Turbidit je sledusadených hornín, ktorý vznikol pôsobením opakujúcich saturbiditných prúdov, teda podmorskýchzosuvov, ktoré nieslisuspenziu klastickýchsedimentov. Keďže najväčšie častice nesené prúdom sa usadia najprv a najmenšie a najľahšie naopak nakoniec, sú turbidity tvorené typickou sekvenciougradačne zvrstvených sedimentov s hrubozrnnými na spodu a jemnozrnnými časticami vo vrchnej časti. Turbidity sú najbežnejšie preklastické sedimenty, ale nevznikajú výhradne v nich, známe sú napríklad i zkarbonátových hornín (tzv. kalciturbidity).
Termín ako prvý použilP. H. Kuenen v roku 1957[1]. Popis sledu turbiditom popísal vo svojej práci roku 1962Arnold Bouma. Pre sled vrstiev typický pre turbidity sa zaužívalo označenieBoumova sekvencia. Neskôr sa ukázalo, že daná sekvencia v skutočnosti platí iba pre strednozrnné turbidity a boli vyčlenené aj iné typy sekvencií ako Loweho (1982)[2] a iné.
Megaturbidity sú zvláštnym prípadom turbiditov, predstavujú mnoho metrov hrubé sedimenty turbiditných prúdov uložené pri katastrofických udalostiach ako bol kolapsšelfu kontinentu. Niekedy môžu mať obdobný charakter i sedimenty, ktoré skĺzli do panvy menších rozmerov, v ktorej sa nemohli šíriť do strán.
Výskyt opakujúcich sa vrstievzlepencov,pieskovcov aílovcov v hlbokovodných sedimentoch bol dlho pre geológov nejasný. Striedanie hlbokovodných ílovcov, prípadnebridlíc so zlepencami a pieskovcami, ktoré boli preukázateľne plytkovodnejšieho pôvodu sa vysvteľoval rôzne. Najčastejšie ako výkyvy výšky vodnej hladiny.
Bouma, ktorý študoval hlbokovodné sedimenty vysvetlil zjemňovanie veľkosti zŕnklastických sedimentov od zlepencov v spodnej časti sekvencie, cez pieskovce, prachovce až po ílovce, tak že túto zákonitú postupnosť spojil s jednorazovým pôsobením turbiditného prúdu, ktorý zmyl sedimenty zšelfu na svah a do hlbších častí oceánu. Jeden prúd teda generálne predstavuje jednu sekvenciu rozdelenú v ideálnom prípade na 5 intervalov (A až D)[3]. Prúdy obvykle ležia nad sebou a predstavujú mnohokrát sa opakujúce sledy týchto sekvencií alebo ich častí.
Začína saerozívnym kontaktom, kedy sila prúdu nedovoľuje sedimentáciu ale naopak na svojej ceste do nižších častíbazénu eroduje podložný nespevnený sediment. Nad erozívnym kotaktom sa nachádza interval postupne hrubnúceho sedimentu predstavujúceho najprvštrk v piesočnej základnej hmote, ktorý prechádza do masívnych zväčša hrubozrnných pieskovcov. Tento je označovaný ako masívny, paralelne zvrstvený interval Ta. Ide o najťažšie častice, ktoré z nesenej suspenzie vypadli ako prvé. Nad ním sa nachádza interval strednozrnného rovnobežne zvrstveného pieskovca – tzv. paralelne zvrstvený interval Tb. Prechod medzi intervalmi je postupný. Nasledovne pri spomalení prúdu dochádza k usadzovaniu šikmo zvrstveného pieskovca, najčastejšie sčerinami. Prítomnékonvolútne zvrstvenie je dôsledkom postsedimentárnej deformácie. Interval sa označuje ako Tc. Po vypadnutí ťažších zŕn dlhšiu dobu sedimentuje interval laminovanéhoprachu ažílu, tvoriaceho najdlhšie sa pohybujúcu časť turbiditného prúdu. Označuje sa ako Td. Záverečnú časť sekvencie tvorí kalový horizontílu bez makroskopických textúr. Tento pelitový interval je označovaný Te. Sekvenciu môže ukončiť interval hemipelagických ílovcov, ktoré sa usadzovali na morskom dne v čase pokoja. Vzhľadom na pomalú mieru sedimentácie v hlbokomorských oblastiach tento interval predstavuje dlhšie obdobie, jeho hrúbka je však v porovnaní s turbiditom menšia.
Turbiditná sekvencia môže byť hrubá niekoľko decimetrov až 1 – 2 m[4].
Nie vždy musí byť v turbiditnom prúde vyvinutý celý sled intervalov. Mladšie prúdy totiž môžu oderodovať vrchnú časť podložného prúdu. Sekvencie sa rovnako líšia svojou hrúbkou vzhľadom na svoje postavenie v rámci telesa zosuvu. Sekvencie predstavujúce sidimenty z blízkosti centra prúdu (proximálne) majú prevahu hrubozrnného materiálu, zatiaľ čo sekvencie z okrajovej časti sú tvorené hlavne jemnozrnným ílom a bridlicami.
Turbidity vznikajú usadzovaní z hustých prúdov. Pri sedimentácii vriekach, prúd vody ukladá častice v dôsledku zvyšovania trenia (tzv.trakčné prúdy), kde hlavným činiteľom jerýchlosť prúdu. Pri turbiditných prúdoch (hustých prúdoch) zohráva významnú úlohu i nasýtenie prúdususpenziou, čo je vyvolané zvírením kvapaliny. Takýto prúd môže nadobudnúť hustotu riedkej kaše. Menší rozdielhustoty kvapaliny a materiálu má za následok, že takýto prúd môže niesť oveľa ťažšie častice.
Takéto podmienky môžu nastať nielen v morskom prostredí, kde sú turbidity najčastejšie. Podobným mechanizmom sa riadia ilaháry,bahnotoky apyroklastické prúdy, ktoré v určitom štádiu zanechávajú sedimenty podobné turbiditom. Turbiditom sú podobné mnohé ďalšie podmorské zosuvy a udalosti ako sú napríkladtempestity, sú tu prejavy ničivých búrok, ktoré sa však nikdy na rozdiel od turbiditov neopakujú vo vrstevnom slede často po sebe.
Fluxoturbidit (iné názvy sú proximálny turbidit, megaturbidit, seizmoturbidit, vysokohustotný turbidit) je hrubozrnný druh turbiditu. Veľmi často sa nejedná o skutočné uložneniny turbiditných prúdov ale o výsledky podmorskýchzosuvov,úlomkotokov abahnotokov, takže tento termín nie je celkom najvhodnejší.[5] Tieto hrubozrnné turbidity zväčša nemajú dobre vyvinuté gradačné zvrstvenie. Sedimentujú bližšie ku zdroju, blízko podmorských kaňonov alebo veľmi často priamo v nich.
Horniny turbiditných prúdov umožňujú na základe svojho výskytu predpokladať blízkosť vyššie položenej zdrojovej oblasti, kde sa dlhšiu dobu mohli akumulovať sedimenty, ktoré boli neskôr turbiditným prúdom premiestnené do nižšej časti sedimentačnej panvy. Smery ich prúdenia možno merať. Úlomky, ktoré prúdy niesli totiž na mnohých miestach poškriabali dno a odliatky výplne týchto rýh možno nájsť na spodnej strane pieskových lavíc. Tieto sedimentárne textúry sa označujú akohieroglyfy[6].
V jazerách môžu byť sedimenty turbiditovej povahy významným dôkazom opakovania zosuvov a zemetrasení, ktoré ich zapríčinili. Ich datovanie vkvartérnych sedimentoch je možné pomocoustratigrafických metód počítanímvarvitových vrstiev.
Turbiditné prúdyflyšových pásiemtethýdnej oblasti sú známe ako výskytom ložísk stratiformných rúdcínu (scheelit), ale ajpelosideritov, ktoré sú viazané naexhalačné ložiská. V Alpách sa takéto ložisko nachádza naErzbergu, pelosiderity sú známe z oblastiČeského Tešína aNového Jičína[7]. Podobne aj v jednej z najväčších využívaných baní na cín voFelbertale, ťaží mineralizáciu tohto typu.
Litifikované akumulácie turbiditov môžu byť vhodnými pascami na uhľovodíky ako jeropa azemný plyn. Turbiditné sedimenty často tvoria výplňpredoblúkových panví. Známe sú ich výskyty vApeninách,Pyrenejach,Západných Alpách ajKarpatoch. Menšie výskyty ropy viazané na turbidity sú známe i zoSlovenska, najmä z okoliaKorne naKysuciach, či z blízkostibradlového pásma na východnom Slovensku. VČesku sa tieto akumulácie vyskytujú na báze neogénnych sedimentovčelnej predhlbne v oblastiŽdánického lesa,Kostelan aDolních Dunajovic[7].
Commons ponúka multimediálne súbory na témuturbidity