Tvaroslovie alebomorfológia je tradičné označenie opisu (veda o) tvarových prostriedkov jazykovej stavby.
Presnejšie definície sa odlišujú. Napríklad v dieleMorfológia slovenského jazyka (1966) sa tvaroslovie definuje ako: „…jazykovedná náuka o gramatických tvaroch slov, ako aj o slovách, ktoré majú funkciu tvarov. Morfológia je teda náuka o tvarovej rovine v systéme jazyka.“[1]
Zjednodušene možno povedať, že gramatiku rozdeľujeme na tvaroslovie (morfológiu) askladbu (syntax), pričom tvaroslovie sa v rámci gramatiky zaoberáslovnými druhmi, ich ohýbaním (skloňovaním, časovaním a stupňovaním) a pravidelným odvodzovaním slov pomocoupredpôn,prípon avpôn.
Pojem uviedol do jazykovedyAugust Schleicher v roku 1859. Jazykovedec, ktorý sa zaoberá tvaroslovím jemorfológ.
Morfologické hľadisko je napríklad aj základomtypologickej klasifikácie jazykov naanalytické,flektívne aaglutinačné. Slová určitého jazyka morfológ pritom chápe ako zostavené z jednej, či viacerýchmorfém.
- ↑DVONČ, Ladislav, et al.Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s.Dostupné online. S. 20.
