Vývoj kontinentov

Miliónov rokov	Čo sa dialo
1 300	Na koncistredného proterozika sa začal formovať superkontinentRodinia. Ten vznikol zrážkou troch až štyroch kontinentov. Zrážkou spôsobenégrenvillské vrásnenie spôsobilo vznik horstiev na dnešnom okraji Severnej Ameriky a západnej Európy, napr. vŠkótsku,Newfoundlande aSevernej Karolíne. Aj keď sa predpokladá, že k zrážkam a rozpadom kontinentov dochádzalo už v období medzi 3100 - 2500 miliónmi rokov, kedy vznikla prvá pevnázemská kôra, Rodinia je najstarším superkontinentom, na ktorého existencii sa vedci zhodujú. Predstavy o starších pohyboch kontinentov sú pre nedostatok hmotných dôkazov len veľmi neisté. Rodinia existovala asi pol miliardy rokov a jej doba existencie sa zhruba kryje s geologickým obdobím zvanýmneoproterozoikum (mladšiestarohory, pred 1000 až 542 miliónmi rokov). V neoproterozoiku bolo na Zemi chladné podnebie a predpokladá sa, že sčasti za to bola zodpovedná aj samotná Rodinia.
750	V perióde vrchného proterozoika zvanejkryogenium sa Rodinia začala postupne rozpadať na asi 8 menších kontinentov. Jadrom Rodinie bolaLaurentia (zahŕňajúca západ dnešnej Severnej Ameriky), ktorá vtedy ležala asi na rovníku, pričom jej pravý bok (dnešné Grónsko) ležal na južnej pologuli. Na severe sa oddelila od Rodinie budúca východnáGondwana (dnešná východná časťArabského polostrova,Irán,Juhovýchodná Ázia,India,Mozambik, východnáAntarktída aAustrália). Na východe sa oddelili dva samostatné kontinenty,Baltika (pri obratníku Kozorožca) aSibír (tesne pod rovníkom). V blízkosti južného pólu sa ocitla budúca západná Gondwana (dnešná západnáAfrika,Florida aAmazónia). Západne od nej tvoril samostatný mikrokontinentPatagónia. Na západe sa oddelil nigerský resp.konžský blok (dnešná východná Brazília, severná a stredná Afrika, Španielsko a Turecko); o nieco severnejšie ležal mikrokontinent dnes tvoriaci západnú časť Arabského polostrova.
650	ZápadnáGondwana,Laurentia,Baltika aSibír sa spojili v oblasti južného pólu a vytvoriliProtolauráziu. Druho časťou vtedajšej pevniny bolaProtogondwana (budúca východná Gondwana), ktorá ležala z väčšej časti na severnej pologuli, prevažne v stredných zemepisných šírkach. Protogondwana sa pri pohybe na juh zrazila so západnou časťouArábie,Kongom aPatagóniou.
600	Pokračujúci pohyb Protogondwany na juh nakoniec viedol k zrážke s Protolauráziou v oblasti západnej Gondwany. Spojila sa tak väčšina územia budúcej Afriky a Južnej Ameriky. Nový superkontinent, obsahujúci takmer všetku vtedajšiu súš Zeme, sa nazývaPannotia. Tento superkontinent však existoval len pomerne krátko, lebo aj po zrážke sa jednotlivé platne ďalej pohybovali a Pannotia sa tak zase rozpadla.
550	Pannotia sa rozpadla naLaurentiu,Baltiku,Sibír aGondwanu. Gondwana z nich bola najväčšia, siahala od južného pólu až k obratníku Raka na severnej pologuli a skladala sa z územia dnešnej Afriky, Južnej Ameriky, Antarktídy, Austrálie a Ázie s výnimkou Sibíri. Laurentia, Sibír aj Baltika sa v rovnakej dobe nachádzali na južnej pologuli a pohybovali sa na sever. Oceán medzi Laurentiou a Baltikou sa nazývalIapetus. Medzi Baltikou a Sibírou vznikolChantýjsky oceán.
450	V ranomordoviku sa od Gondwany oddelilaAvalonia, ktorá sa začala pohybovať na sever. Laurentia a Sibír už v tej dobe prekračovali rovník, Baltika ležala južnejšie. Východne od Sibíri sa objavilBajkalský blok, ktorý sa neskôr spojil so Sibírou akazachstanským blokom, ktorý vtedy tvoril asi len reťazec vulkanických ostrovov.
444	V neskorom ordoviku alebo ranomsilúre sa Avalonia zrazila s Baltikou.
420	V silúre sa od Gondwany utrhla oceánska platňa budúcej južnej Európy a vydala sa smerom k Baltike, do ktorej narazila vdevóne. Z Chantýjskeho oceánu bol oblúkom sibírskych ostrov vyčlenenýUralský oceán.Severočínska aJuhočínska platňa sa odčlenili od východnej Gondwany a začali sa pohybovať na severozápad k Sibíri.
415	Začiatkomdevónu sa Baltika zrazila s Laurentiou, vzniklaEuramerika (čiLaurázia aleboStarý červený kontinent; ktorý však nemožno pliesť s neskoršou Lauráziou, ku ktorej zatiaľ chýbala Sibír). Zrážka spôsobilakaledónske vrásnenie, v dôsledku čoho vznikli pohoria na dnešnýchBritských ostrovoch, vŠkandinávii ako aj severná časťAppalačských vrchov. Medzi Euramerikou a Gondwanou zostalRheický oceán. Sibír sa nachádzala blízko Eurameriky, oddelená od nej Chantýjskym oceánom. Euramerika ležala v tej dobe na rovníku a Sibír na sever od nej. Obrovská pevnina Gondwany siahala od južného pólu až k rovníku. Celá Gondwana sa však posúvala na severozápad k Euramerike.
390–310	Vovrchnom devóne ažkarbóne zrážka Gondwany a Eurameriky spôsobilahercýnske vrásnenie (tiež variské v Európe alebo apalačské v Amerike). Dnešné východné pobrežie Severnej Ameriky sa v tej dobe nachádzalo na juhu, kde sa stretlo so severozápadom Južnej Ameriky, Floridou a severozápadom Afriky. Juhoeurópska platňa (Španielsko, Taliansko a Turecko) kolidovala s bývalou Baltikou. Spojená Euramerika s Gondwanou vytvorili nový superkontinentPangea. Pohyby platní pokračovali vranom karbóne, keď sa severozápadná Afrika dotkla juhovýchodnej Eurameriky, čím vznikla južná časťApalačských vrchov aMesety v severozápadnej Afrike (dnes prekrytejAtlasom). Južná Amerika sa posúvala na sever k južnému pobrežiu Eurameriky, a zvrásnila pohorieOuachita v dnešnej Oklahome a Arkansase. Gondwana sa otáčala, takže zatiaľčo jej západná časť postupovala na sever a stretávala sa s Euramerikou, východná časť (India, Austrália, Antarktída) naopak smerovala k južnému pólu.
300	V karbóne sa stretlaKazachstania soSibírou, pričom sa vzniklo pohorieAltaj.
280	Vperme sa Sibír, ktorá už bola spojená s Kazachstaniou narazila na Pangeu v oblasti vtedajšej Baltiky. Došlo kuralskému vrásneniu a vzniklo pohorieUral. Pangea tak mala tvar obrovského písmena C. Jej najsevernejším výbežkom bola Sibír, africké jadro ležalo celé na južnej pologuli, juhovýchodný výbežok siahal od južného pólu k obratníku Kozorožca. Medzi oboma výbežkami Pangey ležalo moreTethys (presnejšiePaleotethys), ktorého vonkajšiu stranu ohraničovali samostatné mikrokontinentySeverná Čína,Južná Čína aJuhovýchodná Ázia. Zvonka Pangeu oblkopoval oceánPanthalassa. V spodnom perme sa z Pangey odtrhlaKimérská platňa, úzky zo západu na východ tiahnúci sa pruh pevniny (známy tiež akoSeverné terány) a začala sa pohybovať na sever, pričom došlo k subdukcii oceánuPaleotethys. Kimérsky mikrokontinent dnes tvoríKrym a časti územia Turecka, Iránu, Afganistanu a Tibetu.
220	Vtriase sa celá Pangea posunula na sever. V zálive, v ktorom do nej na východe vnikalPaleotethys začal vznikať úzkyMeliatsko-halstattský oceán. Najsevernejšie výbežky Sibíri sa stali prvou pevninou siahajúcou až k severnému pólu. Naopak v oblasti južného pólu sa pravdepodobne nenachádzala žiadna pevnina, aj keď od neho nebola Pangea veľmi ďaleko. Na severnej pologuli sa východne od Pangey formovala z bajkalského, severočínskeho, juhočínskeho a juhoázijského bloku budúca juhovýchodná Ázia.
200	Vjure saPangea začala rozpadať naLauráziu aGondwanu.Zlomové trhliny, pozdĺž ktorých vznikli nové riftové systémy sa tiahli odTichého oceánu na západe k moruTethys na východe, medzi Laurentiou na severe a Južnou Amerikou a Afrikou na juhu. Z otvárajúceho sariftu vznikalAtlantský oceán, resp. jeho stredná a severná časť. Pretože rift medzi medzi Južnou Amerikou a Afrikou vznikol až vkriede. Niektoré okrajové časti ako Florida, európske Stredomorie či Turecko, ktoré pred vznikom Pangey patrili Gondwane zostali v Laurázii. Zo vznikajúceho atlantického riftu začali do oblasti Pangey vnikať priekopové prepadliny, ktoré spôsobili vznikPiemontsko-ligurského oceánu.
150	Koncom jury vznikol v alpidnej oblasti ďalší rift a novýValaiský oceán. Kimerská platňa tvoriaca obe časti Číny, juhovýchodnú Áziu, severné a južné terány narazila z juhovýchodu doLaurázie v oblasti Kazachstanie, severočínskej a juhočínskej platne a spôsobilaKimerské vrásnenie, pri ktorom vznikli pohoria v dnešnejStrednej Ázii. Vrásnenie pokračovalo až do kriedy a ranéhokenozoika. Nadväzovalo naňhimálajske vrásnenie.
150–140	Vspodnej kriede sa severný Atlantik stálezväčšoval, v dôsledku rozpadu Laurázie. Severná Amerika (Laurentia) sa otočila proti smeru hodinových ručičiek a vzdialila sa odEurázie. Eurázia sa točila v smere hodinových ručičiek spôsobila pohltenie mora Tethys medzi ňou a Gondwanou.
140–100	Stredná krieda.Gondwana sa rozpadla naAtlantiku (Južná Amerika, Afrika, Arábia, Madagaskar, India) aAntarktídu, ktorá bola ešte stále spojená s Austráliou).
100	Atlantika sa rozpadla naJužnú Ameriku aAfriku s Arábiou. Vznikol južný Atlantik, riftový systém začal postupovať z juhu, až neskôr aj zo severu. Pozdĺž východného pobrežia Afriky došlo k novýmzlomom, postupne sa oddelilaArábia aIndia sMadagaskarom, ktoré sa samostatne začali pohybovať cez Tethys smerom k Ázii. V mieste rozchádzania oceánskeho dna tak vznikolIndický oceán.
90	Vovrchnej kriede sa Madagaskar oddelil od Indie a zastavil sa neďaleko Afriky.Indická platňa pokračovala rýchlosťou asi 15 až 20 cm za rok k Eurázii, čím zmenšila more Tethys a otvorila naopak Indický oceán.Nový Zéland aNová Kaledónia sa utrhli odAustrálie a začali sa pohybovať na východ, vytvorilo sa takKorálové aTasmanovo more.
60–55	Vkenozoiku saSeveroamerická platňa aGrónsko úplne oddelili od Eurázie, vznikloNórske more. Zlomová línia je dodnes viditeľná naIslande. Atlantický a Indický oceán sa v tomto období ďalej zväčšovali, oceán Tethys postupne zmizol. Bol nahradený morskými doménami označovanými akoParatethys. Austrália sa odtrhla odAntarktídy a pohybovala sa smerom na sever, podobne ako sa to o 40 miliónov rokov skôr stalo s Indiou. Vpaleogéne, sa začala zrážka s juhovýchodnou Áziou. Austrália a India postupovali na severovýchod rýchlosťou 5-6 cm ročne. Antarktída sa nachádzala v blízkosti južného pólu prakticky od vzniku Pangey pred 280 miliónmi rokov.
35	Veocéne Indická platňa začala kolidovať sÁziou, čo malo za následokhimalájske vrásnenie.Africká platňa zmenila smer pohybu zo západného na severozápadný kEurópe. Ich začínajúca kolízia spôsobilaalpínske vrásnenie, ktoré bolo paralelné s himalájskym. Vznikli pohoriaAtlas,Pyreneje,Alpy,Apeniny,Karpaty a ďalšie. Od tohto obdobia do súčasnosti dochádza k vzniku nového superkontinentu označovanéhoEurafrázia (ktorého kôra je už aj dnes spojená), súčasne ale pokračuje rozpad Pangey na miesteVýchodoafrického zlomu, kde sa od Afriky oddeľuje jej východná časť aArábia.Juhoamerická platňa sa pohybovala na sever a vzďaľuje sa dodnes odAntarktídy, s ktorou bola predtým spojená. Toto oddelenie má vplyv na oceánske prúdy okolo Antarktídy, čo má za následok jej dlhodobé ochladzovanie a tvorbu rozsiahlehokontinentálneho ľadovca. V tomto období sa začal otváraťKalifornský záliv aJaponské more.

Miliónov rokov

Čo sa dialo

1 300

Na koncistredného proterozika sa začal formovať superkontinentRodinia. Ten vznikol zrážkou troch až štyroch kontinentov. Zrážkou spôsobenégrenvillské vrásnenie spôsobilo vznik horstiev na dnešnom okraji Severnej Ameriky a západnej Európy, napr. vŠkótsku,Newfoundlande aSevernej Karolíne. Aj keď sa predpokladá, že k zrážkam a rozpadom kontinentov dochádzalo už v období medzi 3100 - 2500 miliónmi rokov, kedy vznikla prvá pevnázemská kôra, Rodinia je najstarším superkontinentom, na ktorého existencii sa vedci zhodujú. Predstavy o starších pohyboch kontinentov sú pre nedostatok hmotných dôkazov len veľmi neisté. Rodinia existovala asi pol miliardy rokov a jej doba existencie sa zhruba kryje s geologickým obdobím zvanýmneoproterozoikum (mladšiestarohory, pred 1000 až 542 miliónmi rokov). V neoproterozoiku bolo na Zemi chladné podnebie a predpokladá sa, že sčasti za to bola zodpovedná aj samotná Rodinia.

750

V perióde vrchného proterozoika zvanejkryogenium sa Rodinia začala postupne rozpadať na asi 8 menších kontinentov. Jadrom Rodinie bolaLaurentia (zahŕňajúca západ dnešnej Severnej Ameriky), ktorá vtedy ležala asi na rovníku, pričom jej pravý bok (dnešné Grónsko) ležal na južnej pologuli. Na severe sa oddelila od Rodinie budúca východnáGondwana (dnešná východná časťArabského polostrova,Irán,Juhovýchodná Ázia,India,Mozambik, východnáAntarktída aAustrália). Na východe sa oddelili dva samostatné kontinenty,Baltika (pri obratníku Kozorožca) aSibír (tesne pod rovníkom). V blízkosti južného pólu sa ocitla budúca západná Gondwana (dnešná západnáAfrika,Florida aAmazónia). Západne od nej tvoril samostatný mikrokontinentPatagónia. Na západe sa oddelil nigerský resp.konžský blok (dnešná východná Brazília, severná a stredná Afrika, Španielsko a Turecko); o nieco severnejšie ležal mikrokontinent dnes tvoriaci západnú časť Arabského polostrova.

650

ZápadnáGondwana,Laurentia,Baltika aSibír sa spojili v oblasti južného pólu a vytvoriliProtolauráziu. Druho časťou vtedajšej pevniny bolaProtogondwana (budúca východná Gondwana), ktorá ležala z väčšej časti na severnej pologuli, prevažne v stredných zemepisných šírkach. Protogondwana sa pri pohybe na juh zrazila so západnou časťouArábie,Kongom aPatagóniou.

600

Pokračujúci pohyb Protogondwany na juh nakoniec viedol k zrážke s Protolauráziou v oblasti západnej Gondwany. Spojila sa tak väčšina územia budúcej Afriky a Južnej Ameriky. Nový superkontinent, obsahujúci takmer všetku vtedajšiu súš Zeme, sa nazývaPannotia. Tento superkontinent však existoval len pomerne krátko, lebo aj po zrážke sa jednotlivé platne ďalej pohybovali a Pannotia sa tak zase rozpadla.

550

Pannotia sa rozpadla naLaurentiu,Baltiku,Sibír aGondwanu. Gondwana z nich bola najväčšia, siahala od južného pólu až k obratníku Raka na severnej pologuli a skladala sa z územia dnešnej Afriky, Južnej Ameriky, Antarktídy, Austrálie a Ázie s výnimkou Sibíri. Laurentia, Sibír aj Baltika sa v rovnakej dobe nachádzali na južnej pologuli a pohybovali sa na sever. Oceán medzi Laurentiou a Baltikou sa nazývalIapetus. Medzi Baltikou a Sibírou vznikolChantýjsky oceán.

450

V ranomordoviku sa od Gondwany oddelilaAvalonia, ktorá sa začala pohybovať na sever. Laurentia a Sibír už v tej dobe prekračovali rovník, Baltika ležala južnejšie. Východne od Sibíri sa objavilBajkalský blok, ktorý sa neskôr spojil so Sibírou akazachstanským blokom, ktorý vtedy tvoril asi len reťazec vulkanických ostrovov.

444

V neskorom ordoviku alebo ranomsilúre sa Avalonia zrazila s Baltikou.

420

V silúre sa od Gondwany utrhla oceánska platňa budúcej južnej Európy a vydala sa smerom k Baltike, do ktorej narazila vdevóne. Z Chantýjskeho oceánu bol oblúkom sibírskych ostrov vyčlenenýUralský oceán.Severočínska aJuhočínska platňa sa odčlenili od východnej Gondwany a začali sa pohybovať na severozápad k Sibíri.

415

Začiatkomdevónu sa Baltika zrazila s Laurentiou, vzniklaEuramerika (čiLaurázia aleboStarý červený kontinent; ktorý však nemožno pliesť s neskoršou Lauráziou, ku ktorej zatiaľ chýbala Sibír). Zrážka spôsobilakaledónske vrásnenie, v dôsledku čoho vznikli pohoria na dnešnýchBritských ostrovoch, vŠkandinávii ako aj severná časťAppalačských vrchov. Medzi Euramerikou a Gondwanou zostalRheický oceán. Sibír sa nachádzala blízko Eurameriky, oddelená od nej Chantýjskym oceánom. Euramerika ležala v tej dobe na rovníku a Sibír na sever od nej. Obrovská pevnina Gondwany siahala od južného pólu až k rovníku. Celá Gondwana sa však posúvala na severozápad k Euramerike.

390–310

Vovrchnom devóne ažkarbóne zrážka Gondwany a Eurameriky spôsobilahercýnske vrásnenie (tiež variské v Európe alebo apalačské v Amerike). Dnešné východné pobrežie Severnej Ameriky sa v tej dobe nachádzalo na juhu, kde sa stretlo so severozápadom Južnej Ameriky, Floridou a severozápadom Afriky. Juhoeurópska platňa (Španielsko, Taliansko a Turecko) kolidovala s bývalou Baltikou. Spojená Euramerika s Gondwanou vytvorili nový superkontinentPangea.

Pohyby platní pokračovali vranom karbóne, keď sa severozápadná Afrika dotkla juhovýchodnej Eurameriky, čím vznikla južná časťApalačských vrchov aMesety v severozápadnej Afrike (dnes prekrytejAtlasom). Južná Amerika sa posúvala na sever k južnému pobrežiu Eurameriky, a zvrásnila pohorieOuachita v dnešnej Oklahome a Arkansase. Gondwana sa otáčala, takže zatiaľčo jej západná časť postupovala na sever a stretávala sa s Euramerikou, východná časť (India, Austrália, Antarktída) naopak smerovala k južnému pólu.

300

V karbóne sa stretlaKazachstania soSibírou, pričom sa vzniklo pohorieAltaj.

280

Vperme sa Sibír, ktorá už bola spojená s Kazachstaniou narazila na Pangeu v oblasti vtedajšej Baltiky. Došlo kuralskému vrásneniu a vzniklo pohorieUral. Pangea tak mala tvar obrovského písmena C. Jej najsevernejším výbežkom bola Sibír, africké jadro ležalo celé na južnej pologuli, juhovýchodný výbežok siahal od južného pólu k obratníku Kozorožca. Medzi oboma výbežkami Pangey ležalo moreTethys (presnejšiePaleotethys), ktorého vonkajšiu stranu ohraničovali samostatné mikrokontinentySeverná Čína,Južná Čína aJuhovýchodná Ázia. Zvonka Pangeu oblkopoval oceánPanthalassa.

V spodnom perme sa z Pangey odtrhlaKimérská platňa, úzky zo západu na východ tiahnúci sa pruh pevniny (známy tiež akoSeverné terány) a začala sa pohybovať na sever, pričom došlo k subdukcii oceánuPaleotethys. Kimérsky mikrokontinent dnes tvoríKrym a časti územia Turecka, Iránu, Afganistanu a Tibetu.

220

Vtriase sa celá Pangea posunula na sever. V zálive, v ktorom do nej na východe vnikalPaleotethys začal vznikať úzkyMeliatsko-halstattský oceán. Najsevernejšie výbežky Sibíri sa stali prvou pevninou siahajúcou až k severnému pólu. Naopak v oblasti južného pólu sa pravdepodobne nenachádzala žiadna pevnina, aj keď od neho nebola Pangea veľmi ďaleko. Na severnej pologuli sa východne od Pangey formovala z bajkalského, severočínskeho, juhočínskeho a juhoázijského bloku budúca juhovýchodná Ázia.

200

Vjure saPangea začala rozpadať naLauráziu aGondwanu.Zlomové trhliny, pozdĺž ktorých vznikli nové riftové systémy sa tiahli odTichého oceánu na západe k moruTethys na východe, medzi Laurentiou na severe a Južnou Amerikou a Afrikou na juhu. Z otvárajúceho sariftu vznikalAtlantský oceán, resp. jeho stredná a severná časť. Pretože rift medzi medzi Južnou Amerikou a Afrikou vznikol až vkriede. Niektoré okrajové časti ako Florida, európske Stredomorie či Turecko, ktoré pred vznikom Pangey patrili Gondwane zostali v Laurázii. Zo vznikajúceho atlantického riftu začali do oblasti Pangey vnikať priekopové prepadliny, ktoré spôsobili vznikPiemontsko-ligurského oceánu.

150

Koncom jury vznikol v alpidnej oblasti ďalší rift a novýValaiský oceán. Kimerská platňa tvoriaca obe časti Číny, juhovýchodnú Áziu, severné a južné terány narazila z juhovýchodu doLaurázie v oblasti Kazachstanie, severočínskej a juhočínskej platne a spôsobilaKimerské vrásnenie, pri ktorom vznikli pohoria v dnešnejStrednej Ázii. Vrásnenie pokračovalo až do kriedy a ranéhokenozoika. Nadväzovalo naňhimálajske vrásnenie.

150–140

Vspodnej kriede sa severný Atlantik stálezväčšoval, v dôsledku rozpadu Laurázie. Severná Amerika (Laurentia) sa otočila proti smeru hodinových ručičiek a vzdialila sa odEurázie. Eurázia sa točila v smere hodinových ručičiek spôsobila pohltenie mora Tethys medzi ňou a Gondwanou.

140–100

Stredná krieda.Gondwana sa rozpadla naAtlantiku (Južná Amerika, Afrika, Arábia, Madagaskar, India) aAntarktídu, ktorá bola ešte stále spojená s Austráliou).

100

Atlantika sa rozpadla naJužnú Ameriku aAfriku s Arábiou. Vznikol južný Atlantik, riftový systém začal postupovať z juhu, až neskôr aj zo severu. Pozdĺž východného pobrežia Afriky došlo k novýmzlomom, postupne sa oddelilaArábia aIndia sMadagaskarom, ktoré sa samostatne začali pohybovať cez Tethys smerom k Ázii. V mieste rozchádzania oceánskeho dna tak vznikolIndický oceán.

Vovrchnej kriede sa Madagaskar oddelil od Indie a zastavil sa neďaleko Afriky.Indická platňa pokračovala rýchlosťou asi 15 až 20 cm za rok k Eurázii, čím zmenšila more Tethys a otvorila naopak Indický oceán.Nový Zéland aNová Kaledónia sa utrhli odAustrálie a začali sa pohybovať na východ, vytvorilo sa takKorálové aTasmanovo more.

60–55

Vkenozoiku saSeveroamerická platňa aGrónsko úplne oddelili od Eurázie, vznikloNórske more. Zlomová línia je dodnes viditeľná naIslande. Atlantický a Indický oceán sa v tomto období ďalej zväčšovali, oceán Tethys postupne zmizol. Bol nahradený morskými doménami označovanými akoParatethys. Austrália sa odtrhla odAntarktídy a pohybovala sa smerom na sever, podobne ako sa to o 40 miliónov rokov skôr stalo s Indiou. Vpaleogéne, sa začala zrážka s juhovýchodnou Áziou. Austrália a India postupovali na severovýchod rýchlosťou 5-6 cm ročne. Antarktída sa nachádzala v blízkosti južného pólu prakticky od vzniku Pangey pred 280 miliónmi rokov.

Veocéne Indická platňa začala kolidovať sÁziou, čo malo za následokhimalájske vrásnenie.Africká platňa zmenila smer pohybu zo západného na severozápadný kEurópe. Ich začínajúca kolízia spôsobilaalpínske vrásnenie, ktoré bolo paralelné s himalájskym. Vznikli pohoriaAtlas,Pyreneje,Alpy,Apeniny,Karpaty a ďalšie. Od tohto obdobia do súčasnosti dochádza k vzniku nového superkontinentu označovanéhoEurafrázia (ktorého kôra je už aj dnes spojená), súčasne ale pokračuje rozpad Pangey na miesteVýchodoafrického zlomu, kde sa od Afriky oddeľuje jej východná časť aArábia.Juhoamerická platňa sa pohybovala na sever a vzďaľuje sa dodnes odAntarktídy, s ktorou bola predtým spojená. Toto oddelenie má vplyv na oceánske prúdy okolo Antarktídy, čo má za následok jej dlhodobé ochladzovanie a tvorbu rozsiahlehokontinentálneho ľadovca. V tomto období sa začal otváraťKalifornský záliv aJaponské more.