V Kozej skale bývala kedysi mocná kráľovná, ktorá rada pomáhala úbohým ľuďom. Z Oravy bol k nej raz poslaný Janko, aby ju o pomoc požiadal. Janko sadol na koníka a uháňal ku Kozej skale. Tu koníka priviazal, vatru si nakládol a čakal. O polnoci se Kozia skala otvorila a božská panna z jaskyne vyšla. Pýtala sa Janka, v akej veci k nej prišiel. Janko vravel: „Nad našou obcou v diere dvaja strašní draci sa osadili, keď sa zotmí, vychádzajú na náš rožný statok a zabíjajú ho. Preto idem k tebe, pomôž nám, lebo ináč zahyneme.“ Panna mu odpovedela: „Poznám ich. Tu máš tento prútik, vráť sa domov a večer iď k diere. Keď sa draci vytiahnu von, pošib ich týmto prútikom a daj im ho sožrať, hneď sa rozlejú na čiernu kolomaž. Keď to vykonáš, príď zasa, dám ti odmenu.“ S tými slovami prepustila panna Janka a ten spechal veselo, aby Oravu od ľutých drakov osvobodil. To sa mu podarilo a po mesiaci spomenul si na slová panny a jachal si pod Koziu skalu pre odmenu. O polnoci zase sa skala otvorila a panna ukázala Jankovi množstvo zlata a striebra. Ponúkla ho: „Vezmi si z týchto pokladov za odmenu. Lež neber viacej, ako uniesť vládzeš!“ Ale Janko nepočul varovný hlas krásnej panny a pchal si on vrecká zlatom a striebrom. Lež pri tom sa oneskoril a skalná brána treskom sa zatvorila. Jankov koník sám bežal domov osedlaný, aby zvestoval, že už Janka niet.

Obsah diela