Wilhelm Bodewin Johann Gustav Keitel (*22. september1882,Helmschrode – †16. október1946,Norimberg) bolnemeckýpoľný maršal. Od roku1939 náčelník nemeckého vrchného veliteľstva brannej moci (Oberkomando der WehrmachtOKW), jeden z najvýznamnejších organizátorov nemeckej vojnovej mašinérie počas2. svetovej vojny.
Narodil sa22. septembra1882 na veľkostatkuHelmschrode v pohoríHarz. Jeho predkovia boli veľkostatkári. Wilhelm Keitel študoval na gymnáziu vGöttingene, kde dosahoval priemerné výsledky. Spočiatku ho lákalo poľnohospodárstvo, lov a kone, až neskôr začal uvažovať o vojenskej kariére.
Do armády vstúpil v roku1901 ako nižší dôstojník 46. pruskému delostreleckého pluku, v jednotke slúžil ajGünther von Kluge, budúci poľný maršal, s ktorým však nikdy neudržiaval vzťahy na viac než profesionálnej úrovni. Vprvej svetovej vojne bojoval nazápadnom fronte, kde bol v septembri1914 ťažko ranený črepinougranátu do ruky. Po uzdravení vďaka svojim organizačným schopnostiam slúžil v generálnom štábe. Neskôr počas vojny sa vo Flandroch stretol a spriatelil s majoromvon Blombergom neskorším veliteľom nemeckej armády.
Po vojne zostal slúžiť vReichswehre, kde spočiatku v rámci jednotiek Freikorps strážil nemecko-poľské hranice. Neskôr slúžil v divíznom štábe a Hannoverskej jazdeckej škole. Začiatkom roku1924 sa dostal na Ministerstvo obrany (Reichswehrministerium), kde pôsobil v neoficiálnom generálnom štábeTruppenamte, až do roku1933, kedy sa k moci dostalinacisti. Počas viacerých služobných ciest sa dostal doZSSR, kde naňho veľmi zapôsobila červená armáda ako aj samotná krajina. 1. októbra1935 bol na odporúčanieWarnera von Fritscha vymenovaný za náčelníka veliteľstva ozbrojených síl Wehrmachtamtu.
V roku1937 bol Keitel povýšený na generála a po nacistami zinscenovaných aférachWernera von Fritscha (obvineného zhomosexuality) aWernera von Blomberga (ktorý sa oženil s bývalouprostitútkou) na ministerstve obrany v nasledujúcom roku sa dostal do funkcie náčelníkagenerálneho štábuWehrmachtu (OKW). V roku 1938 sa podieľal na improvizovanom vstupe nemeckých vojsk doRakúska (tzv.Anšlus), v marci pripravoval spolu s ďalšími dôstojníkmi vojenské riešenieSudetskej krízy, ktorá sa skončila rozdelením Československa v marci 1939 a obsadením Čiech a Moravy nemeckými jednotkami. Ako jeden z hlavných veliteľov nemeckých ozbrojených síl sa podieľal na vedení všetkých významných bojových operáciídruhej svetovej vojny.
Podieľal sa na príprave nacistického útoku naPoľsko, krajinyBeneluxu aFrancúzsko.22. júna1940 podpísal v Campienskom lese bezpodmienečnú kapituláciu Francúzska. Následne bol povýšený do hodnosti poľného maršala. Povýšením bol zahanbený, pretože dobre vedel, že túto hodnosť získal za písacím stolom. Počas celej vojny vykonával iba úradné funkcie. OdhováralHitlera odútoku na Francúzsko a spolu s ďalšími bol aj protioperácii Barbarossa. V obidvoch prípadoch následne navrhol Hitlerovi svoju rezignáciu, tá však bola v obidvoch prípadoch zamietnutá.[1]
V roku1942 sa dostal do stretu s Hitlerom, pri odoslaní maršalaWilhelma Lista na „odpočinok“. Odvtedy sa však do výrazného sporu s Hitlerom nepustil. Podľa niektorých prameňov bol Keitelnacista a stál za všetkými Hitlerovými rozkazmi. Podľa iných skôr uznával cisárstvo, na svojom pracovnom stole mal vlastnoručne podpísanú fotografiu korunného princaViliama, ktorého Hitler nenávidel. Postrádal však určitú hrdosť a duševnú prevahu nad nacistami, prečo sa radšej sústredil na svoju štábnu prácu.[1] Inými nemeckými dôstojníkmi bol prezývanýlakaitel (lakai je ponemeckylokaj).
Ako jeden z hlavných vykonávateľov Hitlerových rozkazov si plne uvedomoval viaceré vojnové zločiny, ktoré nemecké armády vykonávajú.[2] Počas vojny súhlasil a sám podpísal mnohé rozkazy, ktoré sa priečili medzinárodnému právu a konvenciám, vrátane známehokomisárskeho rozkazu. V decembri 1941 podpísal rozkaz „Nacht und Nebel“ (nem. Noc a hmla), vďaka ktorému mohli byť nepriatelia nacistického režimu na okupovaných teritóriách zatknutí a popravení v tajnosti bez súdu. V dôsledku rozkazu zmizli bez stopy a boli zavraždené tisíce ľudí. Bez zaváhania dalHimmlerovi voľnú ruku v jednaní na okupovaných územiachZSSR. Takisto vydal rozkaz na likvidáciu zajatýchfrancúzskych letcov, ktorý bojovali v stíhacej jednotkeNormandie-Niémen na východnom fronte, miesto toho aby boli považovaní za vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahujúŽenevské konvencie. V lete1944 sa zúčastnil prenasledovania strojcov atentátu na Hitlera z20. júla1944. Po výbuchu bomby osobne vyviedol zraneného Hitlera z miestnosti.
Po Hitlerovej samovražde 30. apríla, ho chcelKarl Dönitz nahradiťvon Mansteinom, ale ten sa už v tej dobe vzdal Britom. V noci8. mája1945 podpísal Wilhelm Keitel spolu sHansom von Freiburgom bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka, čím ukončil bojedruhej svetovej vojny vEurópe. 13. mája 1945 bol zatknutý britskými jednotkami.
Na Norimberskom tribunále proti vojnovým zločincom bol ako jeden z najvýznamnejších väzňov usvedčený z vojnových zločinov, pri čom sa mu nepodarilo zbaviť sa vlastnej zodpovednosti, keďže tvrdil, že iba vykonával Hitlerove rozkazy a cítil sa byť nevinným. Súd rozhodol otreste smrti obesením, napriek tomu, že sám si želal popravu zastrelením. Rozsudok bol vykonaný16. októbra1946.
- ↑abBarnett, C., 1997,Hitlerovi generálové, Jota, Brno,ISBN 80-7217-003-1, s. 159 - 176
- ↑Nolan, C. J., 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 627
Nemeckí poľní maršali a veľkoadmiráli |
|---|
|
