WellingtonIPA: [wɛlɪŋtən] (maor.:Te Whanganui-á-Tara) jehlavné mesto a významnýprístavNového Zélandu. Nachádza sa na juhozápadnom cípeSeverného ostrova na pobrežíCookovho prielivu. Ide o najjužnejšie položené hlavné mesto sveta. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov,[2] spoločne s okolitými mestamiLower Hutt,Upper Hutt aPorirua tvoria tretiu najväčšiuaglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov.[3] Mesto bolo založené anglickými osadníkmi v roku1840, status hlavného mesta prevzalo poAucklande o 25 rokov neskôr. Vo Wellingtone sídlia najvyššie štátne inštitúcie Nového Zélandu akoparlament,vláda anajvyšší súd.
Mesto je z troch strán obklopenémorom, takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom na vysokútektonickú aktivitu v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnýmizemetraseniami. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovúcunami, ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou.Podnebie v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnomzrážok, ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujúveterné elektrárne.
Obyvateľstvo Wellingtonu tvoria z najväčšej častiEurópania, vysoko sú zastúpeníAziati. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov,Maorov, je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveňvzdelanosti a ročné príjmy wellingtonských domácností.
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátnediaľnice, prístav a medzinárodnéletisko, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmäautobusové spoje, ďalejvlaky,trajekty,a turisticky atraktívnalanová dráha s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov. Trolejbusová doprava bola zrušená a trolejové vedenie zlikvidované.
Európskikolonizátori prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali20. septembra1839 na lodi menomTory patriacejNovozélandskej spoločnosti, anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.[4] V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodiAurora ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia riekyHutt, kde sa v súčasnosti nachádzaPetone, šesťtisícovépredmestieLower Hutt. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkovmočaristý terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti.
Mesto bolo osadníkmi pomenované podľaArthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu a víťazabitky pri Waterloo, ktorého titul pochádza z mestečka v anglickomSomersete. Maorský názov pre mesto Wellington znieTe Whanga-nui-a-Tara, čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.[5] Možno sa tiež stretnúť s názvomPōneke[6] aleboTe Upoko-o-te-Ika-a-Maui, "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.[7]
Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)
Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípeSeverného ostrova na pobrežíCookovho prielivu. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzkuprístavu. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľaGuinnessovej knihy rekordov najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.[8] Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokúhustotu zaľudnenia. Spoločne s mestamiLower Hutt,Upper Hutt aPorirua tvorí Wellington rozsiahluaglomeráciu s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.[3]
Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typickéoceánske podnebie, vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané.Priemerná teplota v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.
Úhrn ročnýchzrážok je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavujeinovať.Sneh sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka.
Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnejtlakovej níže v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavenýzápadnému prúdeniu prichádzajúcemu k mestu zTasmanovho mora.[10] Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143MW.[11] Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.[12][13]
Nový Zéland leží v tektonicky aktívnej oblasti na rozhraníPacifickej aAustrálskej tektonickej platne. Je súčasťou pacifickej oblastiOhnivého kruhu, ktorý sa vyznačuje hojným výskytomsopiek azemetrasení.[15] Nie inak je tomu aj v oblasti mesta Wellington, ktorého obchodným centrom prechádza veľkýtektonický zlom.[15] V jeho blízkosti sa nachádza niekoľko ďalších výraznejších zlomov, v celej oblasti Wellingtonu je potom niekoľko stoviek menších tektonických porúch. Z toho dôvodu zaznamenávajú obyvatelia Wellingtonu každoročne niekoľko otrasov, ktoré sú najviditeľnejšie vovýškových budovách.[16]
Stará chatrč, Cuba Street (1883)
Najväčšie škody Wellingtonu spôsobila séria otrasov v roku 1848 a ďalšie veľké zemetrasenie v januári 1855, keď v meste akurát prebiehali oslavy 15. výročia jeho založenia. Zemetrasenie dosahovalo silu 8,2 stupňaRichterovej stupnice a spôsobilo vertikálny pohyb zeminy až o 3 metre. Wellingtonský prístav zasiahla desaťmetrová vlnacunami prichádzajúca zCookovho prielivu a premenila ho na blatistý močiar.[17] Boli zničené kamenné budovy väznice a banky, otrasy neustála ani dvojposchodová budova vlády a vedľajšie kancelárie mestskej rady. Väčšina domov však zemetrasenie s väčším či menším poškodením prežila, pretože po skúsenostiach z roku 1848 sa v meste stavali najmä jednoposchodové stavby z dreva.
Počas zemetrasenia sa o niekoľko metrov zdvihol terén v miestach, ktoré boli pôvodne zatopené vodou a slúžili wellingtonskému prístavu. To významne prispelo k rozšíreniu obchodného centra mesta (CBD – Central Business District). Následkom toho sa napríklad ulica Lambton Quay, predtým vedúca pozdĺž pobrežia a často zaplavovanáprílivom, stala srdcom obchodného centra Wellingtonu a v súčasnosti je od pobrežia vzdialená asi 250 metrov.[18][19][20]
Novozélandskýparlament vo Wellingtone prvýkrát zasadal7. júla1862, ale v tom čase Wellington ešte nebol oficiálne hlavným mestom krajiny. V novembri 1863 navrhol pri zasadnutí parlamentu v Aucklande vtedajší premiérAlfred Domett uznesenie, podľa ktorého "sa stalo nevyhnutným, že sídlo vlády by malo byť prenesené do vhodnejšej lokality priCookovom prielive". Panovali totiž obavy, že južné oblasti Nového Zélandu, kde sa vyskytovali náleziskázlata, by sa mohli odtrhnúť a vytvoriť samostatnúkolóniu. Pre výber najvhodnejšej oblasti boli kvôli svojej nezávislosti zvolení komisári z Austrálie. Tí za vhodnú lokalitu zvolili Wellington najmä vďaka jeho polohe a strategickému prístavu. Wellington sa tak v roku1865 stalhlavným mestom Nového Zélandu, keď prevzal tento štatút od Aucklandu, ktorý ako hlavné mesto fungoval od roku 1841 (krátko po založení v septembri1840). Prvé oficiálne zasadnutie parlamentu v novom hlavnom meste sa konalo26. júla1865. V meste vtedy žilo okolo 4900 obyvateľov.[21]
Oblasť spravovaná wellingtonskoumestskou radou (WellingtonCity Council) je rozdelená na päť hlavnýchmestských štvrtí. Každá z nich zahŕňa niekoľko oficiálnych oblastí, ktoré fungujú napríklad akovolebné okrsky pri voľbách do mestskej rady. V rámci štvrtí však existujú aj neoficiálne oblasti, ktoré obývajú uzavreté komunity ľudí. Mestská rada má štrnásť členov, ktorí v nej zastupujú jednotlivé štvrte. Starostkou Wellingtonu jeKerry Prendergastová.[23][24]
V meste stojínovogotická budova parlamentnej knižnice, ktorá ako jediná z komplexu parlamentných budov nebola zničená požiarom v roku 1907. Postavil ju architektThomas Turnbull v dvoch etapách v rokoch 1883 a 1899, knižnica tu sídli od roku 1901. Hoci veľký požiar prežila, nezaobišla sa bez poškodenia a po ďalšom požiari v roku 1992 prešla nákladnou trojročnou reštauráciou. Medzi zaujímavosti knižnice patria okrem iného pôvodné železné dvere, ktoré úspešne chránili uložené zväzky pred požiarom. V budove sa nachádzajú originálnerozetové okná, ktoré sú v súčasnosti v nočných hodinách presvetlené.[25]
Budova parlamentu a "Včelí úľ"
Požiaru parlamentného komplexu v roku 1907 podľahla aj pôvodná drevená budova, v ktorej zasadal vlastný parlament. Vo februári 1911 vyhlásil vtedajší novozélandský premiérJoseph Ward súťaž o podobu novej budovy, ktorej sa zúčastnilo 33 návrhov. Víťazom sa stal architektJohn Campbell, ktorý prišiel s návrhomneoklasicistickej parlamentnej budovy a novej knižnice, ktorá mala nahradiť onú pôvodnú novogotickú. Výstavba začala v roku 1914 a dokončená bola v roku 1922. Parlament sa však do novej budovy premiestnil už o štyri roky skôr, aby mohol ukončiť svoje pôsobenie v starej budove novozélandskej vlády, ktorá pre obe inštitúcie kapacitne nevyhovovala.[26]
Najnovšou budovou tohto komplexu je moderná stavba prezývanáBeehive Building, v preklade "včelí úľ". Tú navrhol v roku 1964 britský architekt SirBasil Spence. Výstavba začala v roku 1969 a dokončená bola o desať rokov neskôr. Štrnásťposchodová budova, ktorej štyri spodné poschodia ležia pod zemou, je 72 metrov vysoká a slúži ako sídlo novozélandskej vlády. Podzemným tunelom je spojená s objektomBowen House, v ktorom sa nachádzajú kancelárie rady ministrov i poslancov.[27] V prízemí "včelieho úľa" funguje návštevnícke centrum parlamentu. Hlavná parlamentná budova spolu s knižnicou sú v dňoch, kedy sa nekoná zasadnutie parlamentu, voľne prístupné verejnosti.[28]
Jedným z hlavných turistických symbolov Wellingtonu jepozemná lanová dráha spájajúca centrum mesta s prímestskou časťouKelburn, kde sídli mestská botanická záhrada. Lanovka je 612 metrov dlhá a stúpa do výšky 120 metrov. Medzi konečnými stanicami ležia ešte tri ďalšie. Celá dráha je priama, len s jedným miestom pre stretávanie sa protiidúcich vozňov. Vozový park lanovky tvoria dva vozne, ktoré sú navzájom prepojené lanom. Kapacita lanovky je zhruba 100 cestujúcich, z toho 30 sediacich a 70 stojacich pasažierov. Po dráhe sa pohybuje priemernou rýchlosťou 18 kilometrov za hodinu.[29]
O výstavbe pôvodnej lanovej dráhy bolo rozhodnuté na sklonku 19. storočia, keď bolo v súvislosti s výstavbou domov v kopcoch oblasti Kelburnu potrebné zabezpečiť spoľahlivé a rýchle spojenie medzi novovznikajúcou štvrťou a centrom mesta. V roku 1898 vypracovalJames Fulton projekt budúcej lanovky, na ktorej výstavbe okrem iného pracovali aj skupiny odsúdených z väzniceTerrace Gaol.22. februára1902 vyšiel na dráhu prvý vozeň. Nová lanovka vzbudila vlnu nadšenia a bol o ňu obrovský záujem. Počas prvého víkendu prevádzky prepravili jej vozne štyri tisícky pasažierov, za prvý rok viac ako 425 tisíc ľudí. Vtedajšia dráha bola dlhá 785 metrov, jej súčasťou boli tri tunely a viadukty.[30]
V roku 1933 bola vykonaná elektrifikácia dráhy, keď elektrina nahradila doterajší veterný pohon lanovky.[31] To prinieslo vodičom lepšiu kontrolu nad jazdou, pretože mohli teraz stroj riadiť priamo z kabíny. Dovtedy mali vo vozidle k dispozícii len signalizačný zvon. Staré drevené vozne sa však postupne stávali nevyhovujúcimi a nespĺňali moderné bezpečnostné normy. V roku 1973 sa jeden z robotníkov pri stavbe cesty postavil do cesty klesajúcemu vozňu lanovky a bol vážne zranený.[32] Pri následnej kontrole vyšli najavo technické i bezpečnostné nedostatky historickej lanové dráhy a 22. septembra 1978 staré vozne za veľkého záujmu verejnosti vyrazili naposledy. Pôvodná trasa lanovky sa však stále javila ako najpraktickejšia, preto bola nová modernejšia trať následne postavená v miestach dráhy pôvodnej. Otvorená bola 22. októbra 1979 a staré drevené vozne nahradili modernejšie vozne švajčiarskej výroby, ktoré sú na dráhe ešte v prevádzke. Pôvodná budova, v ktorej sa vozne lanovky predtým otáčali, mala byť v minulosti už dvakrát strhnutá, ale obidva pokusy o demoláciu prežila a 5. decembra 2000 tu bolo otvorené múzeum lanovej dráhy.[33]
Zoologická záhrada bola vo Wellingtone založená v roku1906, išlo o prvú zoologickú záhradu na území Nového Zélandu. Záhrada chová v súčasnosti približne 500 zvierat, ktoré zastupujú viac ako stovku živočíšnych druhov.[34] Prvým oficiálne chovaným zvieraťom v novej zoo bollev prezývaný "Kráľ Dick". K nemu sa časom pridalilamy,emu akengury. Wellingtonská zoologická záhrada sa zapísala aj do Guinessovej knihy rekordov, keď sa jejpelikán Percy dožil veku 62 rokov. Najdlhšie žijúce zviera wellingtonskej zoo bol všakgibon Nippy, ktorého záhrada získala v roku 1949 a žil v nej až do roku 2008, kedy uhynul. Zoologická záhrada je preslávená najmä svojím chovomšimpanzov, ktorý sa začal v roku 1956. Do sedemdesiatych rokov dokonca ZOO organizovala čajové posedenia so svojimi šimpanzmi, ktorých sa zúčastnilo až dvetisíc návštevníkov. Od roku 2007 obývajú wellingtonské šimpanzy nový priestranný výbeh.[35]
V meste funguje ajbotanická záhrada, ktorá sa rozkladá na ploche 26 hektárov v Kelburne, neďaleko konečnej stanice wellingtonskej lanovej dráhy. Funguje od roku 1868 a okrem iného sa tu nachádza veľkáružová záhrada lady Norwoodovej s tromi tisíckami druhovruží.[36] Súčasťou botanickej záhrady jecintorín "Bolton Street Memorial Park", kde sú pochované významné osobnosti mesta.[37]
Ak nie je uvedené inak, údaje sú uvedené vpercentách. Všetky údaje sú z roku 2006.[38]
V roku 2006 žilo trvalo na území Wellingtonu 179 466 obyvateľov, čo z neho robí šieste najľudnatejšie mesto Nového Zélandu. Od posledného sčítania ľudu v roku 2001 sa tak počet obyvateľov mesta zvýšil o 15 639, teda o 9,5 percenta. Obyvatelia Wellingtonu tvoria 4,5 percentapopulácie celého štátu.Mediánový vek obyvateľov Wellingtonu je asi 33 rokov. V porovnaní s populáciou celého štátu, ktorej stredný vek sa blíži 40 rokov, je obyvateľstvo Wellingtonu výrazne mladšie.Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer 74 percent wellingtonskej populácie. Najviac obyvateľov mesta má medzi 20 a 34 rokmi,[2] v porovnaní s celým štátom má Wellington výrazne menej dôchodcov a detí do pätnásť rokov.[39]
Prevažnú väčšinu obyvateľstva Wellingtonu tvoria Európania. Nezanedbateľnou národnostnou menšinou sú Aziati, ktorých zastúpenie vo Wellingtone je asi o 4 percentá vyššie ako na území celého štátu. Výrazne menšiu časť obyvateľstva Wellingtonu v porovnaní s celkovým zložením štátu tvoria pôvodní obyvatelia Nového ZélanduMaorovia, ktorých populácia tvorí 7,7 percent obyvateľstva mesta. Viac ako 28 percent súčasných obyvateľov mesta sa narodilo mimo Nový Zéland, prisťahovalci najčastejšie pochádzajú zVeľkej Británie. Okrem úradnejangličtiny je najrozšírenejším jazykom vo Wellingtonefrancúzština, ktorá z tejto pozície vytlačilamaorijčinu, ktorá je druhým najrozšírenejším jazykom na území štátu. 70,5 percenta obyvateľov Wellingtonu však hovorí iba jedným jazykom.[40]
Úroveň vzdelanosti je vo Wellingtone veľmi vysoká. Nadštandardné vzdelanie priznáva 55,5 % jeho obyvateľov, čo je o 15,5 % viac než na celom Novom Zélande a napríklad takmer o 6 % viac ako v najväčšom novozélandskom mesteAucklande.[41] Podiel obyvateľov bez doloženého štandardného vzdelania je v porovnaní s celým štátom nižšia o takmer 14 %. Väčšina obyvateľov Wellingtonu pracuje na pozíciách odborníkov alebomanažérov. Priemerný ročný príjem obyvateľov Wellingtone je 32 500 dolárov, čo je o 8 100 dolárov viac ako priemerný plat na Novom Zélande. Viac ako 30 percent obyvateľov mesta má ročný príjem vyšší ako 50 000 dolárov, asi 9 percent viac než 100 000 dolárov.[42]
Vo Wellingtone fungovalo v roku 2009 celkom 82 základných a stredných škôl. Prevažnú väčšinu tvoria štátne zmiešané školy, 4 školy sú súkromné, 6 zariadení je dievčenských a štyri len pre chlapcov. Najviac študentov navštevuje chlapčenskú strednú školuWellington College, ktorá v roku 2008 evidovala 1532 študentov. Najväčšou zmiešanou školou v meste je Tawau College, na ktorej v tom istom roku študovalo 1382 žiakov.[43]
Rutherford House, sídlo obchodných a administratívnych odborov Victoria University
Victoria University of Wellington bola založená v roku1897 a pôvodne fungovala ako súčasť Novozélandskej univerzity, ktorá sa však rozpadla v roku 1961. Známa je predovšetkým jej právnická fakulta sídliaca v bývalej budove vlády a fakultahumanitných odborov. Univerzita však ponúka aj štúdiumpedagogiky,strojárstva,dizajnu, obchodu aprírodných vied. V roku 2009 ju navštevovalo 22 270 študentov a 1 884 zamestnancov. Hlavné sídlo univerzity je v Kelburne, fakulty pedagogiky, práva a biologického výskumu sídlia v troch odlúčených pracoviskách. Spoločne s Massey University prevádzkuje novozélandskú hudobnú školu.[44][45]
Massey University funguje od roku1926, keď bola založená ako poľnohospodárska škola pod patronátom Novozélandskej univerzity. Po jej rozpade existovala ako súčasť Viktóriine univerzity a samostatnú univerzitou je od roku 1963. V roku 2008 študovalo na Massey University 35 509 študentov. Ako jediná vysoká škola na Novom Zélande ponúka okrem obchodu, pedagogiky, estetických a humanitných odborov tiežtituly z oblastiletectva, riešenia sporov aleboveterinárnej medicíny. Tá je navyšeakreditovanáAmerickou asociáciou veterinárnej medicíny, vďaka čomu sú absolventom Massey University bez problémov uznávané tituly z oblasti veteriny.[46] Univerzitu tvoria tri kampusy, vo Wellingtone sídli fakulka dizajnu a Novozélandská hudobná škola, ktorú vlastní Masseyova univerzita spolu s univerzitou Viktóriinou.[47]V meste pôsobí aj lekárska fakulta Otažskej univerzity a časť wellingtonského technického inštitútu.
Okolie Wellingtonu je obsluhované dvoma štátnymidiaľnicamiSH1 aSH2, ktoré sa stretávajú namimoúrovňovej križovatke severne od mesta. Diaľnica číslo 1 vedie samotným stredom mesta a končí pri areáliWellingtonského medzinárodného letiska, fungujúceho v meste od roku1935. Letisko leží 6 kilometrov juhovýchodne od centra mesta. Začínajú a končia vnútroštátne lety, niekoľko letov z Austrálie a ostrovovTichého oceánu. Najväčšími strojmi, ktoré na wellingtonskom letisku v roku 2010 pristávajú, sú lietadláBoeing 737-800 aAirbus A320. Väčšie lietadla musia využívať iné letiská, pretože jediná wellingtonská pristávacia dráha je dlhá iba 2051 metrov. Napriek tomu však Wellingtonské medzinárodné letisko prepraví ročne viac ako 5 miliónov cestujúcich, čo ho radí na tretie miesto medzi najrušnejšími letiskami Nového Zélandu, hneď za letisko v Aucklande aChristchurchu.[48]
Verejná doprava je prevádzkovaná spoločne pre celý wellingtonský región. Zabezpečujú ju väčšie množstvo spoločností pod spoločnou značkou Metlink. Každoročne prepraví až 35 miliónov pasažierov a ich počet stále narastá, čo robí z Metlinku najvyťaženejšiu dopravnú sieť Nového Zélandu. Z tohto počtu veľkú väčšinu (23 miliónov) prepravia mestské autobusy, ktorých na 103 linkách regiónu jazdí 470 a obsluhujú 2800 zastávok. 11 miliónov cestujúcich prepravia každoročne miestne železničné spoje, jeden milión cestujúcich jazdí každý rok wellingtonskou lanovkou. Zanedbateľná nie je anilodná doprava. Dva osobnétrajekty využije každoročne asi 150 000 ľudí a miera ich vyťaženie rastie najrýchlejšie z celej wellingtonskej dopravnej siete. V rokoch 1878 – 1964 bola vo Wellingtone prevádzkovaná ajelektričková doprava.[49]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuWellington na českej Wikipédii.
↑About Wellington: Facts&Figures: Overview [online]. Nový Zéland: Wellington City Council, [cit. 2010-07-08].Dostupné online. Archivované 2011-09-17 z originálu. (po anglicky)
↑abcQuickStats About Wellington City [online]. Statistics New Zeland, [cit. 2010-07-08].Dostupné online. (po anglicky)
↑abMyth 17: Christchurch has overtaken Wellington to become NZ's second largest city. [online]. Nový Zéland: Statistics New Zealand Statistics House. Population Statistics Unit., [cit. 2010-09-21].Dostupné online. Archivované 2010-09-07 z originálu. (po anglicky)
↑1839: The New Zealand Company arrives in Wellington [online]. Nový Zéland: National Library of New Zealand, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Poneke: Wellington places to visit [online]. Nový Zéland: Department of Conservation, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Maori Name [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Školní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998.ISBN8070115823. S. 11.
↑West Wind [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11].Dostupné online. Archivované 2010-06-04 z originálu. (po anglicky)
↑Mill Creek [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11].Dostupné online. Archivované 2010-06-03 z originálu. (po anglicky)
↑Wind Farms [online]. Wellington City Council, [cit. 2010-07-11].Dostupné online. Archivované 2008-09-06 z originálu. (po anglicky)
↑abŠkolní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998.ISBN8070115823. S. 6.
↑Earthquakes in the Wellington region [online]. Nový Zéland: Greater Wellington Regional Council, [cit. 2010-09-21].Dostupné online. (po anglicky)
↑Te Ara Encyclopedia of New Zealand: Historic Earthquakes [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-07-11].Dostupné online. (po anglicky)
↑NZHistory.net.nz: Today in History [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑The Story of Wellington Harbour [online]. Nový Zéland: Great Harbour Way, [cit. 2010-12-28].Dostupné online. Archivované 2010-12-06 z originálu. (po anglicky)
↑DOWNES, G.L., John Townend, Rob Langridge, Andrew JonesThe 1855 Wairarapa Earthquake Symposium. Wellington : Greater Wellington Regional Council.Dostupné online.ISBN0-909016-87-9. Kapitola What Contemporary Accounts Tell Us About It, s. 6. (po anglicky)
↑TEMPLE, Phillip.New Zealand yesterday series vol 4: Wellington Yesterday. [s.l.] : John McIndoe, Limited, 1980. 32 s.ISBN0868680125. (po anglicky)
↑Biography of The Right Honourable Sir Anand Satyanand [online]. Nový Zéland: The Government House, [cit. 2010-09-21].Dostupné online. (po anglicky)
↑Mayor and Councillors [online]. Nový Zéland: Wellington City Council, [cit. 2010-07-20].Dostupné online. Archivované 2010-06-04 z originálu. (po anglicky)
↑Wellington Neighborhoods [online]. TravelMuse, Inc., [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Buildings: Parliamentary Library [online]. Nový Zéland: New Zealand Parliament, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-03 z originálu. (po anglicky)
↑Buildings: Parliament [online]. Nový Zéland: New Zealand Parliament, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-03 z originálu. (po anglicky)
↑Buildings: The Beehive Buildings [online]. Nový Zéland: New Zealand Parliament, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2013-02-10 z originálu. (po anglicky)
↑Parliament Buildings [online]. Nový Zéland: Wellington City Council. Positively Wellington Tourism., [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-05-27 z originálu. (po anglicky)
↑Technical Information [online]. Nový Zéland: Wellington City Council. Wellington Cable Car, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Early Beginnings [online]. Nový Zéland: Wellington Cable Car Museum, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-05 z originálu. (po anglicky)
↑1902 Onwards [online]. Nový Zéland: Wellington Cable Car Museum, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-05 z originálu. (po anglicky)
↑The current system [online]. Nový Zéland: Wellington Cable Car Museum, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-05 z originálu. (po anglicky)
↑Historical Milestones [online]. Nový Zéland: Wellington Cable Car Museum, [cit. 2010-07-09].Dostupné online. Archivované 2010-06-05 z originálu. (po anglicky)
↑Animals: Our collection [online]. Nový Zéland: Wellington Zoo, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. Archivované 2010-08-15 z originálu. (po anglicky)
↑History [online]. Nový Zéland: Wellington Zoo, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. Archivované 2010-07-02 z originálu. (po anglicky)
↑Lay Norwood Rose Garden [online]. Nový Zéland: Wotzon.com Wellington, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. Archivované 2011-09-20 z originálu. (po anglicky)
↑Wellington Botanic garden [online]. Nový Zéland: Wotzon.com Wellington, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. Archivované 2010-05-26 z originálu. (po anglicky)
↑Údaje zo sčítania ľudu v roku 2006 [online]. Nový Zéland: Statistic New Zealand, [cit. 2011-01-31].Dostupné online. Archivované 2015-01-28 z originálu. (po anglicky)
↑Štatistiky z roku 2006: Populácia [online]. Nový Zéland: štatis New Zealand, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Štatistiky z roku 2006: Kultúrna diverzita [online]. Nový Zéland: Statistic New Zealand, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Štatistiky z roku 2006: Auckland City – vzdelanosť [online]. Nový Zéland: Statistic New Zealand, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Štatistiky z roku 2006: Wellington City – príjmy [online]. Nový Zéland: Statistic New Zealand, [cit. 2010-07-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Register škôl vo Wellingtone [online]. Nový Zéland: NZ Ministry of Education, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑History and identity [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑FAculties and Schools [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Institute of Veterinary, Animal and Biomedical Sciences [online]. Nový Zéland: Massey University, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑History of Massey University [online]. Nový Zéland: Massey University, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Factsheets [online]. Nový Zéland: Wellington International Airport, [cit. 2010-09-19].Dostupné online. Archivované 2009-04-17 z originálu. (po anglicky)
↑štatistiky 2008/2009 [online]. Nový Zéland: Metlink, [cit. 2010-07-16].Dostupné online. Archivované 2010-06-04 z originálu. (po anglicky)
.svg)
