Gambia, a wɔfrɛ noRepublic of The Gambia[1] no yɛ ɔman a ɛwɔ Afrika Atɔe fam. Ɛyɛ ɔman ketewa a ɛwɔ Afrika asasepɔn so na Senegal atwa ho ahyia, gye n’atɔe fam mpoano wɔ Atlantic Po no so. Gambia wɔ Gambia Asubɔnten a wɔde ɔman no din ato so a ɛsen fa Gambia mfinimfini na ɛda mpan kɔ Atlantic Po no mu no ase no afa abien no nyinaa, na ɛma ɔman no te sɛ nea ɛware no mu da hɔ. Ne kɛse yɛ kilomita ahinanan 11,300 (4,400 sq mi) na nnipa dodow yɛ 1,857,181 sɛnea wɔkan nnipa wɔ Oforisuo bosome no mu wɔ afe 2013 mu. Banjul yɛ Gambia ahenkuro ne ɔman no kuropɔn kɛseɛ,[2] berɛ a nkuro akɛseɛ ne Serekunda ne Brikama.[3]
Arab Nkramofo aguadifo ne Afrika Atɔe Famfo a wɔyɛ aborɔfo a wɔwɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ The Gambia no dii gua wɔ afeha a ɛto so 9 ne 10 no nyinaa mu.Portugalfo baa ɔmantam no mu wɔ 1455 mu, na wɔyɛ Europafo a wodii kan yɛɛ saa, nanso wɔansi aguadi a ɛho hia wɔ hɔ da.[4] Wɔ 1765 mu no, wɔmaa ɔmantam no yɛɛ Britania Ahemman no fa denam atubraman a wɔde sii hɔ so. Wɔ afe 1965 mu no, Gambia nyaa ahofadi wɔ Dawda Jawara akanni ase, na odii tumi kosii sɛ Yahya Jammeh gyee tumidi wɔ 1994 atuatew a mogya nnim mu. Adama Barrow bɛyɛɛ The Gambia ɔmampanyin a ɔtɔ so mmiɛnsa wɔ Ɔpɛpɔn 2017 mu, berɛ a ɔdii Jammeh so nkonim wɔ December 2016 abatoɔ no mu. Jammeh gyee nea efii mu bae no toom mfiase no, nanso afei wampene sɛ obefi n’adwuma mu, na ɛde ɔman mmara mu ahokyere ne asraafo a wɔde wɔn ho gyee mu a Afrika Atɔe Fam Aman Sikasɛm Kuw no de wɔn ho gyee mu bae a ɛmaa woyii no fii hɔ nna abien wɔ bere a na wɔahyɛ sɛ n’ahenni bere no bɛba awiei mfiase no akyi.[5][6][7]
Gambia ayɛ Afrika Atɔe Fam Aman Sikasɛm Kuw no muni fi bere a wɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1975 mu na ɛyɛ Amanaman Nkabom Kuw no muni, a Borɔfo kasa nkutoo ne ɔman no kasa a ɛyɛ aban de, abien no nyinaa yɛ agyapade a efi ne Britania atubrafo bere a atwam no mu. Kuadwuma, mpataayi, ne titiriw no nsrahwɛfo na ɛhyɛ Gambia sikasɛm mu. Wɔ afe 2015 mu no, na ɔmanfoɔ no mu ɔha mu nkyekyɛmu 48.6 na wodi hia.[8] Wɔ nkuraase no, na ohia trɛw kɛse mpo, na ɛkame ayɛ sɛ na ɛyɛ ɔha biara mu nkyem 70.[1]
Etymology ho adesua
[sesa]Edin "Gambia" no fi Mandinka asɛmfua Kambra/Kambaa, a ɛkyerɛ Gambia Asubɔnten (anaasɛ ebia efi Serer Gamba kronkron, calabash soronko bi a wɔboro bere a Serer ɔpanyin bi wu).[9] Bere a ɔman no nyaa ahofadi wɔ 1965 mu no, wɔde edin The Gambia dii dwuma. Bere a wɔbɔɔ bosomeman bi ho dawuru wɔ 1970 mu akyi no, ɔman no din a wɔde frɛɛ no bere tenten no bɛyɛɛ Republic of The Gambia. Yahya Jammeh aban no sesaa din a wɔde frɛ no tenten no yɛɛ no Islamic Republic of The Gambia wɔ December 2015 mu.[10] Wɔ Ɔbɛnem bosome ne 29 w2017 no, Ɔmampanyin Adama Barrow sesaa din no san yɛɛ no Republic of The Gambia. Wɔ Ɔbɛnem bosome ne da 29 wɔ afe 2017 no, Ɔmampanyin Adama Barrow sesaa din no san yɛɛ no Republic of The Gambia.[11][12]
Gambia yɛ aman kakraa bi a wɔtaa de asɛm pɔtee no di dwuma wɔ ne Borɔfo kasa mu din mu na edin no nyɛ dodow kabea anaasɛ nkyerɛkyerɛmu (e.g. "the Philippines" anaa "the United Kingdom") no mu biako.[13] Ɔman no aban ne amanaman ntam ahyehyɛde ahorow nso de asɛm no di dwuma wɔ aban kwan so. Mfitiaseɛ no wɔde asɛm no dii dwuma ɛfiri sɛ wɔde "The Gambia [Asubɔnten]" too ɔmantam no din. Wɔ afe 1964 mu, bere tiaa bi ansa na ɔman no renya ahofadi no, Ɔmampanyin Dawda Jawara kyerɛw krataa kɔmaa Daa Boayikuw a Ɛhwɛ Asase Din a Wɔde Di Dwuma wɔ Britania Aban So no srɛɛ sɛ edin The Gambia no nkura asɛm pɔtee no mu, a ne fa bi ne sɛ wɔbɛtew adwene a ɛyɛ basaa a ɛne Zambia a na ɛno nso abɛyɛ nnansa yi no so