Tyrkys jeminerál kryštalizujúci vtriklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditýfosforečnanmedi ahliníka – CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O – peknej modrozelenej farby. Známy je už odstaroveku, používa sa akopolodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne zfr. slovapierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však vTurecku nenachádza; názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na Západ.
Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (vMohsovej stupnici), tesne podortoklasom. Len zriedka vytvára malékryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej.
Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcejkys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3.
Tyrkys je sekundárny minerál medi, preto sa vyskytuje na jej náleziskách. Musia však byť prítomné aj minerály hliníka,fosforu apH menšie ako 7, aby bol možný jeho vznik. Typickým prostredím je suchéarídne prostredie vysoko premenenýchvulkanitov spolu s výskytomoxidovželeza. Taktiež je možný jeho vznik zhydrotermálnych roztokov.
Tažba tyrkysu sa datuje už od prvej dynastie. Na polostroveSinaj je šesť nálezísk, všetky sú v juhozápadnej časti ostrova a pokrývajú ploch 650 km2. Dve z nichSerabit el-Chadim aWadi Maghreh sú pravdepodobne najstaršiebane na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje vpieskovcoch prekrytýchbazaltami. V súčasnosti sa už neťaží, aj keď miestni obyvatelia ho sporadicky zbierajú.
Iránske náleziská sú tiež veľmi staré. Tyrkys sa ťaží v baniach pri vrchuAli-mersai, asi 25 km odMašhadu, hlavného mesta provincieChorasán. Tyrkys sa vyskytuje vzvetranomtrachyte, spolu s vrstvamilimonitu a pieskovcov.
Jediné praktické využitie tyrkysu pre jeho krásne farby je v šperkárstve. Ako ozdobný kameň sa vyskytuje už v staromEgypte,Indii,Mezopotámii, Číne,Perzskej ríši (tu bol po stáročia národným kameňom) a predkolumbovskej Amerike. Do Európy, kde bol až do14. storočia neznámy, sa dostal pohodvábnej ceste. Používa sa hlavne ako ozdobný kameň do brošní, prsteňov, spôn, konských ohlávok a pod. (v tomto smere sa za najkrajšie považujú perzské a indické práce), ako aj obkladový kameň stavieb (najčastejšiemešít). Často sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyrývali slová, ktoré boli potom vykladanézlatom.
Iné významy (napr. ako ruda medi) nemajú praktický význam.
Časté sú aj imitácie tyrkysu (ako prví ich vyrábali egypťania zo skla s prímesami zlúčením medi), napr. tzv.Viedenský tyrkys, čo je chemicky vyzrážaný fosforečnan hlinitý, zafarbený oleátom meďnatým, aleboneolit, čo je zmesbayeritu (hydroxid hlinitý) afosforečnanu meďantého. Ako tyrkys sa často predáva ja zafarbený hydroxidboritokremičitan vápenatý tzv.howlit. Všetky tieto napodobeniny majú odlišné fyzikálne vlastnosti od pravého tyrkysu. V roku1972 bol však tyrkys syntetizovaný Pierrom Gilsonom.
