HielCristoforo Colombo (fom Litaliyänapükik nema omik; sevädons i foms Spanyänapükik:Cristóbal Colón e latinik:Christophorus Columbus;1451 -1506mayul 20) äbinomnafan,kolunijafan äletävan, äsi balan Yuropanas balid, kels ätävoms lü Merop posvikens. Do no äbinom balidan, kel ärivomMeropi seYurop, letävs omik äkodons sevädi valemik in Yurop tefü kontinän nulik e jafami benosekik kolunas Yuropik inVol Nulik. Kredoy, das pämotom inGenova, inLitaliyän, do dabinons i teorods votik.
Tävs ela Colombo travärüLatlantean äprimons töbidiYuropik ad beletävön e jafön kolunänis da Merop. Do jenav cedon vemo veütiki tävi balid yela 1492, el Colombo no ärivom kontinäni Meropik bü täv kilid ün 1489. Dü tävs balid, ärivom te nisuli eleänas Bahamas, keli änemomSan Salvador, du ästeifülom ad tuvön vegi lüLindän (kodü atos nisulans ägetons nemi: „lindiyans“). Zuo no äbinom Yuropan balid, kel ärivom Meropi: dabinons bepenams tävas votik travärü Latlantean bü 1492. Tävs ela Colombo äjenons ye ün period konflitas bolitik ä konömavik vü netatats Yuropik volföl, kels äsukons liegi medü jafam kolunas e tedavegas. Vöds: „bü el Colombo“ suvo pagebons ad tefön pöpis e kulivis in Merop bü lüköm ela Colombo e fluns Yuropik votik.
Yelam täva yela 1492 pazälon in läns valik Meropa ed in Spanyän (as Del ela Colombo).