Wikipédia jeinternetováencyklopédia sotvoreným obsahom, ktorú možno slobodne upravovať a čítať. Je sponzorovanáneziskovou organizáciouWikimedia Foundation. Má 312 nezávislých jazykových vydaní vrátaneslovenského (ktoré práve čítate) a najrozsiahlejšiehoanglického. Wikipédia obsahuje popri článkoch encyklopedického typu aj články podobajúce saalmanachu,atlasu či stránky aktuálnych udalostí. Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií nawebe s približne 13 miliardami zobrazení mesačne.
Wikipédia obsahuje viac než 24miliónov článkov. Najviac článkov je napísaných v angličtine (viac ako 5miliónov) a v švédčine (viac ako 3 milióny). Wikipédia bola spustená15. januára2001 ako doplnok k expertmi písanejNupedii. So stále rastúcou popularitou sa Wikipédia stala podhubím pre sesterské projekty akoWikislovník (Wiktionary),Wikiknihy (Wikibooks) aWikisprávy (Wikinews) a ďalšie. Články sú upravované dobrovoľníkmi vo wiki štýle, čo znamená, že ich môže meniť v podstate hocikto, pričom je zaznamenávaná história revízií.Wikipediáni presadzujú politiku „nestranného uhlu pohľadu“. Podľa nej, ak existujú protichodné názory, treba ich uviesť a to bez prikláňania sa k niektorému z nich. Vzhľadom na to, že Wikipédia presadzuje otvorenú filozofiu, jedným z jej najväčších problémov je vandalizmus a nepresnosť.
Cieľom Wikipédie je vytvoriť voľne dostupnú, spoľahlivú a najväčšiuencyklopédiu, pokiaľ ide o rozsah a dôkladnosť. Wikipédiu jej zakladateľJimmy Wales charakterizuje ako „snahu o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku, a to v čo možno najlepšej kvalite.“ Je vytvorená na stránkewikipedia.org použitímsoftvéru zvanéhowiki (zhavajského slovawiki – rýchlo). Wikipédia jeWikiWiki, čo znamená, že každý môže ľahko upravovať každý (neuzamknutý)článok a uverejniť zmeny ihneď.
Jimmy Wales sa domnieva, že Wikipédia raz dosiahne štandard, ktorý bude porovnateľný alebo lepší ako encyklopédiaBritannica, a bude publikovaná knižne.
Nainternete existovalo alebo stále existuje viacero podobných projektov encyklopédií. Jedným z predchodcov bola slovenská Filozofickáhypertextová encyklopédiaFilit (Filozofická hypertextová encyklopédia), Tradičné redaktorské pravidlá a autorské práva na článok sa v niektorých z nich stále používajú, ako napríklad v odborne písanej Stanfordskej encyklopédii filozofie (Stanford Encyclopedia of Philosophy) a v už neexistujúcejNupedii. Neformálnejšie stránky akoh2g2 aleboEverything2 píšu a kontrolujú jednotlivci a slúžia ako všeobecné príručky. Projekty ako Wikipédia,Susning.nu aEnciclopedia Libre používajú software wiki, v ktorom články zostavuje veľký počet autorov a neprebieha žiadna oficiálna forma kontroly. Wikipédia sa stala najväčšou takouto encyklopédiou čo do počtu článkov a slov. Na rozdiel od väčšiny encyklopédií Wikipédia poskytuje svoj obsah pod licenciouGNU Free Documentation License.
Wikipédia sa snaží byť encyklopédiou, nie kompletnou zbierkou ľudského poznania. Existuje súbor pravidiel nazvanýČo Wikipédia nie je, ktorý definuje druh informácií, ktoré nie sú vhodné na uverejnenie. Tieto pravidlá sú často citované v sporoch o to, či by konkrétny obsah mal byť pridaný, odstránený alebo upravený.
Nárast počtu článkov v niektorých vybraných jazykových verziách Wikipédie do roku 2010
V roku2019 Wikipédia existovala v 303 jazykových verziách (z toho asi 301aktívnych), pričom 61 verzií obsahovalo viac ako 100000 článkov. Päť najväčších jazykových verzií v zostupnom poradí boli anglická, cebuánska, švédska, nemecká a francúzska.[1] Medzi 40 najväčších Wikipédií patrí ajslovenská verzia, ktorá má v súčasnosti256 744 článkov.
Jednotlivé jazykové verzie fungujú nezávisle jedna od druhej a nezasahujú si do obsahov. Obrázky je možné medzi wikiprojektmi zdieľať pomocouWikimedia Commons.
Tu je uvedený zoznam desiatich najväčších a šiestich ďalších vybratých verzií Wikipédie, usporiadaných podľa počtu článkov(19. september2023):
Wikipédia zaznamenáva zmeny, ktoré sa udejú v článkoch. Zmeny sú na tomto obrázku zvýraznené farebne.
Všetci návštevníci môžu upravovať články a zobrazovať prehľadne všetky zmeny (históriu – teda rozdiely medzi jednotlivými úpravami) v nich. PomocouZobraziť históriu sa zmeny zobrazia farebne. Wikipédia je postavená na viere, že spolupráca medzi používateľmi časom zlepší kvalitu článkov, podobne ako spôsob vývojaopen-source softvéru. Jej autori nemusia byť odborníci alebo mať kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú. Užívatelia sú upozornení na fakt, že ich príspevok môže byť „nemilosrdne upravený a prerozdelený podľa vôle” hocikým, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované žiadnym konkrétnym užívateľom alebo skupinou, rozhodnutie týkajúce sa obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskutočňuje pomocou súhlasu a občasným hlasovaním, hociJimmy Wales si udržiava právo konečného rozhodnutia.
Práve z dôvodu otvorenosti Wikipédie často vznikajú tzv. korekčné vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí navzájom nesúhlasia. Práca členov Wikipédie je označovaná ako spolupráca – akýsi spoločenský darvinovský evolučný proces. Články sú vždy predmetom úpravy, preto Wikipédia nikdy nevyhlási žiaden článok ako dokončený, no vandalizmus vždy bol a bude veľkým problémom Wikipédie.
Wikipédia požaduje, aby jej prispievatelia zaujalinestranný uhol pohľadu. Nestranný uhol pohľadu formuluje cieľ encyklopédie radšej opísať spory, ako sa do nich zapájať. Ak by to bolo dosiahnuteľné, Wikipédia by nebola napísaná z jedného objektívneho pohľadu na vec, ale by dokonale prezentovala všetky pohľady na vec, pripisované ich prívržencom v neutrálnej forme. Pravidlá ďalej uvádzajú, že názor by mal zodpovedať postoju. Toto pravidlo je kritizované za to, že je nedosiahnuteľné s množstvom zdiskreditovaného materiálu a povoľuje reprezentáciu mravne urážlivých názorov. Názory alebo teórie, ktoré predtým neboli publikované, sa považujú za „prvotný výskum”, čo nie je povolené. Pravidlo „žiaden prvotný výskum“ hovorí, že takýto materiál nemôže byť prezentovaný v súlade s pravidlom o nestrannom uhle pohľadu a že redaktorove vlastné, originálne názory alebo stanoviská nebudú zverejnené.
Redaktori Wikipédie dodatočne udržiavajú aj množstvo menej podstatných pravidiel a inštrukcií. Na rozdiel od iných wiki, ako napríkladWard Cunningham Portland Pattern Repository, Wikipediáni používajú „diskusné” stránky na to, aby spolu diskutovali o zmenách uskutočnených v článkoch. Redaktori Wikipédie často menia, prenášajú alebo odstraňujú príspevky, ktoré sú pre encyklopédiu nevhodné, ako napríklad slovníkové výklady hanlivých slov alebo originálne texty. Jednotlivé verzie Wikipédií si obvykle určujú vlastné dodatočné spoločné pravidlá.
Medzi redaktormi na Wikipédii nie je žiaden oficiálny rozdiel a rozhodnutia sú pokiaľ možno uskutočňované na základe zhody medzi zúčastnenými. Počasjanuára2005 mala Wikipédia približne 13 000 používateľov, ktorí v priebehu mesiaca urobili najmenej 5 úprav, z toho 9 000 aktívnych používateľov pracovalo na troch najväčších jazykových verziách. Ešte aktívnejšia skupina pozostávajúca z asi 3 000 redaktorov urobila viac ako 100 úprav za mesiac, skoro polovica z týchto redaktorov pracovala na troch najväčších edíciách Wikipédie. Na základe údajov z Wikipédie, jedna štvrtina príspevkov pochádza od používateľov bez registrácie, ktorí pravdepodobne nie sú redaktormi.
Udržiavanie Wikipédie je vykonávané pomocou skupinky dobrovoľných projektantov, správcov a administrátorov, ktorých sú stovky. Administrátori sú najväčšou skupinou, majú v zmysle pravidiel privilégiá s možnosťou zabránenia tomu, aby boli články editované, odstránené, alebo majú právo blokovať používateľov, aby upravovali články. Veľa používateľov bolo dočasne alebo permanentne blokovaných od upravovania článkov naWikipédii. Vandalizmus a malé prehrešky voči pravidlám môžu vyústiť k dočasnému blokovaniu alebo varovaniu, zatiaľ čo dlhodobé alebo trvalé zablokovania prístupu sú prideľovanéJimmym Walesom alebo Arbitrážnym výborom pre dlhotrvajúce a vážne priestupky.
Tvrdenie Wikipédie, že je encyklopédiou, je polemické. Wikipédia býva kritizovaná za nedostatok spoľahlivosti, úplnosti a dôveryhodnosti (lebo nie je písaná expertmi). Medzi mnohými knihovníkmi, akademikmi a redaktormi iných oficiálne písaných encyklopédií Wikipédia nie je, alebo je len zriedkavo považovaná za zdroj, na ktorý je možné sa odvolávať. Wikipédia má dostatočnú kvalitu, uznanú aj inými aspoň v jednej oblasti, predovšetkým vyhrala porovnávací test nemeckého časopisuc’t. Je uznávaná hlavne za voľný obsah a možnosť editovania hocikým.
Kritici tvrdia, že povolenie editovať Wikipédiu hocikým ju robí nespoľahlivou. Wikipédia neobsahuje žiadnu oficiálnu zložku, ktorá by sa zaoberala overovaním faktov a samotní redaktori nie vždy musia byť dobre oboznámení s témou, o ktorej píšu. V rozhovore sThe Guardian sa knihovníkPhilip Bradley vyjadril, že „on by nepoužíval Wikipédiu a nie je si vedomý jediného knihovníka, ktorý by Wikipédiu používal. Hlavným problémom je nedostatok autority. Od vydavateľstva tlačených publikácií je možné očakávať záruku, že ich informácie sú spoľahlivé, pretože na tom závisí ich živobytie. Na rozdiel od niečoho takého (Wikipédia), čo sa zobrazuje na obrazovke.“ (Waldman, 2004). Podobne reaguje aj vedúci redaktor Encyklopédie Britannica Ted Pappas, ktorý sa vThe Guardian vyslovil: „Predpoklad pre Wikipédiu je, že postupným vylepšovaním sa zdokonalí do bezchybnosti, no tento predpoklad vôbec nie je dokázaný.“ O Wikipédii ako o zdroji informácií sa vyjadril Danah Boyd v roku2005: „Nikdy to nebude encyklopédia, ale bude obsahovať rozsiahlu znalosť, ktorá bude celkom hodnotná pre iné účely. No aj napriek tomu tradičné encyklopédie stále obsahujú legálne odvolanie, ktoré vyhlasuje, že odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za chyby v publikácii.“
Buď smelý sa stalo neoficiálnym sloganom Wikipédie.
V roku2004, v článku „Na dôvere založená encyklopédia“ bývalý redaktor encyklopédieBritannicaRobert McHenry kritizoval postupy a písanie: „Akokoľvek blízko budú články Wikipédie k spoľahlivosti, bude navždy otvorená neinformovaným a pologramotným ľuďom, ktorí do všetkého strkajú nos… Používateľ, ktorý navštívi Wikipédiu, aby sa niečo naučil, bude vždy akoby v pozícii návštevníka verejného WC. Buď je na prvý pohľad zašpinené, takže každý vie, že si má dať pozor, alebo bude vyzerať celkom čisto, čo môže vyvolať falošný pocit bezpečia. No daný človek nikdy s určitosťou nevie, kto použil toto zariadenie pred ním.“ Aaron Krowne napísal článok, ktorým vyvracal metódy použité McHenrym a nazval ich „SNP“ (angl. FUD), čo je marketingová technika „strachu, neistoty a pochybnosti“. Bývalý šéfredaktor Larry Sanger kritizoval Wikipédiu koncom roka 2004 za to, že opovrhuje odbornosťou. Neskôr ešte obvinil väčšinu tých, ktorí poskytujú internetové služby, že „okupujú“ Wikipédiu. Wikipédia verí, že jej proces upravovania článkov bude tým, že jej obsah je vystavený množstvu užívateľov, časom viesť k presnosti informácií. S odvolaním na Linisov zákon o rozvoji otvoreného zdroja sa predtým Sanger vyjadril: „Za predpokladu dostatku očí, všetky chyby možno ľahko prehliadať“. Technologická osobnosť Joi Ito o Wikipédii napísal: „Hoci trošku záleží na oblasti, otázkou stále ostáva, či je pravdivé to, čo pochádza z vierohodného zdroja, alebo zo zdroja, ktorý si prezreli tisíce ľudí (s možnosťou komentára) a prežilo to.“ Naopak, autori, ktorí sa podieľali na neformálnom teste o zistení schopnosti Wikipédie skorigovať mylné informácie, poznamenali: „to nie je mechanizmus, ktorý fakty overuje, ale skôr je to forma volebného systému“ a ten fakt, ktorý očividne nevyzerá veľmi klamlivo, môže byť prijatý za pravdu.
Wikipédia bola obvinená za nedostatok schopnosti rozumieť širokému spektru tém. Príčinou je dobrovoľná povaha projektu a celková zaujatosť jej prispievateľov. Šéfredaktor Encyklopedie Britannica Dale Hoiberg tvrdí: „Ľudia píšu o veciach, ktoré ich zaujímajú, takže veľa iných tém ostane nezahrnutých. Príspevok naHurikán Francis je päťkrát dlhší ako článok oČínskom umení a príspevok oCoronation Street je dvakrát taký dlhý ako článok oTonym Blairovi.“ Prvý šéfredaktorNupedieLarry Sanger povedal: „Keď treba písať o pomerne odborných témach (mimo záujmu mnoho prispievateľov), tak dôveryhodnosť celého projektu je nevyvážená.“
Wikipédia je riadená nestrannosťou
Na druhej strane bolaWikipédia pochválená za to, že umožňuje aktualizáciu článkov alebo sú nové články vytvorené ako reakcia na určitú udalosť. Napríklad v tom čase aktuálny článok o zemetrasení v Indickom oceáne z roku2004 na anglickej verzii Wikipédie bol po incidente novinármi často citovaný. Redaktori médií taktiež tvrdia, že encyklopédia ako Wikipédia má mnohokrát väčšie možnosti obsiahnuť viac tém, ako môžu obsiahnuť tlačené formy encyklopédií.
Navyše, malo by sa spomenúť, že Hoibergove príklady už neplatia od mája 2005: „Článok o Čínskom umení je skoro trikrát taký dlhý ako článok o Hurikáne Francis a článok o Tonym Blairovi je zhruba o 50% dlhší než ten o Coronation Street. Aby sme dali veci na správnu mieru, zmienené články boli uvedené len ako príklady zaujatého spravodajstva, avšak taktiež môže poukazovať na to, ako sa Wikipédia postupne približuje k rozumnej rovnováhe.“
Nemecký počítačový magazín c’t uskutočnil porovnanie Wikipédie, Brockhaus premium a Microsoft Encarty v októbri 2004. Experti hodnotili 66 článkov z rôznych oblastí. V celkovom skóre Wikipédia dostala 3,6 z 5 bodov (slabšia dvojka),Brockhaus Premium 3,3 aMicrosoft Encarta 3,1. V rozbore o online encyklopédiách profesori Emigh a Herring z Indianskej Univerzity napísali: „Wikipédia sa zdokonaľuje, špeciálne v oblastiach, kde má silné zastúpenie, ako sú technológia a súčasné dianie.“
Wikipédia má komunitu používateľov, ktorých je pomerne málo, ale sú veľmi aktívni. Emigh a Herring tvrdia: „Pár aktívnych používateľov vystupujúcich spoločne s danými pravidlami a systémom voľnej úpravy môže dosiahnuť podstatnú kontrolu nad obsahom produkovanom v systéme, doslova mazajúc rozmanitosť, polemiku, rozporuplnosť a zosúlaďujúc názory prispievateľov.“ Redaktori na Wikinfo, čo je vetva Wikipédie, rovnako tvrdia, že noví alebo kontroverzní redaktori sú nespravodlivo označovaní ako „trolovia“ (sami poburujú, odmietajú, narúšajú diskusie, alebo takúto správy šíria) alebo „problémoví používatelia“ a je im zabránené v editovaní článkov. Jej komunita je kritizovaná za to, že od používateľov, ktorí podávajú sťažnosti na kvalitu článkov, očakáva, aby sami tieto články aj opravili.
Niektorí prispievatelia sa sťažujú, že upravovanie Wikipédie je veľmi únavné v prípade konfliktov. Taktiež sa sťažujú na fakt, že Wikipédia v značnej miere uprednostňuje prispievateľov, ktorí majú svojrázne názory, pretože nikto nemá čas ani energiu im tieto zaujaté názory vyvrátiť.
Na druhej strane je však Wikipédia, ako tvrdia jej redaktori, veľmi hodnotná ako spoločenská komunita. Napríklad autori môžu byť požiadaní, aby obhájili, resp. objasnili svoju prácu a tieto spory sa dajú ľahko vidieť. Jednotlivé verzie Wikipédie často obsahujú „konzultačné oddelenie“, kde táto komunita odpovedá na otázky.
Wikipédia vyhrala dve hlavné ocenenia v máji 2004. Prvú cenu „Golden Nica“ udelilaPrix Ars Electronica za „digitálnu komunitu“. Výhrou bol grant vo výške 10 000eur plus pozvánka doRakúska na PAE festival kybernetického umenia (PAE Cyberarts Festival). Druhou cenou bolo „internetové vyznamenanie“ udelené rozhodcami za kategóriu komunita. Wikipédia bola taktiež nominovaná na cenu „Najlepšie metódy“ (Best Practices). V septembri 2004 Japonská reklamná asociácia (Japan Advertisers Association) ocenila japonskú Wikipédiu cenou „Vytvorenie internetovej siete” (Web Creation Award). Táto cena, ktorá sa obvykle dáva jednotlivcom za obrovský prínos pre internetovú sieť v Japonsku, bola udelená dlhoročným prispievateľom na počesť celého projektu.
Prvého júna 2005PC World magazín zverejnil zoznam „100 Najlepších produktov roku2005“ v júlovom vydaní. Wikipédia bola súčasťou tohto zoznamu. Magazín tvrdí, že ich ceny sú udeľované za vynikajúce produkty, ktoré kombinujú praktické prvky s inováciou. Napriek ustanoveniu, nie všetky produkty sú komerčné a Wikipédia je jedna z 23 ocenených, ktoré sú zadarmo. Wikipédia bola na 60. mieste tohto rebríčka, na vrchole ktorého bol internetový prehliadačMozilla Firefox. Zoznam, na ktorom dominoval počítačový softvér a hardvérové produkty, obsiahol iba malé množstvo iných web stránok. Medzi nimiGoogle,Flickr a Internet Archive. Na 33. mieste sa umiestnila stránka The New York Times, ako sa zdá, jediná iná stránka poskytujúca informácie. V tom istom mesiaci bola aplikácia Wikipédie pre počítač Apple Mac OS X „Tiger”, používaná programom Apple Dashboard, umiestnená na 3. mieste podľa počtu stiahnutí, keď rozdrvila komerčnú encyklopédiuBritannica, ktorá sa neumiestnila ani len v prvej 50-ke.
Wikipédia má pôvod vNupedii. Začala totiž ako doplnkový projekt Nupedie, bezplatnej online encyklopédie, ktorej články boli vytvárané odborníkmi. Nupedia bola založená9. marca2000 a bola vo vlastníctve internetovej spoločnostiBomis, Inc. Vedúcimi postavami boliJimmy Wales, BomisCEO ašéfredaktor pre Nupediu a neskôr aj WikipédiuLarry Sanger. Sanger opísal Nupediu ako encyklopédiu, ktorá sa od ostatných líšila otvoreným obsahom bez obmedzenia veľkosti a bola dostupná na internete. Nereprezentovala zaujatosť v dôsledku verejného charakteru a dostupnosti širokému spektru prispievateľov. Zo začiatku mala Nupedia 7 krokov, ako prekontrolovať obsah článkov. Mala na to najatých expertov, no tento spôsob sa ukázal ako veľmi pomalý. Neskôr prišiel plán, ako si vynahradiť stratené investície použitím reklám. Spočiatku mala vlastnú licenciu pod Nupedia Open Content Licence, no neskôr prešla naGNU Free Documentation License. Udialo sa tak na naliehanie Richarda Stallmana a súviselo to so vznikom Wikipédie.
Wikipédia oficiálne začala svoje pôsobenie na internete15. januára2001 ako jednojazyčná verzia na adrese wikipedia.com. Do10. januára2001 bola Wikipédia časťou Nupedie, do ktorej mohla verejnosť prispievať článkami, ktoré boli po revízii začlenené do Nupedie. 15. januára bola spustená nanovo, tentokrát už bez závislosti na Nupedii na doménachwikipedia.com awikipedia.org, ktoré boli zaregistrované 12. a13. januára2001. Odvtedy už Wikipédia funguje ako samostatný projekt bez Nupedie. Pravidlo „neutrálneho pohľadu na vec“ (teraz po slovensky akonestranný uhol pohľadu) bolo ustanovené v prvých mesiacoch, čo kopírovalo pravidlo o „nezaujatom stanovisku“ ako mala Nupedia. Wikipédia skoro získala prispievateľov z Nupedie a ich vyhľadávací program. Koncom prvého rokaWikipédia obsahovala asi 20 000 článkov v 18 jazykových edíciách. Koncom roka 2002 už mala 26 jazykových verzií, koncom roka 2003 to bolo už 46 a v roku2004 to bolo 161 jazykových verzií. Nupedia a Wikipédia súčasne existovali až dovtedy, pokiaľ v roku2003 pôvodné servery neboli natrvalo odstavené a texty Nupedie boli prenesené do Wikipédie.
Wikipédia tradične meria svoju veľkosť počtom článkov. V prvých dvoch rokoch rástla o niekoľko stoviek článkov denne. Anglická Wikipédia dosiahla míľnik 100 000 článkov22. januára2003. V roku2004 články rástli v počte asi 1 000 až 3 000 článkov za deň. Dokopy vo všetkých jazykových verziách dosiahla počet článkov 500 000 dňa25. februára2004. Wikipédia dosiahla miliónty článok20. septembra2004, v tej dobe existovalo už 105 jazykových verzií.
15. januára2021 oslavovala Wikipédia 20. výročie svojho vzniku, pretože uplynulo 20 rokov od spusteniaweb stránky Wikipédie v roku2001, na úvod vanglickej mutácii. Prvý zachovaný text na hlavnej stránke Wikipédie je z15. januára2001 a znel:„This is the new WikiPedia!“.[2] Najstaršia verzia archivovaná mimo Wikipédie je z30. marca2001 už s 3 000 článkami.[3]
Wikipédia aWikimedia Foundation si pripomínali toto výročie rôznymi udalosťami.[4][5] K tejto udalosti bolo vytvorené video,[6] pieseň (ba dokonca hymna) Wikipédie,[7] ktorú odvysielalo pri tejto príležitosti ajFun rádio. Tlačené a internetové média si túto udalosť pripomenuli vo svete[8][9][10] ako aj na Slovensku.[11][12] Téme sa tiež venovali viacerí slovenskí blogeri.[13][14][15] Pri tejto príležitosti boli vytvorené rôzne grafické návrhy znázorňujúce Wikipédiu[4] ale aj zaujímavý prehľad najčítanejších článkov za posledných 20 rokov v 8 jazykoch.[16] Vo všetkých 8 jazykoch to bolo v roku2020 hesloPandémia ochorenia COVID-19.[16]
Wikipédia funguje na programeMediaWiki s otvoreným zdrojovým kódom. Server je situovaný naFloride vUSA. MediaWiki je tretia fáza programovéhosoftvéru Wikipédie. Pôvodne Wikipédia fungovala na programeUseModWiki odClifforda Adamsa (fáza 1). Na vytvorenie liniek najprv program vyžadovalCamelCase, neskôr bolo umožnené používať dvojité zátvorky. V januári2002 Wikipédia začala fungovať naPHP wiki sMySQL databázou. Tento softvér (fáza 2) bol zostavený Magnusom Manskem špecificky pre Wikipédiu. Bolo vykonaných niekoľko úprav tohto programu, aby sa vylepšil výkon. Nakoniec bol program prepísaný nanovo, tentokrát sa o to postaralLee Daniel Crocker. Jeho činnosť začala v júli 2002. Tretia fáza softvéru bola nazvanáMediaWiki. Dostala sa pod licenciuGNU General Public License a je používaná všetkými projektmi Wikipédie.
Wikipédia začala svoje pôsobenie na jedinom serveri. V januári 2005 projekt bežal už na 39 serveroch umiestnených naFloride. Zostava obsahovala jeden server s hlavnou databázou, ktorá fungovala pod MySQL, početný set závislých databázových serverov, 21 internetových serverov fungujúcich naApache a sedem Squid Cache serveroch.
Už prvý týždeň júna 2005 sa zoskupenie serverov rozrástlo na viac ako 60 a na požiadavku zariadenia, kde boli umiestnené, museli byť všetky servery (viac alebo menej úspešne) premiestnené do novej budovy na opačnej strane ulice v centre Tampy (okolo 4:30 ráno).
Ako internetová encyklopédia je Wikipédia hodnotným zdrojom informácií pre študentov. Hotové a prehľadne usporiadané informácie sú však brané ako nedostatočne kvalitné alebo ako príliš ľahko dostupné – teda že študenti sa nenamáhajú získavať informácie z rôznych kníh a iných zdrojov, ale jednoducho informácie získajú z internetu. Pre školstvo je Wikipédia veľmi nový zdroj informácií, pričom každá vzdelávacia inštitúcia má iný vzťah k editovaniu a hlavne získavaniu dát. Používa sa hlavne na informatike.
Niektoré vzdelávacie inštitúcie majú alternatívny pohľad na Wikipédiu. Ak má študent zdokonaľovať svoje vedomosti v danom odbore, môže byť vedený k rozširovaniu a upravovaniu obsahu Wikipédie, pričom akékoľvek ním urobené úpravy je možné vidieť v histórii úprav. Vzhľadom na to, že je celá encyklopédia na internete a jej upravovanie nevyžaduje vysoké technické znalosti, môžu na jednom projekte spolupracovať viacerí ľudia z rôznych krajín a môžu časom upravovať aj nimi vytvorené chybné informácie.
↑Wikipedia:Songs about Wikipedia. [s.l.]: [s.n.], 2020-11-23. Page Version ID: 990245220.Dostupné online. (po anglicky)
↑ Wikipedia at 20: last gasp of an internet vision, or a beacon to a better future?.The Guardian(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2021-01-15.Dostupné online [cit. 2021-01-29].ISSN0261-3077.
↑Deutsche Welle (www.dw.com).World in Progress: Wikipedia's past, present and future - extended interview [online]. dw.com, [cit. 2021-01-29].Dostupné online.
↑Wikipedia at 20: The encyclopedia in five articles [online]. bbc.com, [cit. 2021-01-29].Dostupné online.
↑PÍHOVÁ, Dominika. Nie je dokonalá, ale to žiadna encyklopédia. Wikipédia oslavuje 20 rokov, netreba sa za ňu hanbiť.Denník N(Bratislava: N Press), 2021-01-16.Dostupné online [cit. 2021-01-29].ISSN1339-844X.
↑TASR. Wikipédia, najväčšia internetová encyklopédia, vznikla pred 20 rokmi.teraz.sk(Bratislava: TASR), 2021-01-15.Dostupné online [cit. 2021-01-29].
↑Wikipédia oslávila 20 výročie svojho vzniku [online]. blog.polarisnet.sk, 2021-01-14, [cit. 2021-01-29].Dostupné online. Archivované 2021-02-03 z originálu.
↑Wikipédia má 20 rokov [online]. indexmag.sk, 2021-01-18, [cit. 2021-01-29].Dostupné online.
↑Sector s.r.o..Wikipedia oslavuje 20 rokov [online]. sector.sk, [cit. 2021-01-29].Dostupné online.
12Most viewed and edited Wikipedia articles by year, 2001 – 2020 [online]. wikimediafoundation.org, 2021-01-14, [cit. 2021-01-29].Dostupné online.
KEEN, Andrew.The Cult of the Amateur (How Today's Internet is Killing Our Culture). [s.l.]: Doubleday/Currency, 2007. 228 s.ISBN978-0-385-52080-5. (po anglicky)
LIH, Andrew.The Wikipedia Revolution (How a Bunch of Nobodies Created the World's Greatest Encyclopedia). [s.l.]: Hyperion Books, 2009. 246 s.ISBN978-1-4013-0371-6. (po anglicky)
BROŽ, Petr, a kol.Wikipedie: průvodce na cestě za informacemi. 1. vyd. Kralice na Hané: Computer Media, 2010. 136 s.ISBN978-80-7402-062-9. (po česky)
LOVINK, Geert; TKACZ, Nathaniel.Critical Point of View (A Wikipedia Reader). [s.l.]: Institute of Network Cultures, 2011. 384 s.Dostupné online.ISBN978-90-78146-13-1. (po anglicky)
JEMIELNIAK, Dariusz.Common Knowledge? (An Ethnography of Wikipedia). [s.l.]: Stanford University Press, 2014. 311 s.ISBN978-0-8047-8944-8. (po anglicky)
BRUCKMAN, Amy.Should You Believe Wikipedia? (Online Communities and the Construction of Knowledge). [s.l.]: Cambridge University Press, 2022. 272 s.ISBN978-1-108-49032-0. (po anglicky)
FORD, Heather.Writing the Revolution (Wikipedia and the Survival of Facts in the Digital Age). [s.l.]: MIT Press, 2022. 184 s.ISBN978-0-262-04629-9. (po anglicky)
.png)
