Názov “Bovidae” dal tejto čeľadi britský zoológJohn Edward Gray v roku 1821.[3] Názov “Bovidae” je kombináciou predpony bov- (zlatinského bos, “vôl”) a prípony -idae.[4]
V minulosti sa čeľaď turovité nazývaladutorožce[5] (iné názvy:dutorohé[6], staršie:dutorohí[7], mimo taxonómie:dutorohá zver[8],dutorohé prežúvavce[9]; lat. Cavicornia alebo Bovidaev širšom zmysle). Na rozdiel od súčasných systémov zahŕňala aj rodvidloroh (lat.Antilocapra), lebo aj ten má dutérohy (vidlorohy dnes obyčajne radíme do samostatnej čeľade vidlorohovité).
V niektorých novších (ale nie najnovších) systémoch sa rovnako vymedzený taxón (čiže taxón pozostávajúci z turovitýchv užšom zmysle a vidloroha) klasifikuje:
buď ako nadčeľaďdutorožce (lat. Bovoidea; pozostáva z čeľadí turovitév užšom zmysle a vidlorohovité)
alebo (tak ako v minulosti) ako čeľaď Bovidaev širšom zmysle, t. j. po slovensky dnesturovitév širšom zmysle.
Pokiaľ ide o spomínanú nadčeľaď Bovoidea, v najnovších systémoch už nezahŕňa vidlorohy a teda ide o monotypickú nadčeľaď fakticky zhodnú s čeľaďou turovité (Bovidae)v užšom zmysle.
Čeľaď turovité patrí doradupárnokopytníkov. Zahŕňa približne 140 žijúcich druhov, čo je zhruba 55 % všetkýchkopytníkov, a 300 známych vyhynutých druhov.[15]
Do začiatku 21. storočia bola považovaná čeľaďkabarovité za sesterskú k čeľadijeleňovité, no v roku 2003fylogenetická štúdia od Alexandra Hassanina (zNárodného prírodopisného múzea vo Francúzsku) a jeho kolegov, založená na analýzachmitochondrií abunkových jadier, odhalila, že čeľadekabarovité a turovité sú sesterským kládom k čeľadijeleňovité. Podľa štúdie sa jeleňovité evolučne oddelili od kládu turovitých a kabarovitých pred 27 až 28 miliónmi rokmi.[16]
Tento kladogram zobrazujúci vzťahy v rámci prežúvavcov je založený na štúdii z roku 2003.[17]
Toto je súhrnný prehľad tradičných systematík turovitých s použitím vernakulárnych (teda slovenských) názvov; zachytáva stav systematík od konca 19. stor. do konca 20. storočia (s vynechaním vidlorohov), ale v bežnej literatúre sa v rôznych obmenách podobné delenia vyskytujú dodnes:
Vysvetlivky: Písmená A, B... označujú rôzne významy toho istého názvu; čísla 1, 2...označujú poznámky pod čiarou.
Poznámky: 1 Lesone (iný názov: hôrniky) A sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi tury A. 2 Pojem (taxón) antilopy A existuje až od konca 20. storočia, predtým boli známe len pojmy (taxóny) antilopy B, C, D, E, F. 3 Kamzík, sajga, orongo a takin sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi kozy A. 4 Pižmoň sa zaraďoval najprv pod tury A alebo pod kozy A (niekde k ovciam), neskôr už len pod kozy A. 5 Antilopou F sa tu myslí antilopa ako slovenské rodové meno
Molekulárne štúdie podporujúmonofyletizmus čeľade turovité.[28][29] Je sporné, z koľkýchpodčeľadí pozostávajú turovité. Rôzne odhady sa pohybujú od dvoch do desiatich.[29] Molekulárne,morfologické a fosílne dôkazy však indikujú existenciu ôsmych odlišných podčeľadí:Aepycerotinae (impaly),Alcelaphinae (byvolce a pakone),Antilopinae (antilopy, gazely, sajgy, antilopky a dikdiky),Bovinae (tury, byvoly, bizóny, saoly, antilopy, kudu a nyaly),Caprinae (kozy, ovce, kozorožce, serovy, pižmone, kamzíky, takiny, paovce, tahre, nahury a antilopy čiru),Cephalophinae (chocholatky),Hippotraginae (antilopy a oryxy) aReduncinae (vodárky). Sú známe tri vyhynuté podčeľade:Hypsodontinae (strednýmiocén),Oiocerinae (vrchný miocén) aTethytraginae s rodomTethytragus (stredný miocén).[30][31]
V roku 1992 Alan W. Gentry zPrírodopisného múzea v Londýne rozdelil osem podčeľadí turovitých do dvoch hlavných kládov na základe ich evolučnej histórie: Boodontia, s podčeľaďou Bovinae, a Aegodontia so zvyšnými podčeľaďami. Zástupcovia kladu Boodontia majú primitívnejšie zuby (podobajúce sa zubom kráv), zatiaľ čo klad Aegodontia ich má “modernejšie”, viac evolučne odvodené (podobajúce sa zubom kôz).[32]
Existuje kontroverzia týkajúca sa uznaniapodčeľadí Peleinae (rodPelea) a Pantholopinae (rodPantholops). V roku 2000 americký biológGeorge Schaller a paleontologičkaElisabeth Vrba navrhli zaradenie roduPelea do podčeľadeReduncinae,[33] aj keď sa od jej zástupcov tento rod výrazne v morfológii odlišuje.[34] RodPantholops, prvotne zaradený do podčeľadeAntilopinae, bol neskôr začlenený do vlastnej podčeľade Pantholopinae. Avšak, molekulárna a morfologická analýza podporuje zaradenie roduPantholops do podčeľadeCaprinae.[35]
Tentokladogram zobrazujúci vzťahy v rámci čeľade je založený na Yang et al., 2013 a Calamari, 2021.[36][37][38]
Hippotraginae (oryxy, antilopa vraná, antilopa adax a pod.)
Alternatívne všetky druhy kládu Aegodontia môžu byť klasifikované do jednej podčeľade Antilopinae, v rámci ktorej sú jednotlivé podčeľade tribusmi.[37][38]
Nasleduje systém podľa Groves & Leslie (2011)[39], Groves & Grubb (2011)[40], Castello 2015[41] a Bärmann a Schikora 2014[42] (zahrnuté sú len žijúce a nedávno vyhynuté druhy, okrem domestikovaných, uznané Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN)[43], slovenské názvy podľa:[44])
Všetky turovité zdieľajú súbor týchto podobných znakov: hlava zakončená oblým pyskom; jeden alebo viac párov rohov (majú ich predovšetkým samce) nachádzajúcich sa hneď pred zaoblenými alebo špicatými ušami; zreteľný krk a končatiny; a chvost, ktorý sa v závislosti od druhu líši v dĺžke a hustote ochlpenia.[45] Väčšina turovitých vykazujepohlavný dimorfizmus, samce sú zvyčajne väčšie a ťažšie ako samice. Pohlavný dimorfizmus je viac zreteľný pri stredne veľkých až veľkých druhoch. Všetky turovité majú na každej končatine štyri prsty – kráčajú na dvoch stredných (kopytách), pričom vonkajšie dva prsty (paspáry) sú omnoho menšie a zriedka sa dotýkajú zeme.[15]
Turovité vykazujú veľkú škálu veľkostí.Tur gaur môže vážiť viac ako 1,5 tony a merať 2,2 metra v kohútiku,[47] zatiaľ čo antilopka druhuNeotragus pygmaeus meria v kohútiku len 25 centimetrov a váži najviac 3 kilogramy.[48]Antilopka skalná, ďalší malý druh, meria v kohútiku 45 až 60 centimetrov a váži len 10 až 20 kilogramov.[49]
Turovité sa tiež odlišujú rôznymi sfarbeniami osrstenia, od bieleho (oryx arabský)[50] po čierne (pakôň bielochvostý).[51] Najbežnejšie sú však odtiene hnedej a červenkasto hnedej, ako je tomu pri vodárkach roduRedunca.[52] Pri niektorých druhoch sa samice a mladé jedince vyznačujú jasným zafarbením, pričom samce pri dospievaní stmavnú.Pakôň pásavý sa vyznačuje, ako naznačuje druhový názov, výraznými až slabšie viditeľnými pásmi (v závislosti od jedinca) na bočných stranách tela. Sfarbenie osrstenia niektorých druhov sa môže počas sezóny meniť, ako je to v prípadeantilopy adax.[53] U turovitých sa často vyskytujú pachové atukové žľazy.[45]
Oryx juhoafrický má nápadné sfarbenie tváre a končatín, ktoré môže zohrávať úlohu v komunikácii[54]
Niektoré druhy, ako napríkladoryx juhoafrický,antilopa vraná alebogazela Grantova sa vyznačujú maskovaním v podobe silne rušivého sfarbenia tváre.[55] Veľa druhov, ako napríklad gazely, využíva strátegiu kontratienenia (vrchná časť tela je tmavšia, spodná časť jasnejšia) aby ľahšie zapadli do prostredia a stali sa pre predátorov menej viditeľnými.[56] Rušivé a mätúce vzory sfarbenia tela pomáhajú mnohým druhom sťažiť rozpoznanie predátormi.[55] Všetky žijúce druhy z podčeľade Hippotraginae majú v oblasti tváre nápadité, viacfarebné vzory. Toto je podľa zoológaTima Caroa zložité na objasnenie, ale keďže sú tieto druhy dennými živočíchmi, možné vysvetlenie je podľa neho, že toto zafarbenie môže slúžiť pri komunikácii. Na komunikáciu môže tiež slúžiť biele zafarbenie dolných časti končatín, ako je tomu napríklad pri rodochBos (tur),Ovis (ovca) a druhoch akobyvolec pestrý či oryx juhoafrický.[54]
S výnimkou niektorých domestikovaných foriem, všetky samce turovitých majú rohy, a u mnohých druhov ich majú aj samice. Veľkosť a tvar rohov sa veľmi líšia v závislosti od druhu, ale základná štruktúra je vždy jeden alebo viac párov jednoduchých kostnatých výbežkov, ktoré sa nerozvetvujú. Rohy majú často špirálovitý alebo skrútený tvar a sú obalené trvalou vrstvou keratínu. Aj keď drvivá väčšina turovitých má len jeden pár rohov, existujú aj výnimky akoantilopa štvorrohá[57] či domestikovanáJákobova ovca.[58][59] Unikátna štruktúra rohu je jediný jednoznačný morfologický znak turovitých, ktorý ich jasne odlišuje od ostatných členovinfraraduPecora (čeľadí jeleňovité, kabarovité, vidlorohovité a žirafovité).[60][61] Existuje súvislosť medzi morfológiou rohov a technikou súboja u jednotlivých druhov. Dlhé rohy sú určené na vzájomné "zápasenie" alebo “šermovanie”, pričom skrútené rohy sú určené na narážanie (napríklad pri baranoch).[62] Samce druhov s rohmi stočenými smerom dovnútra bývajúmonogámne a samotárske, pričom samce s rohmi stočenými smerom von často bývajúpolygýnne – toto platí nezávisle od veľkosti zvieraťa.[63]
Rohy samcov sú dôležité pripohlavnom výbere.[64][65] Monogamné chocholatky a ostatných malé druhy zvyknú mať len malé rožky, zatiaľ čo polygýnne druhy majú rohy veľké a zložito tvarované, napríklad špirálovité akoantilopa Derbyho. Rohy teda do určitej miery zobrazujú mieru konkurencie medzi samcami v rámci druhu.[52] Prítomnosť rohov u samíc je pravdepodobne spôsobenáprirodzeným výberom.[64][66] Rohy samíc sú zvyčajne menšie ako rohy samcov a niekedy majú odlišný tvar. Predpokladá sa, že rohy samíc sa vyvinuli na obranu pred predátormi alebo na vyjadrenie teritoriality, pretože neteritoriálne samice niektorých druhov, ktoré sú schopné používať kamufláž proti predátorom, často rohy nemajú.[66] Samice majú rohy u približne polovici rodov turovitých, pričom tieto samice sú mohutnejšie ako tie, ktoré rohy nemajú. Samice používajú rohy hlavne na obranu.[67]
Tretia a štvrtá záprstná kosť je u turovitých spojená do jednej kosti.Lakťová alýtková kosť sú redukované a spojené s kosťou vretennou a holennou. Prítomné sú dlhélopatky, kľúčne kosti absentujú. Akoprežúvavce majú žalúdok zložený zo štyroch častí:bachor (tvorí 80% veľkosti žalúdka),kniha,čepiec aslez.Nálevníky abaktérie v bachorefermentujú komplexnúcelulózu do jednoduchšíchmastných kyselín, ktoré sú potom absorbované cez stenu bachora.Tenké črevo turovitých je dlhé, uhovädzieho dobytka dosahuje dĺžky 29 až 49 metrov. Telesná teplota počas dňa kolíše, napríklad u kôz sa môže meniť od takmer 37 °C počas úsvitu do 40 °C popoludní. Teplota je u hovädzieho dobytka regulovaná potením, zatiaľ čokozy ju znižujú silným dychčaním. Pravá časťpľúc sa skladá zo štyroch až piatich pľúcnych lalokov, a je okolo 1,5 násobne väčšia ako ľavá časť, ktorá obsahuje tri pľúcne laloky.[15][45]
Na obrázku je chrup domestikovaného dobytka obsahujúci pevnú stvrdnutú vrstvu tkaniva s chýbajúcimi hornými rezákmi a tesákmi, a von smerujúcimi dolnými zubami
Chrup väčšiny turovitých obsahuje 30 až 32 zubov.[52] Hornérezáky absentujú, zatiaľ čo hornéočné zuby sú redukované alebo rovnako absentujú. Namiesto horných rezákov majú nad jazykom silnú a pevnú stvrdnutú vrstvu tkaniva, ktorá poskytuje povrch na uchopenie potravy. Majú tzv. hypsodontný a selenodontný typ chrupu, keďžestoličky ačrenové zuby majú nízku korunku a na ich špici sú hrbolčeky v tvare polmesiaca. Ich dolné rezáky a očné zuby smerujú dopredu. Medzi rezákmi a črenovými zubami sa nachádza dlhá bezzubá medzera známa akodiastema.[68] Väčšina zástupcov tejto čeľade jebylinožravých, chocholatky sú väčšinouvšežravé. Tak ako ostatné prežúvavce, majú turovité žalúdok zložený zo štyroch častí, čo im umožňuje stráviť rastlinný materiál akým je napríkladtráva, čo mnoho iných živočíchov nedokáže. Prežúvavcom (a niektorým ďalším skupinám akokengurám,zajacovitým alebotermitom) pomáhajú pri trávení celulózymikroorganizmy žijúce v ich vnútornostiach.[15]
Turovité majú rôzne spôsoby sociálnej organizácie a správania sa, ktoré sa dajú rozdeliť na samotársky alebo spoločenský spôsob života, a teritoriálne alebo neteritoriálne správanie.[52] Malé druhy ako napríkladantilopka skalná,antilopka oribi aantilopka trávna sú vo všeobecnosti samotárske a teritoriálne. Ovládajú malé teritória, do ktorých nesmú vstúpiť príslušníci rovnakého druhu. Tieto antilopky vytvárajúmonogámne páry. Veľa druhov (ako napríkladdikdiky) si značkuje svoje teritórium trusom aleboferomónmi vylučovanými z tzv. slzníkových žliaz, ktoré sa vyskytujú v blízkosti očí.[69] Mláďatá od rodičov odchádzajú krátko pred dosiahnutím dospelosti, a samce si pred párením musia zaistiť vlastné teritórium.[15]Kudu krovinný je v rámci čeľade jediný samotársky a zároveň neteritoriálny druh. Táto antilopa nevykazuje takmer žiadne známky agresivity, a zvykne žiť od ostatných jedincov izolovane, prípadne vytvárať malé skupinky, čo sa deje hlavne v biotopoch s priaznivými podmienkami.[70]
Toto skákanie naznačuje predátorom, ako súgepardy, že jedinec je rýchly a v dobrej kondícii, a že nestojí za to ho naháňať (na obrázku mladý jedinec antilopy skákavej)
Okrem zástupcov podčeľade Cephalophinae a tribusov Tragelaphini a Neotragini, je väčšina afrických turovitých spoločenská a teritoriálna. Samce sú na rozdiel od samíc po dosiahnutí pohlavnej dospelosti nútene založiť si svoje vlastné teritórium. Samce bez teritórii sa spájajú do spoločných skupín. Samce proti sebe zápasia o dominanciu, tieto súboje zvyknú byť drsnejšie počasruje. Samce vo všeobecnosti svoje teritórium obývajú počas celého života, s výnimkou tzv. "kočovných" jedincov, ktoré počas života neustále migrujú.[52] Niektoré samce vodárky jeleňovitej vpúšťajú do svojich teritórii druhých samcov, ktoré si ho po tom, ako pôvodný majiteľ teritória zostarne, môžu vybojovať pre seba.[71] Pribyvolcoch lýrorohých,vodárkach kob avodárkach lečve je pred párením známe zhromažďovanie sa samcov, ktoré sa spoločne predvádzajú a bojujú o záujem samíc.[72] Členovia tribusu Tragelaphini, hovädzí dobytok, ovce a kozy žijú spoločenským životom, ale nie sú teritoriálne. Pri týchto druhoch si samce musia vybojovať dominanciu nad všetkými ostatnými samcami, a boje sa neobmedzujú na teritória.[52]
Väčšina druhov je aktívnych počas dňa, aj keď existujú výnimky ako byvol africký, kudu krovinný, vodárky roduRedunca a antilopky roduRaphicerus. Sociálna aktivita a konzumovanie potravy u turovitých zvyčajne vrcholí za úsvitu, a súmraku. Odpočívajú najmä pred úsvitom, počas poludnia a po zotmení. Srsť si zvyčajne čistia jazykom. Antilopy sa kúpu v bahne alebo prachu iba zriedkavo, na rozdiel od pakoní a byvolov. Byvolce stepné a byvolce topi si telo potierajú blatom, ktoré si naberajú pomocou hlavy a rohov. Turovité využívajú rôzne spôsoby zvukovej, čuchovej a hmatovej komunikácie. Rôznymi polohami a postaveniami krku, hlavy, rohov, srsti, nôh, či uší vyjadrujú sexuálne vzrušenie, emocionálny stav alebo hroziace nebezpečenstvo. Keď vycítia nebezpečenstvo, zvyčajne ostanú s hlavou hore a očami na pozore nehybne stáť. Tiež zvyknú ručať, aby upozornili ostatné jedince a odplašili predátorov.[15] Gazely a antilopy skákavé dokážu na predátorov reagovať zvláštnymi výskokmi, pri ktorých sa naraz všetkými končatinami vymrštia do vzduchu, pričom nohy vystrú do rovnej pozície. Týmito skokmi pravdepodobne dávajú najavo, že zbadali predátora a zároveň predátorom naznačujú, že skákajúci jedinec je rýchly a v dobrej kondícii, a nemá cenu ho naháňať.[73] Impaly, kudu, antilopy losie a antilopy Derbyho dokážu skákať do výšky vyše jedného metra.[52]
Matky využívajú zvukovú komunikáciu na lokalizáciu svojich mláďat. Počas obdobia párenia samce v ruji ručia aby dávali najavo svoju prítomnosť samiciam. Samce pižmoňov ručia počas vzájomných súbojov, a samce sájg pomocou svojich nezvyčajných nosov produkujú zvuky, ktoré majú odradiť sokov a zároveň prilákať samice.[74][75]
Techniky súboja sa líšia naprieč čeľaďou a závisia tiež od stavby tela. Samce byvolca stepného počas súperenia kľačia na predných končatinách, zatiaľ čo ostatné druhy zvyčajne pri boji stoja na všetkých štyroch nohách. Gazely rôznych druhov používajú odlišné metódy súperenia, napríklad pri vážnych súbojoch môžu do seba narážať hlavami, čo pozostáva aj zo silných úderov z krátkych vzdialeností. Samce kozorožcov, kôz a oviec sa pri súbojoch stavajú na zadné nohy a následne do seba narážajú hlavami. Pakone v agresívnych stretoch využívajú silné údery hlavy. Ak sa im rohy zapletú, snažia sa ich točivými pohybmi vyslobodiť. Samce pižmoňov do seba narážajú hlavami vo vysokých rýchlostiach. Pri tejto čeľadi býva pravidlom, že do boja sa púšťajú iba dvaja rovnocenní a vyrovnaní oponenti, aby korektne určili, ktorý z nich je lepší. Jedince, ktoré sú zjavne slabšie, upredňostňujú útek, a nedospelé samce s dospelými vôbec nebojujú. Vo všeobecnosti zástupcovia tejto čeľade smerujú svoje útoky nie na telo, ale hlavu oponenta. Rohy pripomínajúce tvar písmena “S”, prítomné napríklad u impaly, sú prispôsobené na rôzne techniky súboja: narážanie, držanie či nabodávanie. Súboje vedúce k vážnym zraneniam sú vzácne.[52][74][76]
Väčšinu potravy turovitých tvoria rastliny (tráva, listy a iné časti rastlín)
Väčšina druhov počas dňa striedavo konzumuje a prežúva. Tie, ktoré sa živia výživnejšou potravou, ju trávia rýchlejšie, na rozdiel od tých, ktoré konzumujú veľké množstvá málo výživnej vláknitej potravy. Malé druhy ako sú chocholatky zháňajú potravu len niekoľko pár hodín počas dňa alebo noci.[52] Stravovacie návyky súvisia s veľkosťou tela. Zatiaľ čo malé druhy sa pasú v hustých a uzavretých biotopoch, väčšie druhy sa pasú na otvorených trávnatých pláňach na rastlinách bohatých na vlákninu. Jednotlivé podčeľade vykazujú rôzne stratégie zháňania a konzumovania potravy. Zatiaľ čo zástupcovia podčeľade Bovinae sa vo veľkej miere pasú na šťavnatej tráve a na medzi ňou rozptýlených rastlinách, druhy z podčeľade Cephalophinae (s výnimkouchocholatky schovávavej) primárne konzumujú rôzne plody (ovocie).[15] Druhy z podčeľade Reduncinae sú závislé od nestabilných zdrojov potravy, čo platí aj pre podčeľaď Hippotraginae, ktorá je špeciálne prispôsobená na život v suchých oblastiach. Zástupcovia podčeľade Caprinae sú flexibilní konzumenti a dokážu prežiť aj na miestach, ktoré neobsahujú veľa výživnej potravy. Tribusy Alcelaphini, Hippotragini a Reduncini majú vo svojej potrave vysoký podieljednoklíčnolistových rastlín. V kontraste s tým sa druhy z tribusov Tragelaphini a Neotragini (s výnimkouantilopky oribi) živia hlavnedvojklíčnolistovými rastlinami.[77] Neexistuje žiadny zjavný vzťah medzi veľkosťou tela a živením sa jednoklíčnolistovými rastlinami.[78]
Väčšina druhov je polygýnnych. Niektoré druhy sú monogamné, vďaka čomu je redukovaná agresivita medzi samcami, ktoré v dôsledku absentujúcej nutnosti bojovať nemajú potrebu byť väčšie alebo silnejšie, čo vyúsťuje do takmer neexistujúceho pohlavného dimorfizmu. Samice chocholatiek (a niektorých ďalších malých druhov) bývajú o trochu väčšie od samcov, čo je pravdepodobne spôsobené súperením samíc o teritória.[79][80] Čas potrebný na dosiahnutiepohlavnej dospelosti u oboch pohlaví sa výrazne líši naprieč čeľaďou. Niektoré druhy sa dokážu páriť dokonca ešte pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti. Samce impaly červenkavej, aj keď sú pohlavne dospelé vo veku jedného roka, sa môžu páriť až po štyroch rokoch života,[81] čo je v ostrom kontraste spaovcou hrivnatou, ktorá môže porodiť mláďatá ešte pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti.[82] Rozdiely vo vekoch dosiahnutia pohlavnej dospelosti u jednotlivých pohlaví sú výraznejšie pri druhoch, ktoré majú viditeľnejší pohlavný dimorfizmus, čo sa prejavuje hlavne u podčeľadi Reduncinae.[15] Samicepakoňa pásavého sú schopné reprodukcie do jedného až dvoch rokov od narodenia, zatiaľ čo samce dosahujú pohlavnú dospelosť až vo veku štyroch rokov.[51]
Všetky turovité sa rozmnožujú aspoň jedenkrát do roka, pričom menšie druhy niekedy aj dvakrát. U väčšiny prebieha sezóna párenia typicky počas vlhkejších mesiacov. V rovníkových oblastiach môže párenie nastať dvakrát do roka. Ovce a kozy vykazujú pozoruhodnú sezónnosť reprodukcie, ktorá závisí a pri ktorej hrá kľúčovú úlohu ročný cyklus dennéhofotoperiodicizmu. Faktory, ktoré majú na tento cyklus významný vplyv zahŕňajú teplotu prostredia, nutričný status, sociálne interakcie, čas predošlého pôrodu a dobu laktácie. Štúdiom tohto fenoménu sa zistilo, že kozy a ovce sa pária počas jesene, teda v čase, kedy sa trvanie svetla počas dňa skracuje. U väčšiny ovčích plemien sa rozmnožovanie začína v lete alebo na začiatku jesene.[83] Začiatok rozmnožovania oviec je tiež ovplyvňovaný hodnotamimelatonínu,[84] zatiaľ čo zvyšovanie hladiny hormónu tyroxín značí koniec tohto obdobia.[85]Estrus u turovitých trvá najviac jeden deň, s výnimkou podčeľade Bovinae. Samce všetkých druhov (okrem byvolca stepného a byvolca lýrorohého) dokážu detegovať pripravenosť samíc na párenie otestovaním jej moču pomocouvomeronazálneho orgánu.[52] Keď sa samec presvedčí, že je samica na rozmnožovanie pripravená, začne sa predvádzať. Tieto prejavy sa pohybujú od komplikovaných predstavení pri spoločenských druhoch, po horlivé oblizovanie genitálii samice u druhov samotárskych. Samica sa pári so samcom, ktorý si vybojuje medzi ostatnými samcami dominanciu, pričom dáva najavo svoju pripravenosť odhrnutím chvosta a pripustením samca na naskočenie. Kopulácia trvá zvyčajne len niekoľko sekúnd.[52][79]
Dĺžkagravidity sa líši naprieč čeľaďou, pri chocholatkách trvá zvyčajne od 120 do 150 dní, zatiaľ čo u byvola afrického od 300 do 330 dní. Najčastejšie sa rodí jedno mláďa (dvojičky sú menej časté), ktoré dokáže stáť a chodiť do hodiny od narodenia. Pri monogamných druhoch samce pomáhajú s ochranou mláďat, čo neplatí u druhov polygýnnych. Mláďatá väčšiny druhov zostávajú po narodení skryté po dobu od týždňa do dvoch mesiacov, pričom sú pravidelne kojené svojou matkou. Pri niektorých druhoch mláďatá aktívne nasledujú matku už hneď alebo pár dní po pôrode, ako je to v prípade impaly.[81] Naprieč druhmi sú rozdielne stratégie obrany mláďat. Pri pakoňoch mláďatá chránia výhradne matky, pričom byvoly vykazujú kolektívnu obranu. Čas odstavenia od materského mlieka sa pohybuje od dvoch mesiacov (pri antilopke druhuNeotragus pygmaeus) až po jeden rok (pižmoň severský).[79][80]
Dĺžka života väčšiny divo žijúcich turovitých sa pohybuje od 10 do 15 rokov. Väčšie druhy sa zvyčajne dožívajú dlhšie (bizón americký 25 a tur gaur až 30 rokov).[15] Domestikované formy sa dožívajú v priemere takmer desať rokov, napríklad koza domáca žije priemerne 12 rokov. Samce zvyčajne žijú kratšie ako samice, čo platí hlavne pri polygýnnych druhoch. Toto možno pripísať niekoľkým dôvodom: skoré odčlenenie sa mladých samcov, agresívne súboje medzi samcami, zraniteľnosť voči predátorom (najmä ak sú samce menej obratné, ako v prípade kudu) či podvýživa (tým, že sú samce väčšie, majú vyššie nároky na množstvo potravy).[86][87]
Turovité sú najviac rozmanité vAfrike. Najväčšia koncentrácia druhov je nasavanách východnej Afriky. Turovité sa tiež vyskytujú v Ázii, Európe a Severnej Amerike (kontinenty zoradené podľa počtu druhov zostupne). Niektoré druhy majú veľké areály rozšírenia, naprieč ktorými sadiverzifikovali do mnohých poddruhov (s malými odlišnosťami v morfológii chrupu a končatín). Chocholatky obývajú rovníkové dažďové lesy;kudu močiarne a vodárky lečve oblasti mokradí; antilopy losie a antilopy Derbyho savany;antilopy skákavé a oryxy púšte, a polopúšte;antilopy bongo aanoy husté lesy; kamzíky a takiny horské oblasti.[52] Ovce a kozy obývajú hlavne Euráziu, s výnimkou troch afrických (paovca hrivnatá, kozorožec núbijský a kozorožec walia), a troch severoamerických druhov (kamzík belák, ovca hruborohá a ovca Dallova). Výskyt pižmoňa severského je obmedzený naarktickú tundru. Niekoľko druhov bolo domestikovaných ľuďmi. Domestikácia kôz a oviec začala pred 10 tisíc rokmi, zatiaľ čo tur (hovädzí dobytok) bol domestikovaný pred približne 7,5 tisíc rokmi.[15][79]
Domestikácii turovitých sa pripisuje významná úloha pri prechode ľudí na poľnohospodársky spôsob života. Do tejto čeľade patria tri zo šiestich veľkých domestikovaných bylinožravcov, ktoré sa bežne chovajú aj mimo svojho regiónu pôvodu. Sú toovce,kozy ahovädzí dobytok, všetky pochádzajúce z Eurázie (ostatné tri druhy súkone,osly aošípané). Ďalšie veľké druhy turovitých, ktoré ale nie sú vo svete v takej miere rozšírené sú:byvol domáci,jak domáci,zebu,gayal a domestikovaná forma tura bantenga.[79] Domestikované boli tiež niektoré antilopy akooryxy,antilopa adax,antilopa losia,antilopa Derbyho a vyhynutý, severoafrický poddruhbyvolca stepného (Alcelaphus buselaphus buselaphus). Oryxy, antilopy adax a byvolce stepné sú známe z nástenných malieb pochádzajúcich z obdobiastarovekého Egypta.
Najstarší dôkaz domestikácie tura (hovädzieho dobytka) je z obdobia 8000 rokov pred Kr. z oblastiCypru a povodiarieky Eufrat.[89]
Vlna z oviec plemenaMerino vlna je najviac cenená, veľmi mäkká a jemná
Výrobky akomaslo,ghí,jogurt,cmar čisyr sú zvyčajne vyrábané z mlieka kráv, ale v rôznych častiach sa používa tiež mlieko ovčie, kozie, jačie a byvolie. Z byvolieho mlieka sa vyrába napríklad talianskamozzarella a indický dezert podobný šiškámgulab jamun,[90] z ovčieho mlieka francúzsky plesňový syrRoquefort.[91]Hovädzie mäso je bohaté nazinok,selén,fosfor,železo aB vitamíny.[92] Bizónie mäso má vyšší obsah bielkovín a nižší obsah tuku a cholesterolu ako hovädzina.[93]
Koža turovitých je húževnatá a odolná, dá sa spracovať do rôznych hrúbok – od jemnej kože určenej na oblečenie po tvrdú kožu na obuv. Koža kôz a kráv má širokú paletu možností využitia, zatiaľ čo koža oviec je výlučne určená na výrobu oblečenia.[94]Vlna zoviec plemenaMerino má najlepšiu kvalitu a je najviac cenená. Táto vlna je veľmi jemná a býva dlhá 7,6 až 12,7 centimetra. Z hrubšej a drsnejšej vlny, odolnej voči tvorbehrčiek, sú vyrábané odolnejšie odevy[95] a koberce.
Roh na pitie z roku 1598 vyrobený Brynjólfurom Jónssonom, nájdený naIslande
Kostná múčka je významnéhnojivo znižujúce kyslosť pôdy, bohaté navápnik, fosfor adusík.[96] Rohy turovitých sa od staroveku využívajú ako nádoby na pitie.[97]
Zástupcovia tejto čeľade vystupujú v príbehoch prinajmenšom od čiasEzopových bájok zostarovekého Grécka okolo roku 600 pred Kr.[98]Chiméra, tvor zgréckej mytológie, je zobrazovaná ako lev, z ktorého zadnej časti tela vystupuje hlava kozy, spolu s chvostom, na ktorého konci je hlava hada.[99] Koza, ktorá je totožná s ovcou včínskej mytológii, je ôsme zvieračínskeho zverokruhu, a je v čínskej kultúre symbolom synovskej zbožnosti.[100]
V spodnom miocéne sa turovité začali evolučne oddeľovať od čeľadíjeleňovité ažirafovité. Najranejšie bovidy, ktoré obývali Afriku a Euráziu v neskoršej časti spodného miocénu (pred asi 20 miliónmi rokmi), boli malé živočíchy, podobné dnešnýmgazelám, a pravdepodobne žili vlesnatých oblastiach.[101]Eotragus, najstarší známy turovitý párnokopytník, vážil 18 kíl a bol veľký približne ako dnešnágazela Thomsonova.[102] V skorých štádiách svojho vývoja sa turovité rozdelili do dvoch hlavných kladov: Boodontia (eurázijský pôvod) a Aegodontia (africký pôvod). Toto skoré rozdelenie sa pripisuje tomu, že tieto dva kontinenty boli v tom čase ešte oddelené. Keď sa kontinenty znovu spojili, zástupcovia oboch kladov expandovali na územie toho druhého.[103] V rámci kladu Boodontia (a podčeľade Bovinae) sa tribusy Bovini a Tragelaphini evolučne oddelili v spodnom miocéne.[104] V pleistocéne sa turovité rozšírili doSevernej Ameriky, kam prišli cezBeringiu.[102]
Recentné rody podčeľade Alcelaphinae sa objavili vpliocéne. Vyhynutý rodParamularius, ktorý bol rovnakej veľkosti ako byvolec stepný, sa pravdepodobne objavil v pliocéne, ale vyhynul počas strednéhopleistocénu.[29] Od pliocénu a pleistocénu je známych niekoľko rodov podčeľade Hippotraginae, ktorá sa od podčeľade Alcelaphinae oddelila pravdepodobne v neskoršej časti spodného miocénu.[104] Podčeľaď Bovinae sa od ostatných turovitých oddelila pravdepodobne v spodnommiocéne.[105] Tribus Boselaphini, patriaci do podčeľade Bovinae a v súčasnosti sa vyskytujúci len na Indickom subkontinente, vyhynul v Afrike počas spodného pliocénu. Najmladšie africké fosílie tohto tribusu boli objavené vLangebaanwegu (JAR) a vsúvrství Lothagam (Keňa).[106]
V strednom miocéne sa turovité začali rozširovať do Číny a na Indický subkontinent.[102] Podľa E. Vrba začalaradiácia podčeľade Alcelaphinae v neskoršej časti stredného miocénu.[29] Tribusy podčeľade Caprinae sa evolučne rozdelili v skoršej časti stredného miocénu. Tribus Caprini sa objavil v strednom miocéne a v Eurázii bol pravdepodobne sčasti nahradený ostatnými turovitými a jeleňovitými.[107] Najstaršie fosílie podčeľade Antilopinae sú známe zo stredného miocénu, ale niektoré štúdie poukazujú na existenciu tejto podčeľade od spodného miocénu.Speciáciatribusu Antilopini prebehla počas stredného alebo vrchného miocénu, a to hlavne v Eurázii. Tribus Neotragini sa pravdepodobne objavil v Afrike na konci miocénu, a počas pliocénu sa rozšíril.[104] Kontroverzná podčeľaď Peleinae (rodPelea) sa od podčeľade Reduncinae evolučne oddelila pravdepodobne v strednom miocéne.[29]
Vo vrchnom miocéne, pred asi 10 miliónmi rokmi, sa turovité rapídne diverzifikovali, čo viedlo k vzniku asi 70 nových rodov.[102] Táto radiácia sa udiala sčasti kvôli tomu, že mnoho druhov turovitých sa prispôsobilo viac otvoreným, trávnatým biotopom.[101] Podčeľaď Aepycerotinae sa objavila vo vrchnom miocéne, no žiadne významné rozdiely vo veľkosti dnešnej impaly červenkavej a jej primitívnych predkov neboli zaznamenané.[108] Africké fosílie tribusu Ovibovini (v podčeľadi Caprinae) sa objavili vo vrchnom miocéne.[104] Najstaršie fosílie podčeľade Hippotraginae sa datujú do vrchného miocénu a boli objavené v lokalitách ako napríklad súvrstvie Lothagam (Keňa) a údolie riekyAwaš (Etiópia).[104] Najstaršie africké fosílie podčeľade Reduncinae sú staré asi 6 až 7 miliónov rokov.[109]
↑abLUPTÁK, Peter.Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s.ISBN80-969059-9-6. S. 81 – 87.
↑abBURNIE, D. Zviera. Bratislava: Ikar, 2002, S. 244
↑Mammal Species of the World - Browse: Bovidae [online]. www.departments.bucknell.edu, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑Definition of BOVIDAE [online]. www.merriam-webster.com, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑abORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol.Terminologický zoologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 231 s.ISBN978-80-223-2927-9. S. 166.
↑Veľký rusko-slovenský slovník. [s.l.] : Vydavateľstvo SAV, 1965. 1046 s. S. 494.
↑abdutorohí. In: Slovenský náučný slovník I S. 343
↑CARROLL, R. L. Vertebrate Paleontology and Evolution. NY: W.H. Freeman and Company, 1988. Appendix
↑abcdefghijBERINI, Whitney Gomez; Tamatha A. Patterson; Jonathon Swinton; John.Bovidae (antelopes, cattle, gazelles, goats, sheep, and relatives) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑HASSANIN, A.; DOUZERY, E. J. P.."Molecular and morphological phylogenies of Ruminantia and the alternative position of the Moschidae" [online]. Systematic Biology, 2003, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑HASSANIN, A.; DOUZERY, E. J. P.. "Molecular and morphological phylogenies of Ruminantia and the alternative position of the Moschidae".Systematic Biology, 2003, s. 206–228.Dostupné online.
↑STANĚK, J. V. Veľký obrazový atlas zvierat, 1965 S. 557
↑Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 9. Leipzig 1907, S. 564-565[2]
↑Hornträger. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005.ISBN 3-8274-0342-1.
↑PARKER, S. P. Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. New York: McGraw-Hill
↑SIMPSON, G. G.. The principles of classification and a classification of mammals. Bull. Am. Mus. Nat. Hist. 85: i-xvi, 1-350. 1945
↑GRZIMEK, B. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 16 vols.. 1973-1975. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands.[3]
↑GARRICK, Dorian; RUVINSKY, Anatoly.The Genetics of Cattle, 2nd Edition. [s.l.] : CABI, 2014. 641 s.ISBN978-1-78064-221-5. S. 4.
↑GATESY, John; AMATO, George; VRBA, Elisabeth. A Cladistic Analysis of Mitochondrial Ribosomal DNA from the Bovidae.Molecular Phylogenetics and Evolution, 1997-06-01, roč. 7, čís. 3, s. 303–319.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN1055-7903.DOI: 10.1006/mpev.1997.0402. (po anglicky)
↑abcdeFERNÁNDEZ, Manuel Hernández; VRBA, Elisabeth S.. A complete estimate of the phylogenetic relationships in Ruminantia: a dated species-level supertree of the extant ruminants.Biological Reviews, 2005-05, roč. 80, čís. 2, s. 269–302.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN1464-7931.DOI: 10.1017/S1464793104006670. (po anglicky)
↑HARRISON, T..Paleontology and Geology of Laetoli Human Evolution in Context. [s.l.] : Dordrecht: Springer, 2011.ISBN978-9048-199-624. S. 363–465.
↑DEMIGUEL, Daniel; SÁNCHEZ, Israel M.; ALBA, David M.. First evidence of Tethytragus Azanza and Morales, 1994 (Ruminantia, Bovidae), in the Miocene of the Vallès-Penedès Basin (Spain).Journal of Vertebrate Paleontology, 2012-11-01, roč. 32, čís. 6, s. 1457–1462.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN0272-4634.DOI: 10.1080/02724634.2012.696082.
↑HARRISON, T..Neogene Paleontology of the Manonga Valley, Tanzania : A Window into the Evolutionary History of East Africa. New York : Plenum Press, 1997.ISBN978-0-306-45471-4. S. 113.
↑VRBA, E. S.; SCHALLER, G..Antelopes, Deer, and Relatives : Fossil Record, Behavioral Ecology, Systematics, and Conservation. New Haven : Yale University Press, 2000.ISBN978-0300-081-428.
↑Mammal Species of the World - Browse: Reduncinae [online]. www.departments.bucknell.edu, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑Mammal Species of the World - Browse: hodgsonii [online]. www.departments.bucknell.edu, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑YANG, CHENGZHONG; XIANG, CHANGKUI; QI, WENHUA; XIA, SHAN; TU, FEIYUN; ZHANG, XIUYUE; MOERMOND, TIMOTHY; YUE, BISONG. "Phylogenetic analyses and improved resolution of the family Bovidae based on complete mitochondrial genomes".Biochemical Systematics and Ecology, 2013-06-01, s. 136–143.Dostupné online.ISSN0305-1978.
↑abMATTHEE, CONRAD A.; ROBINSON, TERENCE J.. "CytochromebPhylogeny of the Family Bovidae: Resolution within the Alcelaphini, Antilopini, Neotragini, and Tragelaphini".Molecular Phylogenetics and Evolution, 1999-06-01, s. 31–46.Dostupné online.ISSN1055-7903.
↑abCALAMARI, ZACHARY T.. "Total Evidence Phylogenetic Analysis Supports New Morphological Synapomorphies for Bovidae (Mammalia, Artiodactyla)".American Museum Novitates, 2021-06, s. 1–38.Dostupné online.ISSN0003-0082.
↑DON E. WILSON, RUSSELL A. MITTERMEIER.Handbook of the Mammals of the World. Volume 2: Hooved Mammals. Barcelona : Lynx Edicions, 2011.ISBN978-84-96553-77-4. S. 444–779.
↑COLIN GROVES, PETER GRUBB.Ungulate Taxonomy. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2011. S. S. 1–317 (S. S. 108–280).
↑JOSE R. CASTELLO.Bovids of the World. [s.l.] : Princeton University Press, 2015. S. 1–662.
↑EVA V. BÄRMANN UND TIM SCHIKORA. "The polyphyly of Neotragus – Results from genetic and morphometric analyses".Mammalian Biology, 2014, s. 283–286.
↑IUCN Red List of Threatened Species [online]. IUCN, 2018-02-07, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑LUPTÁK, PETER.Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003.ISBN80-969059-9-6.
↑abcWALTON, D.W..Fauna of Australia. (Volume 1B). vyd. Canberra : Australian Government Publication Service, 1989.ISBN978-0644-060-561. S. 1–14.
↑HASSANIN, A. IN GARRICK, D.; RUVINSKY, A. (EDS.)..The Genetics of Cattle. 2. vyd. Oxfordshire, Boston : Cabi, 2015.ISBN9781780642215. S. 1–18.
↑abcdefghijklESTES, R. D..The Behavior Guide to African Mammals : Including Hoofed Mammals, Carnivores, Primates. 4. vyd. Berkeley : University of California Press, 2004.Dostupné online.ISBN978-0-520-08085-0. S. 7–25.
↑abCARO, Tim. Contrasting coloration in terrestrial mammals.Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 2009-02-27, roč. 364, čís. 1516, s. 537–548. PMID: 18990666PMCID: PMC2674080.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN0962-8436.DOI: 10.1098/rstb.2008.0221.
↑abCOTT, H. B..Adaptive Coloration in Animals. London : Methuen, 1940. S. 53,88.
↑KILTIE, Richard A.. Countershading: Universally deceptive or deceptively universal?.Trends in Ecology & Evolution, 1988-01-01, roč. 3, čís. 1, s. 21–23.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN0169-5347.DOI: 10.1016/0169-5347(88)90079-1. (po anglicky)
↑E.C., MUNGALL.Exotic Animal Field Guide : Nonnative Hoofed Mammals in the United States. 1. vyd. College Station : Texas A&M University Press, 2007.ISBN978-1-58544-555-4. S. 197.
↑ANGELIQUE.Jacob - American Sheep [online]. [Cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑BIBI, F.; BUKHSIANIDZE, M.; GENTRY, A.; GERAADS, D.; KOSTOPOULOS, D.; VRBA, E.. "The fossil record and evolution of Bovidae: state of the field".Palaeontologia Electronica, 2009.Dostupné online.
↑Validate User [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑Validate User [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑CARO, T. M.; GRAHAM, C. M.; STONER, C. J.; FLORES, M. M.. "Correlates of horn and antler shape in bovids and cervids".Behavioral Ecology and Sociobiology, 2003, s. 32–41.Dostupné online.
↑EZENWA, V.; JOLLES, A.. "Horns honestly advertise parasite infection in male and female African buffalo".Animal Behaviour, 2008-06, s. 2013–2021.Dostupné online.ISSN0003-3472.
↑abSTANKOWICH, Theodore; CARO, Tim. Evolution of weaponry in female bovids.Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, 2009-12-22, roč. 276, čís. 1677, s. 4329–4334. PMID: 19759035PMCID: PMC2817105.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN0962-8452.DOI: 10.1098/rspb.2009.1256.
↑PACKER, C.. "Sexual Dimorphism: The Horns of African Antelopes".Science, 1983.Dostupné online.
↑JANIS, C.; JARMAN, P..The Encyclopedia of Mammals. New York : Facts on File, 1984.ISBN978-0-87196-871-5. S. 498–499.
↑WYATT, T. D..Pheromones and Animal Behaviour: Communication by Smell and Taste. Cambridge : Cambridge University Press, 2003.ISBN978-0-521-48526-5. S. 97.
↑NEWELL, Toni Lynn.Kobus ellipsiprymnus (waterbuck) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑LOTT, DALE F..Intraspecific Variation in the Social Systems of Wild Vertebrates. [s.l.] : Cambridge University Press, 1991.Dostupné online.ISBN978-0521370240. S. 37.
↑BIGALKE, R.C.. "Observations on the behaviour and feeding habits of the springbok Antidorcas marsupialis".Zoologica Africana, 1972, s. 333-359.Dostupné online.
↑abPARKER, S.P..Grzimek's Encyclopedia of Mammals (Volume 5). 1. vyd. New York : McGraw-Hill Publishing, 1990.ISBN9780079095084. S. 288–483.
↑CZAPLEWSKI, N. J.; RYAN, J. M.; VAUGHAN, T. A..Mammalogy. 5. vyd. Sudbury : Jones and Bartlett Publishers, 2011.ISBN9780763762995.
↑POST, Eric; FORCHHAMMER, Mads C. Climate change reduces reproductive success of an Arctic herbivore through trophic mismatch.Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 2008-07-12, roč. 363, čís. 1501, s. 2369–2375. PMID: 18006410PMCID: PMC2606787.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN0962-8436.DOI: 10.1098/rstb.2007.2207.
↑Validate User [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑Validate User [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑abcdeFELDHAMER, GEORGE A.; DRICKAMER, LEE C.; VESSEY, STEPHEN H.; MERRITT, JOSEPH F.; KRAJEWSKI, CAREY.Mammalogy: Adaptation, Diversity, Ecology. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2007.Dostupné online.ISBN978-0-8018-8695-9. S. 519-522.
↑abESTES, R. D..The Behavior Guide to African Mammals : Including Hoofed Mammals, Carnivores, Primates. 4. vyd. Berkeley : University of California Press, 2004.ISBN978-0-520-08085-0. S. 158–166.
↑GRAY, GARY G.; SIMPSON, C. DAVID. "Ammotragus lervia".Mammalian Species, 1980, roč. 1980, s. 1–7.Dostupné online.
↑ROSA, H.J.D.; BRYANT, M.J.. "Seasonality of reproduction in sheep".Small Ruminant Research, 2003, s. 155–171.Dostupné online.
↑CHEMINEAU, P.; PELLETIER, J.; GUÉRIN, Y.; COLAS, G.; RAVAULT, J.P.; TOURÉ, G.; ALMEIDA, G.; THIMONIER, J.; ORTAVANT, R.. "Photoperiodic and melatonin treatments for the control of seasonal reproduction in sheep and goats".Reproduction, Nutrition, Development, 1988, s. 409–422.Dostupné online.
↑PRENDERGAST, B. J.; MOSINGER, B.; KOLATTUKUDY, P. E.; NELSON, R. J.. "Hypothalamic gene expression in reproductively photoresponsive and photorefractory Siberian hamsters".Proceedings of the National Academy of Sciences, 2002, s. 16291–16296.Dostupné online.
↑OWEN-SMITH, N.. "Comparative mortality rates of male and female kudus: the costs of sexual size dimorphism".Journal of Animal Ecology, 1993, s. 428–440.Dostupné online.
↑TOIGO, C.; GAILLARD, J.M.. "Causes of Sex-Biased Adult Survival in Ungulates: Sexual Size Dimorphism, Mating Tactic or Environment Harshness?".Oikos, 2003, s. 376–384.Dostupné online.
↑ZEDER, M. A..Documenting Domestication : New Genetic and Archaeological Paradigms. Berkeley : University of California Pres, 2006.ISBN978-0520246386. S. 317.
↑PHELAN, Benjamin.How About a Nice Cold Glass of Camel, Buffalo, or Pig Milk? [online]. Slate Magazine, 2012-07-24, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. (po anglicky)
↑HUGHES, TOM; HUGHES, MEREDITH SAYLES.Gastronomie!: Food Museums and Heritage Sites of France. [s.l.] : Bunker Hill Publishing, 2005.ISBN978-1-59373-029-1. S. 19.
↑Health Benefits - National Bison Association [online]. web.archive.org, 2011-01-01, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. Archivované 2011-01-01 z originálu.
↑VELDMEIJER, A. J.; HARRIS, S..Why Leather?: The Material and Cultural Dimensions of Leather. [s.l.] : Sidestone Press, 2014.ISBN9789088902611. S. 31–36.
↑Merino Sheep in Australia [online]. web.archive.org, 2006-11-05, [cit. 2022-04-12].Dostupné online. Archivované 2006-11-05 z originálu.
↑KOLAY, A. K..Manures and fertilizers. Naí Dillí : Atlantic Publications, 2007.ISBN978-8126908103. S. 98.
↑VI, E.. "Germanic glass drinking horns".Journal of Glass Studies, 1975, s. 74–87.
↑THE WOLF AND THE LAMB [online]. mythfolklore.net, [cit. 2022-04-12].Dostupné online.
↑EBERHARD, W..A Dictionary of Chinese Symbols: Hidden Symbols in Chinese Life and Thought. Londýn : Routledge, 1986.Dostupné online. S. 978-0-415-00228-8.
↑abSAVAGE, R.J.G.; LONG, M.R..Mammal Evolution: an illustrated guide. New York : Facts on File, 1986.ISBN978-0-8160-1194-0. S. 5–232.
↑abcdPROTHERO, D. R.; SCHOCH, R. M..Horns, Tusks, and Flippers : the Evolution of Hoofed Mammals. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002.ISBN978-0-8018-7135-1. S. 87–90.
↑abcdeGILBERT, W. H.; ASFAW, B..Homo Erectus : Pleistocene Evidence from the Middle Awash, Ethiopia. Berkeley : University of California Press, 2008.ISBN978-0-520-25120-5. S. 45–84.
↑BIBI, Faysal. A multi-calibrated mitochondrial phylogeny of extant Bovidae (Artiodactyla, Ruminantia) and the importance of the fossil record to systematics.BMC Evolutionary Biology, 2013-08-08, roč. 13, čís. 1, s. 166.Dostupné online [cit. 2022-04-12].ISSN1471-2148.DOI: 10.1186/1471-2148-13-166.
↑GERAADS, D.; EL BOUGHABI, S.; ZOUHRI, S.. "A new caprin bovid (Mammalia) from the late Miocene of Morocco".Palaeontologica Africana, 2012, s. 19–24.ISSN0078-8554.
↑KINGDON, J..East African Mammals: An Atlas of Evolution in Africa. (Volume III, Part C). vyd. Chicago : University of Chicago press, 1989.ISBN978-0-226-43724-8. S. 1–33.
↑STANLEY, S. M.; ELDREDGE, N.. "Evolutionary Pattern and Process in the Sister-Group Alcelaphini-Aepycerotini (Mammalia: Bovidae)".Living Fossils (Springer), 1984, s. 62–79.
↑VRBA, E. S.; BURCKLE, L. H.; PARTRIDGE, T. C.; DENTON, G. H..Paleoclimate and Evolution, with Emphasis on Human Origins. New Haven : Yale University Press, 1995.ISBN978-0300-063-486. S. 5–24.
↑CASTELLÓ, J.R..Bovids of the World: Antelopes, Gazelles, Cattle, Goats, Sheep, and Relatives. Princeton, New Jersey (USA) : Princeton University Press, 2016.ISBN9781400880652. S. 27 – 32.
↑KINGDON, JONATHAN & HOFFMANN, MICHAEL EDS..Mammals of Africa, Volume VI, Pigs Hippopotamuses, Chevrotain, Giraffes, Deer and Bovids. Londýn : Bloomsbury Publishing, 2013-02.ISBN9781408122563.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuBovidae na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuHornträger na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). – časť súčasnej systematiky
.jpg)
_Hangul_white_background.png)
_(14562088237)_white_background.jpg)
_Tragelaphus_angasi_white_background.png)
_Aepyceros_melampus_white_backround.png)
_Cephalophus_natalensis_white_background.png)
_Gazella_thomsoni_white_background.png)
_Cobus_defassa_white_background.png)
_Bubalis_busephalus_white_backround.png)
_Hippotragus_niger_I_white_background.png)
![Antilopa čiru (na obrázku samec) obýva Tibetskú náhornú plošinu do nadmorskej výšky 5 500 metrov[110]](/mt/?noimg=&dark=on&url=https%3a%2f%2fsk.wikipedia.org%2fwiki%2fS%25C3%25BAbor%3aAtilope_du_Tibet.png)
![Takin zlatý (Budorcas taxicolor bedfordi)[111]](/mt/?noimg=&dark=on&url=https%3a%2f%2fsk.wikipedia.org%2fwiki%2fS%25C3%25BAbor%3aTakin_1427.JPG)
![Antilopka pižmová je jedným z najmenších druhov čeľade, váži maximálne sedem kíl[112]](/mt/?noimg=&dark=on&url=https%3a%2f%2fsk.wikipedia.org%2fwiki%2fS%25C3%25BAbor%3aSuni_in_Karura_Forest.jpg)
![Chocholatka pásavá sa živí ovocím a rastlinami, no nepohrdne ani hlodavcom či vtákom[113]](/mt/?noimg=&dark=on&url=https%3a%2f%2fsk.wikipedia.org%2fwiki%2fS%25C3%25BAbor%3aCephalophus_zebra.jpg)
_feet.jpg)
