| WIRE | |
| kozmický ďalekohľad | |
 | |
| Prevádzkovateľ | NASA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | GSFC Space Dynamics Laboratories |
| Iné názvy | Wide Field Infrared Explorer Explorer 75 |
| Družica | Zeme |
| Dátum štartu | 5. marec1999 |
| Nosná raketa | Pegasus XL |
| Kozmodróm | Vandenberg AFB |
| Trvanie misie | 26 rokov a 256 dní |
| COSPAR ID | 1999-011A |
| Webová stránka | www.ipac.caltech.edu/wire/ |
| Hmotnosť | 250kg |
| Teleskop | |
| Typ | Cassegrain |
| Priemer | 300 mm |
| Vlnová dĺžka | 12-25 µm |
| Chladiaca látka | pevný vodík |
WIRE, celým menom Wide Field Infrared Explorer, je vesmírny teleskop prevádzkovanýamerickou agentúrouNASA. Na obežnú dráhu bol vynesený5. marca1999 pomocou raketyPegasus XL zkalifornskejzákladne Vandenberg. Pôvodne mal mať za úlohu celooblohové monitorovanie vinfračervenej častispektra, ale krátko po štarte došlo k zlyhaniu, ktoré spôsobilo prehriatie a stratu chladiva. Bez možnosti chladenia bol teleskop nepoužiteľný pre infračervené snímanie a jedinou činnosťou, ktorú môže vykonávať, je dlhodobé sledovanie jasných hviezd pomocou svojho sledovača hviezd.
Teleskop postavilo a prevádzkovalo Goddardovho vesmírne stredisko a na vývoji užitočného zaťaženia sa podieľaliUtah State University aLockheed Martin Missiles & Space Advanced Technology Center.
WIRE je trojosovo stabilizovaná družica valcového tvaru, vybavená jedným párom výklopnýchsolárnych panelov, dodávajúcich priemerne 158wattov elektrickej energie a dobíjajúcichNiCd akumulátorovú batériu s kapacitou 9Ah. Palubný počítač je vybavený procesorom80386/80387 a veľkokapacitnoupolovodičovou pamäťou 30MByte. Telekomunikačný systém pracuje v pásme S (2 GHz, rýchlosť prenosu na satelit 2kbit/s, z družice 2,25 Mbit/s). Orientačný a stabilizačný systém zabezpečujúci zameranie s presnosťou ± 1' a stabilitou ± 6" využíva pre meranie trojosí gyroskopický systém, sledovač hviezd, digitálny snímač Slnka, 6 širokouhlých detektorov Slnka, širokouhlý detektor Zeme a trojosímagnetometer, ako výkonné prvky slúžia 4 silové zotrvačníky a 3 magnetické elementy.
NesieCassegrainov ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 300 mm sdichroickým filtrom a dvojstupňovýmkryostatom s pevnýmvodíkom, ktorý chladí optiku na teplotu 12K (-261 °C) a dva detekčné prvky typuBIB (Blocked Impurity Band) s 128 × 128 prvkami na 7 K (-266 °C). Meranie sa vykonáva v dvoch spektrálnych pásmach (12 mikrometrov, citlivosť 0,1 –0,3mJy, priestorové rozlíšenie 15"; 25 mikrometrov, 0,3 –1,0mJy, 22").
Štart sa konal 5. marca 1999 o 02:56 UTC na základni Vandenberg. K vyneseniu bola použitá nosná raketa Pegasus XL, ktorá je odpaľovaná z letiaceho materského lietadlaLockheed L-1011. Všetko prebehlo hladko a o pár minút neskôr sa oddelil posledný stupeň rakety a teleskop bol umiestnený na polárnej obežnej dráhe s výškou apogeom 388 kilometrov na Zemou. Prvý kontakt s družicou uskutočnila o 03:26 UTCantarktická stanicaMcMurdo. Pri ďalšom kontakte s pozemnou stanicouPoker Flats vArkansase sa zistilo, že vinou chybného integrovaného obvodu bol predčasne odhodený kryt teleskopu a ten tak bol vystavený svetlu odrazenému Zemou. Problémom bolo, že chladiacikryogenický systém nebol dimenzovaný na odvádzanie takého množstvatepla, aké bolo vyprodukované dopadom hoci odrazeného slnečného svetla.
Za normálnych okolností mali palubné prístroje zabezpečiť, aby sa teleskop vyhýbal priamemu osvetleniu slnkom aj odrazom svetla od Zeme. Keď však došlo k odhodeniu krytu, teleskop ešte nebol plne oživený a z bezpečnostných dôvodov bol zámerne natočený smerom k Zemi. Náhly nárast teploty vnútri kryostatu spôsobil sublimáciu pevného vodíka, ktorý slúžil ako chladiace médium. Ďalší problém nastal, keď tlak vnútri kryostatu prekročil limit a automatický vypúšťací ventil začal plynný vodík vypúšťať do priestoru. Prúd vodíka zafungoval ako malá dýza a teleskop tak začal rotovať rýchlosťou až 60 ot./min. Palubný stabilizačný systém nebol schopný rotáciu zastaviť, pretože jeho silové zotrvačníky nedokázali vyvinúť dostatočný moment. Kontrola nad teleskopom bola obnovená až po vyčerpaní zásob vodíka. Pre funkciu infračerveného teleskopu však bola zásoba kryogenického chladiva kľúčová a teleskop tak nebol schopný začať pozorovanie.
Bez možnosti pozorovania infračerveného žiarenia bol teleskop nespôsobilý vykonávať svoju primárnu misiu. Okrem kryostatu boli ostatné systém plne funkčné a tak bolo rozhodnuté o zapojení teleskopu do projektuhviezdnej seizmológie. Cieľom hviezdnej seizmológie je štúdium vnútornej štruktúry hviezdnych telies a WIRE sa na programe zúčastňuje sledovaním oscilácie blízkych hviezd pomocou svojho sledovača hviezd. Hlavná úloha misie však zostala nenaplená a úlohu teleskopu WIRE prevzal až v novembri 2009 nový teleskopWISE.
