Uskladnenie elektrickej energie umožňuje výrobcom elektrickej energie poslať prebytok vyrobenej el. energie cez sieť elektrických vedení na dočasné uloženie doenergetických úložísk. Tieto úložiská sa stanú v čase väčšieho dopytu po el. energií zdrojom energie. Úložiská tiež optimalizujú produkciu energie ukladaním tzv. špičkovej el. energie, ktorá sa využije v čase špičkového odberu. Tiež užívatelia fotovoltaických aveterných zdrojov sa môžu vyhnúť používaniu batérií tým, že sa pripoja do siete úložísk. Úložisko sa tak stáva jednou obrovskoubatériou. El. energia fotovoltaiky môže byť potom akumulovaná do úložiska pre nočnú spotrebu a energia z vetra sa zas z úložiska využije v čase bezvetria.
Sieť energetických úložísk má úzky súvis s decentralizovanou výrobou energie. Aby decentralizovaná výroba fungovala správne zavádzajú sa špeciálne technické a ekonomické opatrenia (akosieťové merania a energetické systémy “energia elektrovozidiel ako súčasť úložiska“) a regulačná podpora.
Veľká finančne nákladnánukleárna, alebouhoľná elektráreň môže optimálne pracovať na plný výkon 24 hodín denne počas 7 dní v týždni, vrátane nočnej prevádzky, keď podniky a domácnosti potrebujú približne polovicu svojho denného maxima. Lacnú nočnúelektrickú energiu používa sieť úložísk ako napríkladprečerpávacia hydroelektráreň na vytlačenie vody z nižšie položeného jazera do výšky niekoľko sto metrov do vyššie položeného jazera (prečerpávacia hydroelektráreň predstavuje spotrebič el. energie). Týmto efektívnym spôsobom je elektrická energia akumulovaná (uložená) v potenciálnej energií vody. Keď popoludní bude spotreba el. energie na vrchole svojho maxima (špičkový odber), alebo kedykoľvek nastane požiadavka na okamžitú dodávku väčšieho množstva el. energie,prečerpávacia hydroelektráreň sa stane zdrojom el. energie. Prečerpávacia hydroelektráreň začne púšťať vodu z vyššie položeného jazera do nižšie položeného jazera cez svoje turbíny, ktoré generujú elektrickú energiu. Tento systém je však limitovaný množstvom energie ktoré je schopný akumulovať a preto je vhodnejšie vyrovnať dočasné zmeny v spotrebe, než akékoľvek zmeny v dodávke.
Na mnohých miestach sú používané prečerpávacie elektrárne aj s cieľom vytvárať dennú záťaž v čase víkendov a minimálneho denného odberu pumpovaním vody do vyššie položených zásobníkov vody. Na prečerpávanie sa využíva prebytok energie z uhoľných a jadrových elektrární. Počas špičkového odberu je táto voda (voda prečerpaná do vyššie položených miest) používaná nahydroelektrickú výrobu, často ako rýchla dodávka elektrickej energie kryjúca prechodné špičkové odbery. Prečerpávacia elektráreň dokáže dodať späť 75% z energie ktorú spotrebovala pri akumulácií a preto je v súčasnosti finančne najefektívnejšie masové úložisko el. energie. Hlavný problém prečerpávacích elektrární je, že zvyčajne potrebujú dve vodné nádrže blízko pri sebe ale so značným výškovým rozdielom. Tiež náklady na výstavbu takejto elektrárne sú značné.
Prečerpávací systém môže začať výrobu el. energie veľmi rýchlo, obvykle do 15 sekúnd, čo robí tento systém veľmi efektívny v dodávaní energie podľa požiadaviek odberateľov. Dnes je po svete okolo 90 GW výkonu v prečerpávacích elektrárňach čo predstavuje len 3% okamžitej výroby el. energie. Keďže však majú limitovaný obsah energie, nie je vhodné použiť prečerpávacie hydroelektrárne na pokrytie spotreby pri výpadku elektrickej energie. Väčšina prečerpávacích elektrární vydrží dodávať energiu len 5 až 6 hodín pri vlastnej výkonovej a energetickej kapacite. Hlavne však, táto energia je už využitá pre požiadavky vyrovnania zmien spotreby. Napríklad, úložiskoDinorwig môže poskytnúť 5% z celkovej výroby el. výkonu v UK (2,9 GW) po dobu 5 hodín. Potom sa minie voda z hornej nádrže o celkovej akumulovanej energií 14,5 GWh. Ak by bolo UK výhradne závislé na energií z vetra, pričom bezvetrie by trvalo dva dni, potrebovali by približne 140 takých úložísk ako je Dinorwig na udržanie normálnej dodávky energie. (predpokladá sa priemerná spotreba UK 1000 GWh/deň).
Ďalším príkladom je Tianhuangping prečerpávacia hydroelektráreň vČíne, ktorá má kapacitu zásobníkov 8 000 000 metrov kubických vody s výškovým rozdielom600 m. Pri 0,277kWh na kubický meter na 100 metrov zvislého spádu vody predstavuje nádrž zásobu potenciálnej energie 13 GWh (13 miliónovkWh). Uvedenou zásobou potenciálnej energie je možné vytvoriť elektrickú energiu s 80% účinnosťou. Energia uložená v zásobníku však predstavuje len 2% z dennej čínskej spotreby el. energie.
Tradičné vodné hrádze hydroelektrární sú ďaleko bežnejšie, než prečerpávacie elektrárne. V tejto konfigurácií sa voda pustí vtedy keď je potrebné, tak ako pri prečerpávacej hydroelektrárni ale bez prečerpávania smerom nahor a tým bez energetických strát. Ešte možno dodať, že existuje nový koncept prečerpávacej hydroelektrárne využívajúci veternú energiu na prečerpávanie vody.Veterné turbíny ktoré priamo poháňajú vodné pumpy môžu tento proces zefektívniť, ale opäť je tu limit množstva energie ktoré môžu akumulovať. Takýto systém môže poskytnúť energiu na bezvetrie trvajúce len pár hodín.
Batérie (alebo akumulátory na elektrochemickom princípe) boli používané v raných začiatkoch elektrických sietí, no dnes sa začínajú objavovať opäť. Mnoho domácich systémov bez prístupu k energetickým sietiam sa spolieha na energiu z batérií rovnako ako väčšinatelefónnych systémov. Skladovanie veľkého množstva energie, ako napríklad v obrovských batériách, nikdy nebolo zavedené do praxe okrem špeciálnych prípadov, ako sú napríklad požiadavky vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti. "Batérkáreň" bola súčasťou napríklad posledného núdzového zdrojajadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, kde slúžila ako posledná možnosť po výpadku záložného prívodu elektrickej energie a po následnom prípadnom zlyhaní niekoľkonásobne zálohovanýchdieselgenerátorov (každého so samostatnou nádržou paliva). Vo všeobecnosti sú batérie drahé, je problém s údržbou a majú pomerne krátku životnosť. Ale je možná jedna technológia ktorá by sa dala využiť pre rozsiahle ukladanie energie do tzv.prietokových batérií. Ide obatérie s prvkami sodík-síra, ktoré môžu byť pomerne lacné pre použitie vo veľkom rozsahu v sieti energetických úložísk. Tieto batérie boli už používané pre energetické úložiská v Japonsku a v Spojených Štátoch. Vanadium oxidačne redukčné batérie a iné typy prietokových batérií sa začínajú používať pre ukladanie energie a tiež spriemerovania výroby energie veternou turbínou. Batériové úložisko má relatívne dobrú účinnosť t. j. okolo 90 % alebo lepšiu.
Keď sa budú masovo vyrábaťhybridne napájané vozidlá, môžu sa ich batérie použiť ako zásobárne energie. Technológiasieťových vozidiel sa môže uplatniť tak, že každé vozidlo s 20 až 50kWhbatériovým blokom možno zmeniť na zdroj energie napájajúci sieť pre vybalansovanie spotreby v sieti, alebo v prípade naliehavého odberu energie v sieti (vykrytie špičkového odberu). Priemerná spotreba energie vozidla na jeden deň pre jednu rodinu by sa dala vykryť za 2 až 5 dní pri dodávke 10kWh/deň. Predpokladá sa ročná spotreba 3650kWh. Toto množstvo energie je ekvivalentné spotrebe vozidla pri prejdení vzdialenosti 65 až500 km. Spotreba vozidla je 0,1 až 0,31kWh/km. Tieto parametre možno dosiahnuť aj v podomácky vyrobenomelektromobile z automobilu. Niektoré elektrické úžitkovosti počítajú s využitím starých batérií elektrických automobilov. Novšie Li-ion batérie môžu byť opakovane hlboko vybíjané viac ako 25 000-krát.
Nabíjateľnéprietokové batérie môžu byť použité ako zdroj okamžitej dodávky el. energie. Vanadium oxidačne redukčné batérie sú v súčasnosti inštalované Huxley Hill veternej farme (Austrália), Tomari veterných pahorkoch naHokkaidó (Japonsko) a tiež na bezveterných farmách. Ďalšie 12MWh prietokové batérie sú inštalované na Sorne Hill veternej farme (Írsko) Tieto systémy energetických úložísk sú navrhnuté na vyrovnávanie prechodných fluktuácií v dodávke energie z vetra. Oxidačne redukčné prietokové batérie, o ktorých bola zmienka vyššie, majú kapacitu 6 MWh, čo je takmer hodinová dodávka elektrickej energie konkrétnej veternej farmy.
Ďalšia metóda pre sieť energetického úložiska využíva akumuláciu energiestlačením vzduchu. Energia na stlačenie vzduchu sa získava z obnoviteľných zdrojov a z dodávky energie mimo času špičkovej spotreby. Stlačený vzduch je zvyčajne ukladaný v starýchbaniach, alebo v iných geologických štruktúrach. Keď je elektrická spotreba vysoká, stlačený vzduch sa zahreje malým množstvomprírodného plynu, ktorý potom prechádza pri expanzii turbínou poháňajúcou generátor vyrábajúci el. energiu.
Boli urobené konštrukčné návrhy pre použitie roztavenej soli ako úložiska tepelnej energie získanej zosolárnej veže, čo je využiteľné pre výrobu elektrickej energie v zlom počasí a v noci. Počas jedného roka bola predpovedaná tepelná účinnosť až 99%.
Energia z času mimošpičkovej spotreby môže byť použitá tiež na výrobuľadu z vody. Ľad sa uchová do nasledujúceho dňa, kedy poslúži ako chladenie vzduchu pre veľké budovy, týmto sa zmení (zníži) spotreba špičkovej energie. Ľad sa tiež môže využiť na chladenie príjmu vzduchu dogenerátoraplynovej turbíny, čím sa zvýši kapacita produkcie špičkovej energie.
Mechanická zotrvačnosť je základ metódy pre tento typ úložiska energie. Ťažký rotujúci disk je rozbiehanýelektromotorom, ktorý sa správa ako generátor el. energie pri brzdení rozbehnutého disku. Elektrická energie je teda akumulovaná vkinetickej energií disku.Trenie sa musí udržiavať na minime tak aby sa energia zachovala čo najdlhšie. Toto sa obvykle dosahuje tak, že sa disk umiestni v prostredí vákua a použijú samagnetické ložiská čím má táto metóda sklon byť drahá. Väčšie rýchlosti rotácie umožňujú akumulovať väčšie množstvo energie ale zvyšujú sa tak nároky na pevnosť materiálov akooceľ, alebokompozitné materiály. Materiál disku je namáhaný odstredivými, resp.dostredivými silami. Použitienanorúrok ako materiál pre rotujúci disk je v štádiu výskumu. Potrebný rozsah výkonu a akumulovanej energie sa technicky a ekonomicky dosiahnuť dá, ale pre bežnú prevádzku v energetike sa javia zotrvačníky ako nevhodné. Vhodnejšie sú v aplikáciách kde vyrovnávajú energetické zaťaženia v železničnej doprave, alebo pri zlepšovaníkvality energie v systémochobnoviteľných zdrojov. Jedna aplikácia ktorá v súčasnosti využíva zotrvačníky je aplikácia, ktorá potrebuje veľmi veľkú dodávku energie počas krátkej doby ako napríkladtokamak alaserové experimenty. V týchto aplikáciách je motor-generátor roztočený na svoje prevádzkové otáčky a pri dodaní energie sa môže zastaviť už počas jednej otáčky. Zotrvačníky sa tiež používajú akozdroje nepretržitej dodávky elektrického prúdu tzv.UPS (napríklad vo veľkých datacentrách) na preklenutie krátkeho času, od momentu keď sa v hlavnom prívode preruší dodávka prúdu do doby kým nabehnedieselový generátor.
Riešenie tohto typu bolo implementované firmou EDA vAzores na ostrovochGraciosa aFlores. Ich systém používa zotrvačníky s akumulovanou energiou 18 MWs. Používajú sa na zlepšeniekvality energie, čím zabezpečia zvýšenie použiteľnosti obnoviteľných energií.
Ako doterajší opis napovedá, tieto systémy sú opäť vhodné len na vyrovnanie fluktuácií v dodávke el. energie a teda nemôžu byť použité na niekoľkodňové vykrytie strát úplného výpadku dodávky el. energie. Najväčšiezotrvačníkové úložisko môže akumulovať maximálne 133kWh energie.
Systém úložísk “supravodivej magnetickej energií” (USME) zabezpečuje uloženie energie v podobe energiemagnetického poľa vytvorenéhojednosmerným prúdom vsupravodivej cievke. Cievka je chladenákryotechnikou na nízke teploty pod svoje kritické supravodivé teploty. Typické USME zahŕňa tri hlavné časti: Supravodivácievka, energetický udržiavací systém a kryotechnicky chladenú chladničku. Hneď ako je supravodivá cievka nabitá, el. prúd sa nezníži a energia magnetického poľa môže byť skladovaná na neurčitú dobu. Uložená energia môže byť uvoľnená späť do siete vybitím cievky. Energetický udržiavací systém používastriedač/usmerňovač aby zmenilstriedavý prúd (AC) na jednosmerný, alebo naopak jednosmerný prúd (DC) na striedavý. Striedač s usmerňovačom spotrebuje pri prevode AC prúdu na DC a naopak 2 až 3% privedenej energie. USME je preto veľmi efektívny systém pretože pri transformácií prúdu z AC na DC a späť dosahuje účinnosť približne 95%. Ale vysoká cena supravodičov predstavuje hlavné obmedzenie pre komerčné použitie tejto metódy úložiska.
Kvôli spotrebe energie nachladenie, a limitom množstva energie ktorú je systém schopný akumulovať USME je v súčasnosti používaný len na krátku dobu uchovania energie. Preto je USME obvykle používaný na zlepšeniekvality energie. Ak by sa USME použil ako verejná služba najskôr by slúžil ako denné zálohovacie zariadenie. USME by sa nabíjal z energie vpásme základného zaťaženia v noci a cez deň by vykryl dodávku energie prešpičkové zaťaženie.
Svodíkom sa počíta ako s médiom prostredníctvom ktorého je možné vhodne uložiť el. energiu. Vodík sa vytvoríelektrolýzou vody a následne sa uskladní pre neskoršie použitie. V júli 2007 vláda Newfoundland a Labrador-u vyhlásila 5 rokov pilotného programu pre systém vodík-veternej energie na ostroveRamea. Tento program nahradí existujúce, vietor-dieselové generátorové systémy. Ale pri používaní vodíkového úložiska dochádza k značným stratám energie v cykle skvapalnenia, alebo kompresie vodíka a spätnej konverzie na elektrickú energiu. Stránka Physorg.com uvádza, že straty energie kompresiou vodíka pri výrobe elektriny sú okolo 78%. Straty energie skvapalnením dosahujú až 81%.
Vodík nie je primárnym zdrojom energie, ale prenosným úložiskom energie, pretože musí byť vyrobený iným zdrojom energie aby sa dal použiť. Ale, ako médium na ukladanie energie, môže hrať vodík významnú úlohu v používaní obnoviteľných energií. Pozriúložisko vodíka. Vodík sa dá využiť v konvenčnýchspaľovacích motoroch, alebo vpalivových článkoch, ktoré priamo premieňajúchemickú energiu na elektrickú bez horenia, podobným spôsobom ako ľudské telo spaľuje palivo. Výroba vodíka potrebuje buď premeniť prírodný plyn s parou na vodík a kyslík, alebo využiť obnoviteľný ekologickejší zdrojelektrolýzu vody, na výrobuvodíka akyslíka. Prvý proces výroby vytváral vedľajší produktoxid uhličitý. S elektrolýzou, zaťaženie skleníkovým efektom závisí na zdroji energie.
So zdrojmi energie dodávajúcimi energiu v prerušovanom režime ako solárna energia a vietor možno dodávať výstup priamo do elektrickej siete. Pri výrobe energie pod 20% z celkového požadovaného množstva energie v sieti tieto zdroje nijak zvlášť nezmenia ekonómiu. Ale pri produkcií nad 20% sa externé úložiská stanú dôležité. Ak sa použijú tieto zdroje s prerušovanou dodávkou na výrobu elektriny na vytvorenie vodíka, potom sa dajú využiť naplno kedykoľvek budú dodávať energiu, podľa potreby na vodík, alebo na elektrinu do siete. Všeobecne povedané, nezáleží na tom či budú tieto zdroje odpojené alebo nie, vodík je uložený a môže sa využiť kedykoľvek to bude treba. Pilotný program používajúci veterné elektrárne a vodíkové generátory sa rozhodlo použiť izolované spoločenstvo ľudíRamea na Newfoundland a Labrador na 5 rokov od roku 2007.
Zástancovia nukleárnej energie poznamenali, že výroba vodíka prostredníctvom nukleárnej energie môže pomôcť vyriešiť neefektivitu elektrární. Jadrová elektráreň by pracovala nepretržite na svoj plný výkon, čím by možno pokryla i špičkové zaťaženia v sieti a kedykoľvek by táto prebytočná energia v čase mimošpičkového zaťaženia nebola potrebná, využila by sa na tvorbu vodíka. Toto by teda znamenalo výrazné zvýšenie efektivity. Vysokoteplotný (950 až 1000 °C) plynom chladený jadrový reaktor má možnosť oddeliť vodík od vody prostredníctvom tepelno-chemického procesu používajúceho teplo z jadra (teda bez elektrolýzy).
Celková efektivita vodíkového úložiska je obvykle 50 až 60%, čo je nižšie ako prečerpávacie úložisko, alebo batérie. Približne 50kWh (180 MJ) je potrebných na produkciu kilogramu vodíka elektrolýzou. Takže cena elektriny z vodíka je jasne kritická, dokonca i využitie vodíka pre iné účely ako je úložisko pre výrobu elektriny. Pri cene 0,03$ na 1kWh z mimošpičkovej energie z obvyklého vysokonapäťového vedenia kilogram vodíka stojí 1,5$. Pre porovnanie 1.5$ vspojených štátoch, 4,5 litrapaliva pre palivové články používané v automobiloch. Ďalšie náklady by zahŕňali elektrolyzačné elektrárne,kompresory,skvapalňovače, uskladňovanie a transport, čo je veľmi významná položka.
Vo všeobecnosti, úložisko energie je ekonomické keďmarginálna cena elektriny sa líši viac než cena ukladania a späť—získania energie z úložiska plus cena za energiu zmarenú v procese akumulácie. Napríklad, predpokladajme, žeprečerpávacie úložisko energie môže prečerpať do svojej hornej nádrže počas nočnej prevádzky do 1200MWh za cenu 15 $ za 1 MWh. Teda úplné naplnenie hornej nádrže bude stáť 18 000 $. Na ďalší deň môže byť akumulovaná energia predaná v špičkovej prevádzke za 40$ za 1 MWh. Vyparovaním a priesakom pôdy sa stratí z 1200 MWh 50 MWh, takže predať možno len 1150 MWh za 46 000 $ s celkovým ziskom 28 000 $.
Ale marginálna cena elektriny sa mení pretože sa menia prevádzkové náklady, cena za palivo pre rôzne typy generátorov. Pri uvažovaní s extrémom elektrární pracujúcich vpásme základného zaťaženia (ako napríkladtepelné elektrárne uhoľné, jadrové elektrárne), sú tieto elektrárne vybavené generátormi, ktoré dosahujú nízke marginálne ceny. A to aj napriek všeobecne drahšej údržbe, čo vyvažuje nižšia cena paliva. Druhý extrém sú elektrárne pracujúce v pásme špičkového zaťaženia ako napr.turbíny nazemný plyn, ktoré pália drahé palivo, no sú lacnejšie na výstavbu, prevádzku a údržbu. Minimalizácia celkových prevádzkových nákladov vyrábanej elektriny sa dosahuje prevádzkou generátorov pracujúcich v pásme základného zaťaženia. Tieto generátory zabezpečujú energiu väčšinu času. Naproti tomu špičkové elektrárne sa používajú len keď je to nevyhnutné, všeobecne povedané len keď je potrebné vykryť špičkovú spotrebu energie. Toto sa nazýva „ekonomická prevádzka“.
Dopyt poelektrine z rôznych svetových sietí sa mení počas dňa a od sezóny k sezóne kolíše. Prevažná časť kolísania spotreby el. energie súvisí s meniacim sa množstvom elektrickej energie dodávaným z primárnych zdrojov. Ale stále viac operátory uskladňujú lacnejšiu energiu produkovanú v noci, namiesto toho aby ju uvoľňovali do siete počas denných špičiek, keď je energia cennejšia. V oblastiach kde existujú priehradové hydroelektrárne, spustenie výroby energie je začaté až v dobe keď je spotreba energie väčšia. Táto forma uchovávania energie je obvyklá a používa sa tam kde sú k dispozícií vodné nádrže. Toto nepredstavuje uchovávanie prebytočnej energie vyrobenej niekde inde, podstatné je dosiahnutie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou pri dosiahnutí čo najväčšej efektivity. Obnoviteľné zdroje s premenlivou dodávkou energie akovietor,slnečná energia, majú tendenciu zvyšovať kolísanie elektrickej záťaže, čo zvyšuje príležitosť pre používanie energetických úložísk.
Úroveň spotreby elektriny od užívateľov a priemyslu sa neustále mení, všeobecne podľa nasledovných kategórií:
Momentálne existujú tri hlavné metódy ako sa vysporiadať s premenlivou spotrebou:
Obzvlášť drahé je spoliehať sa na posledné dve metódy, pretože ponechávajú väčšinu času drahé výrobné zariadenia v nečinnosti, alebo v prípade chodu elektrárne pod jej maximálny výkon, prebieha zvyčajne produkcia energie pri nižšej efektivite. Sieť úložísk energie zabezpečuje premiestniť špičkové zaťaženie do mimošpičkového zaťaženia. Elektrárne sú schopné pracovať pri svojom maximálnom výkone väčšinu roka.
Najjednoduchšia cesta ako riešiť výkyvy elektrickej záťaže je znížiť rozdiel medzi výkyvom výroby a spotreby. Na toto sa vzťahuje tzv. manažment strany spotreby (MSS). Už desaťročia je mimošpičková energia predávaná veľkým spotrebiteľom za nižšie ceny aby boli takto prinútený presunúť svoju elektrickú záťaž do mimošpičkových hodín. Podobne to uskutočňujú telefónne spoločnosti s individuálnymi zákazníkmi. Obvykle sú tieto časovo závislé ceny energií dohodnuté vopred. Niektoré služby v snahe ušetriť viac financií experimentujú dodávať elektrinu minútu po minúte tzv.miestna sadzba. Tento prístup umožňuje pri monitorovaní systému zistiť včas špičku spotreby a presunúť ju napr. do mimošpičkového času a ušetriť tak problémy užívateľom a finančné prostriedky poskytovateľa služby. Manažment strany spotreby môže byť manuálny, alebo automatický a nie je tým obmedzený len na veľkých priemyselných užívateľov. Strana spotreby malých podnikov a bytových jednotiek môže byť regulovaná prostredníctvom regulačných zariadení, ktoré ovládajú spotrebu napr. kotlov na ohrev vody, klimatizačných jednotiek a pod. V čase špičkového zaťaženia, sú tieto spotrebiče dočasne odstavené, alebo je len obmedzená ich spotreba. Manažment strany spotreby obsahuje viac než len plošné znižovanie spotreby a premiestňovanie špičkového zaťaženia do času mimošpičkovej spotreby. Obzvlášť efektívna metóda manažmentu spotreby je inštaláciaenergeticky efektívnych zariadení. Napríklad ponúkajú sa zľavy na nákup tepelných izolácií, tesnení, alebo existujú zariadenia ako napr. úsporné žiarivky, ktoré sú energeticky efektívne. Veľké priemyselné podniky môžu napríklad inštalovať energeticky efektívne zariadenia používané na výrobu. Firmy môžu tiež dostať podnet vo forme zliav, vládnych nariadení, alebo výhodných pôžičiek na nákup energeticky výhodných priemyselných zariadení.
Toto je oblasť najväčšieho úspechu pre súčasné technológie úložísk. Jednorazové a nabíjateľné batérie sú všadeprítomné a poskytujú energiu pre zariadenia od digitálnych hodiniek až po automobily. Pokrok v technológiách batérií je vo všeobecností pomalší, ale ako si užívatelia všimli predĺžila sa ich životnosť najmä vďaka efektívnemu manažmentu spotreby namiesto zvýšenia kapacity. Toto tiež zapríčinilo tlak na rast alternatívnych zdrojov ak súspaľovacie motory používané automobiloch a iných prostriedkoch určených na transport. Tieto aplikácie vyžadujú veľmi veľkúhustotu energie (energia uložená v malom objeme, alebo hmotnosti). Tekutéuhľovodíkové palivá (ako napr.benzín,etanol/petrolej,nafta) majú pomerne vysokú hustotu energie.
Prakticky všetky zariadenia ktorých činnosť je závislá na elektrine sú nepriaznivo ovplyvnené náhlym prerušením dodávky energie. Riešenia ako UPS (zdroj nepretržitého napájania), alebo záložné generátory sú možné, no sú drahé. Efektívne technológie zálohovania energie by umožňovali použiť zálohovacie zdroje vstavané do zariadení pre prípad výpadku napájania. Mohlo by to predchádzať, alebo aspoň znižovať následky výpadku napájania. Príklady použitia tohto typu zálohovania energie sú dnes v podobe palivových článkov, alebo zotrvačníkov..