Vennbahn je názov sústavy železničných tratí a zároveň skupiny piatichnemeckýchexkláv vytvorenýchbelgickou železničnou traťou, ktorá prechádza územím Nemecka medzi mestamiRötgen aMonschau, južne odAachenu. Železničná trať je spolu s priľahlým územím vo vlastníctve Belgicka, čo spôsobilo vznik piatich navzájom oddelených exkláv, ktoré sú izolované od zvyšku Nemecka. Ide o tieto exklávy: Munsterbildchen, Rötgener Wald (vytvára južnú časť katastrálneho územia mesta Rötgen), Rückschlag, Mützenich, Ruitzhof. Administratívne prináležia spolkovej krajineSeverné Porýnie-Vestfálsko (nem. Nordrhein-Westfalen).
Nemecká vyhláška z15. mája1882 ustanovila okrem iného aj výstavbu troch železničných tratí na území vtedajšieho Nemecka. Išlo o hlavnú trať z Aachenu (stanica Röthe Erde) cezWalheim,Raeren a Monschau doSt. Vith aPrümu, vedľajšiu trať z Raerenu doEupenu a ďalšiu vedľajšiu trať z Walheimu doStolbergu. Pre sústavu týchto tratí sa zaužíval názov Vennbahn, nakoľko niektoré úseky trate prechádzajú oblasťou mokradí (nem. „venn“ = mokraď)Hohes Venn, ktoré sú v súčasnosti prírodnou rezerváciouDeutsch-Belgischer Naturpark. Prvý úsek trate z Aachenu do Monschau (48 km) bol otvorený30. júna1885.3. augusta1887 bola dokončená trať z Raerenu do Eupenu aj doHerbesthalu. Záujmy miestnych majiteľov priemyselných závodov urýchlili vybudovanie ďalšej trate do Walheimu (13 km), ktorú otvorili21. decembra1889. Rastúca frekvencia dopravy na začiatku20. storočia si vyžiadala zdvojkoľajnenie tratí. V priebehu1. svetovej vojny boli trate Vennbahnu intenzívne využívané nemeckou armádou z dôvodu zamýšľanej invázie doFrancúzska.
Porážka Nemecka v roku1918 a následne podpisVersaillskej zmluvy spôsobili zmenu hraníc v celej oblasti. Medzinárodné hranice sa posunuli na východ a bývalé nemecké teritóriá, vrátane okresovEupen aMalmédy, pripadli Belgicku. V období od23. januára1920 do4. januára1923 sa špeciálne ustanovená komisia snažila vyriešiť hraničný spor medzi Nemeckom a Belgickom v tejto oblasti.1. novembra1921 bola k belgickému teritóriu pripojená sekcia trate Raeren –Kalterherberg a6. novembra1922 bola železnica inkorporovaná spoločne s pozemkami, po ktorých viedla a prislúchajúcimi budovami pri trati. Táto trať prekračuje územie okresovAachen aMonschau, čo spôsobilo vytvorenie piatich exkláv, ktoré aj naďalej zostali územnou súčasťou Nemecka.
Z dôvodu, že belgická železničná trať obsluhovala obyvateľov Nemecka, bolo potrebné prijať viaceré špeciálne opatrenia, aby sa zabezpečili práva Belgicka ako suverénneho štátu na jednej strane a práva nemeckého obyvateľstva na druhej strane. Zjednodušila sa daňová politika, Belgičania pracujúci na železnici, prípadne žijúci na jej pozemkoch, nepodliehali nemeckému daňovému systému a nepodstupovali colné formality pri prekračovaní územia. Podobne aj cestujúci, ktorí cestovali do destinácií v Nemecku získali všetky výhody prepravných a tarifných podmienok štátu. Vlakové súpravy vypravovali Belgické železnice (SNCB), pasová kontrola prebiehala v oboch hraničných staniciach. Nákladné vlaky mali na tomto úseku zakázané zastavenie. V roku1925 bola vybudovaná trať z Eupenu, čím sa zrušila colná kontrola pri cestovaní z Belgicka.
S nástupomnacizmu v30. rokoch 20. storočia začala doprava na Vennbahn upadať, pričom došlo k opätovnému zjednokoľajneniu vedľajších tratí.18. mája1940 bola východná časť Belgicka znovu pripojená k Nemecku a2. júna 1940 bola Vennbahn triumfálne znovuotvorená ako výhradne nemecká trať. Počas2. svetovej vojny bola trať na mnohých úsekoch ťažko poškodená. Celý systém tratí bol po vojne zrekonštruovaný a uvedený do prevádzky v roku1970, aj keď niektoré úseky zanikli.
10. decembra1973 bola vBruseli podpísaná nová medzinárodná dohoda, ktorou sa zjednodušili prepravné podmienky na trati. Dohoda vstúpila do platnosti1. februára1974. V dôsledku dezolátneho stavu niektorých úsekov, limitovanej výšky tunelových portálov a položenia novej trate cez Botzelaerský tunel sa frekvencia dopravy v80. a90. rokoch 20. storočia výrazne znížila, mnohé úseky boli úplne uzavreté. Na konci 20. storočia sa priľahlé regióny dohodli na zachovaní tratí z Eupenu do Raerenu, doWeywertzu a doBüllingenu z dôvodu prínosu pre cestovný ruch v dotknutej oblasti. Opravy tratí boli hradené z grantovEurópskeho regionálneho rozvojového fondu.