Crawl of outlinks from wikipedia.org started March, 2016. These files are currently not publicly accessible.Properties of this collection.It has been several years since the last time we did this.For this collection, several things were done:1. Turned off duplicate detection. This collection will be complete, as there is agood chance we will share the data, and sharing data with pointers to randomother collections, is a complex problem.2. For the first time, did all the different wikis. The original runs were just against the enwiki. This one, the seed list was built from all 865 collections.
TIMESTAMPS
The Wayback Machine - https://web.archive.org/web/20160304232147/http://www.lietadla.com/lietadla/ruske/su-27pu.htm
Suchoj Su-27PU/Su-30
Lietadlo Su-30 (v kóde NATO FlankerC), ktoré malo pôvodne pôsobi ako velite¾ský strojstíhacej formácie zloenej z jednomiestnych Su-27, bolopostupne modifikované na plnenie stíhacích úloh,hliadkovanie v stanovených priestoroch vo vzduchu, aleaj na útoky proti pozemným cie¾om. Vzduné i pozemnéciele môe nièi irokou kálou riadenej a neriadenejvýzbroje vo vetkých meteorologických podmienkach vo dnei v noci aj poèas vedenia intenzívnehorádioelektronického boja.
Vývoj lietadla Su-30 sa zaèal v roku 1986 na základepoiadavky velenia stíhacieho letectva protivzdunejobrany Sovietskeho zväzu, ktorá definovala potrebunového dvojmiestneho lietadla s plnou bojovou kapacitou.Druhý èlen osádky mal v boji vies celé zoskupeniejednomiestnych lietadiel Su-27. Dôvodom bolonedostatoèné pokrytie severných a východných èastíSovietskeho zväzu rádiolokátormi a letiskami. Novélietadlo malo plni nielen stíhacie úlohy, ale vykrývaaj medzery v rádiolokaènej sieti a slúi ako velite¾skéstanovite pri bojových operáciách. Velite¾ skupinystíhacích lietadiel mal pomocou kódovaného komunikaènéhozariadenia odovzdáva informácie ïalím strojom,prípadne ich navádza na ciele a riadi ich boj. Tovyadovalo lietadlo s ve¾kým doletom a vytrvalosou,ktoré by vak súèasne vyhovovalo nároèným podmienkamboja s modernými formami ohrozenia. Dvojmiestnakoncepcia prináala aj urèité výhody. Dvaja pilotilepie znáajú psychickú a fyzickú záa dia¾kovýchletov. Zadný èlen osádky môe v prípade potreby ovládazbraòové systémy a pilot sa môe neruene venovapilotovaniu.
Vývoj
Pôvodný vývoj Su-27 smeroval k stroju schopnému plniúlohy dia¾kového interceptora, v ktorých mal v rámcistíhacieho letectva PVO nahradi zastarané lietadláSu-15, MiG-25, Tu-128 a dopåòa aké stroje MiG-31.Prvé verzie Su-27 sa síce vyznaèovali znaèným doletom avytrvalosou, oba parametre sa vak museli ete zvýi,èo sa dalo dosiahnu dopåòaním paliva vo vzduchu.
Ukázalo sa, e naj¾ahou cestou pri vyvíjaní lietadlaSu-30 je vývoj z osvedèenej dvojmiestnej verzie Su-27UB.Tento stroj si zachoval vetky vlastnosti a výkonyjednomiestneho lietadla. Jeho modifikácia na novú verziunevyadovala taký nároèný a nákladný vývoj ako pri úplnenovom type a výroba sa mohla realizova na zavedenýchvýrobných linkách.
Hlavná taktická poiadavka èo najväèí dolet avytrvalos sa vyrieila zabudovaním systému nadopåòanie paliva vo vzduchu. Skúky tankovania poèasletu sa uskutoènili na lietadle Su-27UB/T10U-2, pôvodnedruhom prototype dvojmiestnej verzie Su-27UB. PilotiNikolaj Sadovnikov, Igor Votincev a Viktor Pugaèov vroku 1987 na tomto stroji (s novým taktickým èíslom 25)vykonali nieko¾ko dlhých preletov, prièom tankovali vovzduchu nielen z tankerov Il-78, ale aj zo Su-24M spodveseným tankovacím kontajnerom UPAZ-A Sachalin.Napríklad 23. júna 1987 sa uskutoènil dia¾kový skúobnýprelet z Moskvy nad Komsomo¾sk na Amure so tyrmitankovaniami vo vzduchu. Dåka letu bola takmer 13 a poltisíca kilometrov a trval takmer 16 hodín.
Systém tankovania vo vzduchu sa skúal aj na lietadleT10U-05/Su-27UB è. 01-02, ktoré sa tak stalo prototypomSu-30 s oznaèenímT10PU-5. V tejto podobe po prvýraz vzlietlo 30. decembra 1988. O rok neskôr sa k nemupripojil druhý prototyp T10PU-6 prestavaný zo Su-27UB è.02-03.
Ïalie úpravy zahàòali palubné systémy. Na velenieskupine stíhaèov sa musel naintalova systém spojenia anavedenia. Velite¾ skupiny dostal do zadnej kabínyirokouhlý monitor, na ktorom sa premietala taktickásituácia. Jednotlivé ciele a vlastné stroje skupiny sazobrazovali spolu s koordinátami a charakteristikamipohybu v priestore. Zmodernizoval sa aj navigaènýkomplex. Tieto práce viedol v OKB I. V. Jeme¾janov,ktorý sa neskôr stal hlavným kontruktérom. Obadvojmiestne stroje v Irkutskom leteckom závode upravilido podoby prototypov T-10PU a testy sa zamerali na ichnové elektronické vybavenie. Prvý z nich s taktickýmèíslom 05 vzlietol 30. decembra 1989. Testované strojemali zobrazovací systém SEI-31 v zadnej kabíne,digitálny systém na prenos taktických dát APD-518(lietadlo lietadlo) a pravdepodobne aj systém AK-RLDN(zem lietadlo). Tieto automatické systémy umoòujúutajený a proti rueniu odolný prenos údajov. Navigaènézariadenie lietadla môe spolupracova aj so systémamidia¾kovej navigácie LORAN, OMEGA a Mars. Poèas vývojadolo k zmene oznaèenia. Pôvodné oznaèenieSu-27PU sa zmenilo na Su-30, èo bolo výrobnéoznaèenie v závode. Index PU sa vykladá rôzne napríkladPunktUprav¾enija èiPerechvatèik -Uèebnyj. Prototypy tejtoverzie sa oznaèovali T-10PU. Vojenské letectvo Ruskavak naïalej pouíva oznaèenie Su-27PU!
Sériová výroba Sériová výroba lietadiel Su-30sa zaèala v roku 1990 v Irkutskom závode. Prvý sériovýstroj s pilotmi G. E. Bulanovom a V. B. Maksimenkomvzlietol 14. apríla 1992. Nedostatok finanènýchprostriedkov vak èoskoro viedol k zastaveniu produkcie.V tom èase sa ruská ekonomika ocitla v hlbokej kríze aletectvo nemalo dostatok financií na zaplatenielietadiel. Prvé dva sériové stroje Su-27PU (Su-30) è.01-01 (596/27596) a 01-02 (597/27597) preto v roku 1992dostala predvádzacia skupina skúobných pilotov podvedením A. N. Kvoèura, ktorá sa mala postara o ichpropagáciu a prispie k získaniu zahraniènýchobjednávok. Stroje nemali rádiolokátory a bojové èastiavioniky. Letectvo nakoniec prevzalo len pä (niekedy sauvádza es) lietadiel, ktoré pridelilo 54. stíhaciemupluku 148. strediska bojovej prípravy stíhacieholetectva PVO v Sevastlejke pri Ninom Novgorode.
Suchojova kontrukèná kancelária vak pokraèovala vovývoji lietadla. Zamerala sa najmä na zvýenieschopnosti boja s pozemnými a námornými cie¾mi. Vzniklatak nová viacúèelová verziaSu-30M(Modificirovannyj) s exportným oznaèenímSu-30MK(Modificirovannyj Komerèeskij). Má modifikovanú avionikua je urèená na plnenie stíhacích astíhacích-bombardovacích úloh, prièom sa vyznaèuje advaapolkrát vyou efektivitou ako lietadlá Su-17M,Su-24 alebo Su-27. Výzbroj zahàòa riadené raketovéstrely "vzduch-vzduch" R-27, R-73, ako aj najnovie R-77(pod¾a niektorých zdrojov aj strely s ve¾mi ve¾kýmdoletom KS-172/AAM-L). Protizemnú výzbroj reprezentujústrely Ch-31A/P (AS-17 Krypton), Ch-59M (AS-18 Kazoo),Ch-29T/L (AS-14 Kedge), rakety S-25L a bomby KAB-500Kr/La KAB-1500L. Na navedenie týchto zbraní je potrebnépodvesi pecializované kontajnery.
Exportnú verziuSu-30MK mono vybaviavionikou a výzbrojou pod¾a elania zákazníka.
Prvým "technologickým demontrátorom" novej verzie sastal Su-27UB (è. 389/1040806) so zmeneným oznaèením 321.Po prvý raz vzlietol 14. apríla 1992. Tento stroj nemaltankovací nadstavec, ale mal naintalovanú novú palubnúavioniku lietadiel Su-30M. V roku 1993 ho predviedli naaerosalóne v Paríi. Ïalím predvádzacím strojom tejtoverzie sa v roku 1993 stal aj Su-30MK (è. 01-01/1010101)s novým oznaèením 603, ktorý pôvodne lietal v Kvoèurovejskupine.
Program modernizaèných úprav sa neskôr opä vrátil ktypu Su-30M. Upravený strojSu-30M2 (v exportnejverziiSu-30MK2) vyuíva najmodernejie avionickévybavenie z typu Su-37 (prakticky ide o jeho dvojmiestnuverziu) s farebnými viacúèelovými displejmi,modernizovaným optoelektronickým systémom amodernizovaným rádiolokátorom NIIP N-011M Super uk.Kontrukciu draka pozmenila intalácia riadite¾nýchvodorovných predných plôch a lietadlá dostali novémotory AL-37FU (Forsa, Uprav¾ajemoje soplo) s výstupnoudýzou vektorovate¾nou v rozsahu ±15°. Intalova monoaj pôvodné upravené motory s vektorovate¾nou dýzou,oznaèené AL-31FP (Forsa, Povorotnoje soplo).
Pod¾a slov velite¾a VVS Ruskej federácie generálaAnatolija Kornukova by v roku 2001 ruské letectvo maloaj napriek pretrvávajúcim finanèným problémom objednaes lietadiel Su-30KN.
Exportné úspechy
Koniec minulého tisícroèia bol zaèiatkom exportnýchúspechov lietadiel Su-30MK. Prvým zahranièným zákazníkomsa stalaIndia. Objednávka na celkovo tyridsalietadielSu-30MKI bola podpísaná 30. novembra1996. Hodnota kontraktu dosiahla 1,8 miliardy USD,prièom cena jedného lietadla bola stanovená na dvadsamiliónov USD s ïalími ôsmimi miliónmi na úpravy pod¾aindických poiadaviek. V septembri 1998 sa kontraktrozíril o ïalích 10 lietadiel. Pôvodne sapredpokladala postupná dodávka v rokoch 1997 2000 vtyroch sériách, ktoré sa mali líi úrovòoumodernizaèných krokov. Prvých osem strojov malo by voverzii Su-30K (Su-27PU), druhých osem u v úpraveSu-30MK s rozírenou monosou nièi pozemné a námornéciele a tretia skupina mala zahàòa dvanás lietadiel sprednými riadiacimi plochami. Posledná dodávkadvanástich lietadiel (v roku 1998 rozírená nadvadsatyri) mala predstavova kompletne vybavenéviacúèelové lietadlá Su-30MKI s prednými riadiacimiplochami, rádiolokátorom N-011M a vektorovate¾nýmivýstupnými dýzami motorov AL-31FP. Starie stroje samali postupne vraca k výrobcovi, ktorý by ich upravilna najnoví tandard. V koneènej fáze vývoja má verziaSu-30MKI niektoré komponenty avioniky "západného"pôvodu.
Pôvodný zámer dodávok sa vak v predpokladanomèasovom harmonograme nepodarilo realizova. Dodávkaprvých ôsmich lietadiel sa uskutoènila v marci a apríli1997. Dodané stroje vak kontrukène zodpovedali lenverzii Su-27UB s namontovaným tankovacím nadstavcom.Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, e ilo o osemstarích, u pouivaných lietadiel Su-27UB, ktoré boliurýchlene upravené a bola na nich vykonaná generálnaoprava.
Prvé úplne vybavené lietadlo Su-30MK v exportnejverzii pre Indiu Su-30MKI (Su-30I-1/T10PMK-1), bolokonvertované zo sériového stroja Su-30 è. 56. Zalietaliho 1. júla 1997 u s palubným èíslom 01. Tento stroj malmotory AL-31FP s vektorovate¾nými výstupnými dýzami,kompletnú avioniku a zbraòové systémy. Druhý strojSu-30MKI (T10PMK-6) s palubným èíslom 06 vznikol zdruhého prototypu Su-30. Po prvý raz vzlietol 23. marca1998, ale pri ukáke na Parískom aerosalóne 12. júla1999 havaroval. Obaja piloti sa zachránili.
V roku 1999 sa uskutoènila druhá dodávka desiatichstrojov do Indie. Lietadlá mali zabudovanú francúzskuavioniku od firmy Sextant Avionique a izraelsképrostriedky elektronického boja. Vetky dodané lietadlápridelili 24. stíhacej peruti "Fighting Hawks"stíhacieho krídla v Poone.
Do konca roku 2001 sa má doda prvých desa strojov32-kusovej série verzie Su-30MKI plne prispôsobenýchindickým poiadavkám. Dodávky sa majú skonèi a v roku2004.
India vak prejavila záujem aj o licenènú výrobu vovlastnom závode HAL. Dohoda o licenènej produkcii atechnologických transferoch bola podpísaná 28. decembra2000. Hodnota kontraktu je 3 miliardy USD, prièom výrobalicenèných lietadiel sa predpokladá v rokoch 2006 a2017. Celkovo sa má vyrobi 140 strojov.
Druhým zahranièným uívate¾om lietadiel Su-30 je odzaèiatku tohto tisícroèia ajÈínska ¾udovárepublika. Objednávka zahàòala celkovo esdesiatlietadiel oznaèenýchSu-30MKK. Neskôr sa kontraktrozíril na osemdesiat lietadiel. tyridsapä z nich samá vyrobi v Irkutskom závode a ïalích tridsapälicenène v závode v Èengdu. Prvých dvadsa dodanýchlietadiel malo pod¾a pôvodného plánu vzniknú prestavboustarích Su-27UB.
Lietadlá dodávané do ȼR nemajú kanardy avektorovate¾né dýzy, majú vak "sklený" kokpit sviacfunkènými displejmi. Zadný pilot fungujepredovetkým ako operátor riadených protizemnýchzbraòových systémov. Avionika je upravená na plnenieirokého spektra úloh s rozírenou protizemnoukapacitou. Èínske Su-30MKK majú rádiolokátory N-001M amôu nosi riadené strely R-77, Ch-29T, Ch-31P a Ch-59M,ako aj riadené bomby KAB-500Kr.
Prvým lietadlom verzie Su-30MKK, upraveným pod¾aèínskych predstáv, je tretí stroj verzie Su-30MK,pôvodne prototyp Su-30 (T10PU-5). V tejto podobe po prvýraz vzlietol 9. marca 1999. Chýbali mu predné riadiaceplochy i vektorovate¾né dýzy motorov. Prvý strojSu-30MKK s èíslom 501 postavený pre Èínu vzlietol 19.mája 1999. Koncom roka 2000 dostala Èína prvých desalietadiel.
V polovici devädesiatych rokov v rámci "výzbrojnéhoboomu" v juhovýchodnej Ázii prejavila záujem o lietadláSuchoj ajIndonézia. Dòa 29. augusta 1997 bolapodpísaná objednávka na osem jednomiestnych a tyridvojmiestne Su-30. Ich predaj vak zastavila ekonomickékríza a kontrakt bol 9. januára 1998 stornovaný.
Ïalou krajinou, ktorá prejavila záujem ozjednoduenú verziu vychádzajúcu z lietadla Su-30K, bolVietnam. Moný poèet objednaných lietadiel saodhaduje na 10 12 kusov.
Zatia¾ posledným uívate¾om lietadiel Suchoj sazrejme staneMalajzia, ktorá má záujem o dodávku24 36 lietadielSu-30MKM v poslednom výrobnomtandarde Su-30MKI vyrábanom pre Indiu.
Výroba nových verzií lietadiel Su-27 prebieha vzávodoch v Novosibirsku (limitovaná "výroba"Su-27IB/Su-34), Komsomo¾sku na Amure (èínskeSu-27/Su-30) a Irkutsku (indické Su-30).
TECHNICKÝ POPIS
Drak a motor:
Lietadlo Su-30 je dvojmiestny dvojmotorový nadzvukovýsamonosný strednoploník. Na jeho kontrukcii sa okremhliníkových zliatin podie¾ajú aj kompozity, zliatinahliníka a lítia a titán (zadná èas motorových gondol).
Trup má polokrupinovú kontrukciu a skladá sakontrukène i technologicky z troch èastí. Jeho prierezdôsledne dodriava pravidlo plôch. V prednej èasti jepod mohutným radómom umiestnený palubný rádiolokátor aèasti palubnej avioniky. Radóm sa pri údrbe otvárasmerom hore. Ïalí úsek trupu predstavuje dvojmiestnaklimatizovaná pretlaková kabína so sedadlamiusporiadanými za sebou. Kryt kabíny sa otvárahydraulicky smerom hore dozadu. Za kabínou je úsekpalubnej avioniky. V strednej èasti trupu spojenej scentroplánom sú opä bloky palubnej avioniky a za nimitrupové integrálne palivové nádre. Na hornej èastitrupu za kabínou je mohutná hydraulicky ovládanáaerodynamická brzda s plochou 2,6m2 a maximálnou výchylkou 54°.Dva dvojprúdové motory sú umiestnené v samostatnýchgondolách pod zadnou èasou trupu. Regulovate¾nékatu¾ové skosené vstupné otvory na prívod vzduchu kmotorom majú sklápacie ochranné mree na ochranu protivniknutiu cudzích predmetov. Trup sa konèí mohutnýmvretenovitým "ihadlom" siahajúcim asi dva metre zaúroveò regulovate¾ných výstupných dýz. Je v òom palivovánádr, schránka s dvoma brzdiacimi padákmi plochou po 25m2 a antény výstranéhosystému. Po oboch stranách "ihadla" sú v obdånikovýchlitách umiestnené výmetnice klamných cie¾ov. Podzvislou chvostovou plochou sú na spodnej strane trupu zvonkajej strany motorových gondol pomocné stabilizaènéplochy, ktoré sa na zemi sklápajú a mono ichdemontova. Celý trup je koncipovaný ako vztlakovételeso.
Kontrukciakrídla je pänosníková s tromahlavnými a dvoma pomocnými nosníkmi a s dopreduvybiehajúcim vírovým prechodom. Krídlo má uhol ípunábenej hrany 42°, negatívne vzopätie -2° 30, hrúbkuprofilu 3 a 5 %, zúenie 3,4 a tíhlos 3,5. Dvojdielnasklopná nábená hranou má maximálny uhol vychýlenia-30°. Flaperóny na odtokovej èasti krídla, ktoré plniafunkciu vztlakových klapiek aj krídeliek, zaberajú 60 %rozpätia. Ich maximálna výchylka je +35°/-20°. Vnútornépriestory krídla slúia ako integrálne palivové nádre.Na koncoch krídla sú závesníky na podvesenie riadenýchstriel "vzduch-vzduch", ktoré slúia aj akoprotiflutterové závaie. Namiesto závesníkov mono niesvalcový kontajner s aparatúrou na vedenierádioelektronického boja. Vonkajie èasti krídla sa dajúdemontova.
ípovéchvostové plochy majú rovnakúkontrukciu ako krídlo. Dvojité zvislé chvostové plochysú vzájomne rovnobené. Skladajú sa z kýlovej plochy ahydraulicky ovládaného smerového kormidla s výchylkou±25°. Ich nábená hrana má uhol ípu 40°. Vodorovnáchvostová plocha je koncipovaná ako plávajúcistabilizátor s monosou diferencovaných výchyliek.Nábená hrana má uhol ípu 45°. Maximálne súhlasnévýchylky VChP sú +16°/-21° a maximálne diferencovanévýchylky sú +/-10°.
Pristávacie zariadenie s dvoma hlavnýmia jedným predným podvozkom je dimenzované na vertikálnupristávaciu rýchlos 6 m.s-1. Hlavné podvozkysa zaahujú do priestoru medzi krídlom a motorovýmigondolami, prièom kolesá sa otáèajú o 90° smeromdopredu. Pri vysunutí sa hlavné podvozky uzamykajú vpomocnom zámku na spodnej èasti boku vzduchového kanála.Riadite¾ný predný podvozok sa zaahuje smerom dopredu dotrupu. Na jeho kolesách je malý blatník a na podvozkovejnohe pristávacie a rolovacie svetlomety. Vetky kolesámajú vzduchové uhlíkové kotúèové brzdy s protimykovýmzariadením.
Pohonná jednotka sa skladá z dvochdvojprúdových dvojhriade¾ových motorov Saturn (Ljulka)AL-31F s maximálnym ahom 85,3 kN bez prídavnéhospa¾ovania a 122,63 kN s prídavným spa¾ovaním. Motorymajú agregáty na hornej strane a vyznaèujú sa neve¾kýmirozmermi, malou hmotnosou a modulovou kontrukciou.Skladajú sa zo tvorstupòového nízkotlakového adevästupòového vysokotlakového kompresora, prstencovejspa¾ovacej komory, jednostupòovej vysokotlakovej ajednostupòovej nízkotlakovej turbíny, komory prídavnéhospa¾ovania, automatického systému riadenia teplotyvýstupných plynov a regulovate¾nejkonvergentno-divergentnej mnohosegmentovej výstupnejdýzy sklonenej o 5° smerom dole. Prietoèné mnostvovzduchu je 112 kg.s-1, stlaèenie kompresora1:23, spotreba paliva 0,068kg.N-1.s-1 bez prídavnéhospa¾ovania a 0,200 kg.N-1.s-1 sprídavným spa¾ovaním. Motory mono vybavivektorovate¾nou výstupnou dýzou.
Palivová sústava zahàòa tri integrálne trupovénádre (dve v centropláne a jednu v "ihadle") a dveintegrálne krídlové nádre vyplnené polyuretánovoupenou. Celková kapacita nádrí je 12 300 l (9 400 kg).Na tankovanie poèas letu slúi výsuvný tankovacínadstavec umiestnený na úrovni prednej èasti kabíny na¾avej strane trupu. Vytrvalos vo vzduchu potom môe bya 16 hodín, dolet a 14 000 km.
Lietadlo je skontruované ako aerodynamickynestabilné. Aktívny analógový elektrohydraulickýsystém riadenia ESDU-10 s hydraulickými koncovýmistupòami je tvornásobne zálohovaný v okruhu pozdånehoriadenia a trojnásobne v okruhu prieèneho riadenia.Spolupracuje so systémom automatického riadenia SAU-27.Systém ohranièenia medzných reimov OPR zabraòujeprekroèeniu dovoleného uhla nábehu (maximálne 30°) apreaenia (maximálne 9 g).
Hydraulický systém má dva nezávislé uzavretéokruhy s pracovným tlakom 280 kg.cm-2.Elektrický systém má hlavnú striedavú vetvu s napätím115 V 400 Hz a zálonú jednosmernú vetvu s napätím 27 V.Hlavným zdrojom prúdu sú dva alternátory s pohonom odmotorov. Záloný zdroj sa skladá z dvoch NiCd batériítypu 2ONKBN-25.
Kabína je vybavená dvoma vystre¾ovacímisedadlami Zvezda K-36DM s parametrami 0/0, ktoréumoòujú záchranu pilotov pri rýchlosti a 1 400km.h-1 a vo výke a 25 km. Sedadlá súsklonené o 30° dozadu, aby piloti lepie znáalipreaenie pri manévroch, a aby sa zvýilo pohodliepoèas dlhých preletov.
Výstroj:
Palubné elektronické vybavenieje, analogicky ako pri type Su-27, zdruené v systémeS-42. Skladá sa zo tyroch hlavných blokov integrovaného zbraòovo-navigaèného systému (súèastisystému ovládania výzbroje), komunikaèného systému,palubného kompletu obrany a systému kontroly aregistrácie letových parametrov.
Systém ovládania výzbroje SUO-27 zahàòaintegrovaný zbraòovo-navigaèný systém OEPrNK-27 arádiolokaèný systém RLPK-27.
Hlavným prostriedkom na zisovanie vzduných cie¾ovje výkonný viacúèelový rádiolokaèný systémRLPK-27, ktorý pozostáva z koherentnéhoimpulzového dopplerovského rádiolokátoraNIIP N-001Meè (oznaèovaného aj -101) a palubného poèítaèaCVM-80. Rádiolokátor môe vyh¾adáva a sledovavzduné ciele (VC) aj na pozadí zeme (schopnos "lookup/look down") v rozsahu výok 30 m a 27 km a je vysokoodolný proti rueniu. Jeho dosah na ciele s ve¾kou RLodrazovou plochou (strategické bombardovacie lietadlá,ve¾ké prieskumné lietadlá a stroje typu AWACS) je vreime vyh¾adávania 240 km, v reime sledovania 170 km.Na VC s RL odrazovou plochou 3 m2 má dosah vreime vyh¾adávania 100 km a v reime sledovania 65 km.Môe zachytáva VC letiace rýchlosou a 3 500km.h-1 (v prízemných výkach 1 500km.h-1), sledova a 10 cie¾ov súèasne, alenavádza riadené strely "vzduch-vzduch" s poloaktívnouRL navádzacou sústavou len na jeden z nich. Neskôrvyrobené lietadlá dostali modernizované rádiolokátoryN-017 Meè schopné spolupracova s novýmiriadenými strelami "vzduch-vzduch" R-77 a navádza ichna dva VC súèasne. Zabudova mono aj koherentnýimpulzový dopplerovský rádiolokátorFazotronuk-27 vychádzajúci z typu N-010 uk. Stroje Su-30M2sú vybavené novým rádiolokátoromNIIP N-011M Superuk so trbinovou anténou s elektronickýmvychy¾ovaním lúèa. Jeho dosah na VC s RL odrazovouplochou 3 m2 je v reime vyh¾adávania 120 kma pri ich sledovaní 75 km. Súèasne môe sledova a 10VC a navádza riadené strely dva z nich. Pri vyh¾adávanínámorných cie¾ov s odrazovou plochou okolo 3 000m2 má dosah a 350 km.
Zbraòovo-navigaèný systémOEPrNK-27 jekoncepène zhodný s rovnakým systémom lietadiel MiG-29,ale podstatne výkonnejí. Riadia ho èíslicové palubnépoèítaèe C-100 a skladá sa z nieko¾kých podsystémov.
Pri utajenom prepade vzduného cie¾a bez pouitiarádiolokátora alebo pri silnom ruení môe pilot pouipasívny optoelektronický zameriavací systémOEPS-27, ktorý sa skladá z IÈzameriavaèa/optického lokátoraOLS-27kombinovaného s laserovým dia¾komerom/oarovaèom cie¾ova prilbového zameriavaèaè-3U èel.OLS-27 je umiestnený na pravej strane hornejèasti trupu pred kabínou. Má maximálny dosah 100 km vzadnej polosfére a 40 km v prednej polosfére vzávislosti od poveternostných podmienok. Zorné pole privyh¾adávaní je ± 60° v horizontálnej rovine a +60°/-15°vo vertikálnej rovine. Pri sledovaní má zorné pole trivolite¾né rozsahy: 60°x10°, 20°x5° alebo 3°x3°. Rozsahmeraných vzdialeností VC je 0,3 a 3 km. Presnosmerania súradníc je v smere 5 a v dia¾ke 10 m. Rýchlosotáèania IÈ senzora je 25°.s-1.
Pilot môe pomocou prilbového zameriavaèa pohybomhlavy ovláda natoèenie antény rádiolokátora, optikyinfrasnímaèa a hlavíc samonavádzacích RS.
K navigaènému podsystémuNK-27 v rámciOEPrNK-27 patrí informaèný komplex vysokorýchlostnýchparametrov IK-VSP, kurzovertikála IK-VK, automatickýrádiokompas ARK-19, ARK-20 alebo ARK-22, rádionavigaènésystémy blízkej (A-317) a dia¾kovej (A-714/716Tropik-2/2P a Marrut) navigácie, rádiovýkomer RV-21alebo A-038, videokamera Kristal zaznamenávajúca priebehletu, povelový telemetrický systém na automatickénavedenie na cie¾ pod¾a povelov zo zeme SDU-10-27Spektr, identifikaèný systém (IFF) typu SRZO-2,SRO/SRZ-1P-62D Parol alebo Marka (typy sa prijednotlivých výrobných sériách líia), RL odpovedaèSO-69M, zariadenia pristávacieho systému ILS a prijímaènávestných rádiomajákov (pravdepodobne A-611).
AutopilotSAU-27 umoòuje automatické riadenievo vetkých fázach letu (presnos dodrania nastavenéhokurzu je 0,5° a 1° za hodinu letu) a pri plneníbojových úloh. Súèasou avioniky je ïalej inerciálnynavigaèný systém, digitálny systém na prenos taktickýchdát APD-518 (lietadlo lietadlo) a prenosový systémAK-RLDN (zem lietadlo). Prenosové systémy pracujúautomaticky a zabezpeèujú utajený a proti rueniu odolnýprenos údajov.
Komunikaèný systém pozostáva z UKV rádiostaníc R-800La R-800L-2 pracujúcich v I. a II. leteckom pásme, KVrádiostanice R-864, kódového spojovacieho systémuTKS-27, záchrannej rádiostanice R-855UM, palubnéhomagnetofónu MS-61 Lira a interkomu SPU-9.
Palubný obranný komplex BKO signalizuje osádkezachytenie lietadla protivníkovými RL, odpálenie RS azabezpeèuje aj obranné opatrenia. Skladá sa zvýstraného prijímaèa SPO-15S/ Sirena-3/Berjozapracujúceho v pásme 4,75 a 10,7 GHz, automatickejvýmetnice klamných cie¾ov L-029/APP-50MA (96 nábojovkalibru 50 mm v dvoch verziách IÈ s oznaèením PPI-50-1a RL s oznaèením PPR-50-1) a systému na vedenie EB typuPallad (ak pracuje RL, Pallad ruí len v zadnejpolosfére). Namiesto koncových krídlových závesníkovmono nies valcové kontajnery systému REB L-005Sorbcija-S. Pouívajú sa aj kontajnery s aktívnymi RLruièmi.
Kabíny predného i zadného pilota majú rovnakévybavenie, ktoré zahàòa zobrazovací systém SEI-31/10M sèelovým prieh¾adovým displejom (HUD) typu ILS-31 aviacúèelovým monochromatickým grafickým displejom aklasické prístroje. Na èelovom displeji sa zobrazujúinformácie z rádiolokátora i OLS. Riadiace páky súumiestnené v strede obidvoch kabín. Výstraný hlasovýsystém RI-65 (Nataa) upozoròuje pilotov na havarijnésituácie.
Ïalej je lietadlo vybavené palubným diagnostickýmsystémom a záznamovým zariadením Tester na uchovávanieletových údajov.
Výzbroj:
Hlavovú výzbroj predstavuje jednohlavòový kanónG-301 (iné oznaèenie9A4071K aleboTKB-678) kalibru 30 mm s kadenciou 1 500 a 1 800výstrelov za minútu, úsovou rýchlosou strely 860m.s-1 a palebným priemerom 150 nábojov. Jezabudovaný na pravej strane v koreni krídla.
Prídavnú výzbroj mono podvesi na 12 závesných bodov po jednom na koncoch krídla, tri pod kadou polovicoukrídla, po jednom na motorových gondolách a dva vtandeme medzi motorovými gondolami. Na konce krídla samontuje buï kontajner na REB alebo závesníky pre RS"vzduch-vzduch" krátkeho dosahu R-73. Najèastejoukombináciou výzbroje kategórie "vzduch-vzduch" je esriadených striel stredného dosahu R-27R/T/RE/TE aleboR-77 a tyri riadené strely krátkeho dosahu R-73.
Na nièenie pozemných cie¾ov sa môu poui dvakanónové kontajnery SPPU-6 alebo SPPU-22-01, neriadenébomby kalibru 100 kg (38 ks na skupinových závesníkoch),250 kg (16 ks na skupinových závesníkoch) a 500 kg (8ks). Lietadlo Su-30 môe nies aj kontajnerové bomby RBKa KMGU-2 (5 ks). Neriadená raketová výzbroj zahàòaraketnice B-8M1 (4 x) s dvadsiatimi raketami S-8 kalibru80 mm, raketnice B-13L (4 x) s piatimi raketami S-13kalibru 122 mm a neriadené rakety S-25 s nadkalibrovoubojovou hlavicou (4 x) v OZ typu PU-O-25.
K protizemnej výzbroji ïalej patria zápalné nádreZAB, protibetónové bomby BetAB-250P, aerosólové(vákuové) bomby ODAB-500P/PM a riadené bomby stelevíznou alebo laserovou navádzacou sústavou. Lietadlomôe nies aj riadené strely "vzduch-zem" Ch-29ML (AS-14Kedge) a S-25L/LD s laserovou poloaktívnou navádzacousústavou, protirádiolokaèné RS Ch-31P (AS-17 Krypton),Ch-29T s TV navádzacou sústavou a Ch-59/Ch-59M/D.Navedenie protirádiolokaèných RS Ch-31P zabezpeèujepodvesný kontajner obsahujúci výstraný RL prijímaèSPO-32 a aktívny RL ruiè SPS-161 Geraò.
Zbraòový systémOvod sa skladá z riadenejstrely "vzduch-zem"Ch-59 (Izdelije D9, AS-13Kingbolt) a podvesovaného navádzacieho kontajneraAPK-9. Je urèený na nièenie malorozmernýchpozemných a námorných cie¾ov. RS poháòa tartovacíraketový motor na TPL a letový raketový motor takisto naTPL. Navádzacia sústava je kombinovaná inerciálna skoncovým TV povelovým navedením (TV navádzacia hlavicaje typu 7T-M1 Granit). Bojová èas je trhavo-kumulatívnas hmotnosou 147 kg, strela má celkovú hmotnos 790 kg.Vypúa sa vo výke 100 a 5 000 m a pod¾a nastavenéhoprogramu letí vo výke 100, 200, 600 alebo 1 000 m nadterénom alebo vo výke 7 m nad morom. Letová rýchlos je285 m.s-1, dolet 40 km. Pravdepodobná kruhováodchýlka v cieli je 3 a 5 m.
V zdokonalenom zbraòovom systémeOvod-M sapouíva riadená strelaCh-59M (AS-18 Kazoo) dlhá5,69 m a s priemerom trupu 0,38 m. Poháòa ju tartovacíraketový motor na TPL a letový jednoprúdový motor SojuzRDK-300. Navádzacia sústava je obdobná ako pri systémeOvod, ale bojová hlavica má oproti typu Ch-59 dvakrátvyiu hmotnos. Je buï priebojno-trhavá (hmotnos 315kg) alebo kazetová so submuníciou (hmotnos 280 kg).Celková hmotnos strely je 930 kg. Pri letovej rýchlosti860 a 1 000 km.h-1 sa dolet predåil a na115 km. Pravdepodobná kruhová odchýlka v cieli je 2 a 3m pod¾a zobrazenia cie¾a na monitore.
Najnovia verziaCh-59D má kombinovanýinerciálny a koncový infraèervený samonavádzací systém.
Lietadlo Su-30 (v kóde NATO FlankerC), ktoré malo pôvodne pôsobi ako velite¾ský strojstíhacej formácie zloenej z jednomiestnych Su-27, bolopostupne modifikované na plnenie stíhacích úloh,hliadkovanie v stanovených priestoroch vo vzduchu, aleaj na útoky proti pozemným cie¾om. Vzduné i pozemnéciele môe nièi irokou kálou riadenej a neriadenejvýzbroje vo vetkých meteorologických podmienkach vo dnei v noci aj poèas vedenia intenzívnehorádioelektronického boja.
Pristávacie zariadenie s dvoma hlavnýmia jedným predným podvozkom je dimenzované na vertikálnupristávaciu rýchlos 6 m.s-1. Hlavné podvozkysa zaahujú do priestoru medzi krídlom a motorovýmigondolami, prièom kolesá sa otáèajú o 90° smeromdopredu. Pri vysunutí sa hlavné podvozky uzamykajú vpomocnom zámku na spodnej èasti boku vzduchového kanála.Riadite¾ný predný podvozok sa zaahuje smerom dopredu dotrupu. Na jeho kolesách je malý blatník a na podvozkovejnohe pristávacie a rolovacie svetlomety. Vetky kolesámajú vzduchové uhlíkové kotúèové brzdy s protimykovýmzariadením.
Palubné elektronické vybavenieje, analogicky ako pri type Su-27, zdruené v systémeS-42. Skladá sa zo tyroch hlavných blokov integrovaného zbraòovo-navigaèného systému (súèastisystému ovládania výzbroje), komunikaèného systému,palubného kompletu obrany a systému kontroly aregistrácie letových parametrov.
