Slovo trh môže znamenať aj trhnutie, pozritrhnutie.
Slovotrh má niekoľko významov:
1. V ekonomickej teórii je trh abstraktné (fiktívne) miesto (tzv. ekonomické miesto či ekonomický priestor), kde sa stretávaponuka adopyt a tvorí sacena; alternatívne môže trh znamenať samotný proces tohto stretávania ponuky a dopytu. Trh je teda abstraktné miesto a/alebo proces stretávania (reálnych alebo potenciálnych)predávajúcich akupujúcich za účelom (reálnej alebo potenciálnej) vzájomnej výmeny nejakéhostatku (t. j. tovaru, služby či kapitálu) za peniaze či iný statok (resp. výmeny výsledkov ich činností) a z tejto výmeny vyplývajúcej tvorby ceny. Spomínané abstraktné miesto môže byť v niektorých prípadoch zároveň aj konkrétnym miestom (napr. burza nejakého statku). Pojem trh sa môže vzťahovať buď len na jeden typ statku (napr. trh kávy, trh jedného konkrétnehovýrobného faktora,pracovný trh,kapitálový trh a pod.) alebo nejakú jeho konkrétne vymedzenú časť (napr. trh kávy pre bohatých zákazníkov, slovenský trh kávy,sekundárny trh cenných papierov a pod.), no môže sa vzťahovať aj na jednu skupinu typov statkov alebo na všetky (ekonomické) statky súčasne.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
2. Alternatívne sa trhom v ekonomickej teórii myslí trh (podľa bodu 1) s nejakými stanovenými pravidlami, čiže inštitucionalizovaná príležitosť stretnutia dopytu a ponuky. Toto sa označuje aj akoorganizovaný trh či trh ako inštitúcia. Patrí sem napríkladaukcia,verejná súťaž,burza,výstavný trh,jarmok,týždenný trh.[4][6][10]
3. Mimo ekonomickej teórie sa výraz trh používa vo význame konkrétne (t. j. nie abstraktné) sústredené verejné predávanie a kupovanie nejakého typu tovaru (na určenom mieste a v určenom čase, obyčajne v stánkoch), napríklad jarmok, týždenný trh, výstavný trh. Táto definícia je vlastne podskupina definície č. 2.[11][12][13][14]
4. Vmarketingu sa používa buď niektorá z vyššie uvedených definícií alebo je pojem trh obmedzený na dopytovú stránku. Konkrétne môže byť napríklad trh definovaný ako súhrnvšetkých potenciálnych zákazníkov s určitou potrebou alebo želaním, ktorí sú ochotní a schopní uspokojiť túto potrebu či želanie výmenou; súhrn predávajúcich (t. j. ponuková stránka) tu teda v pojme trh nie je zahrnutý. Podobne sa v bežnom obchodnom jazyku niekedy ako trh označuje všeobecne stav, rozsah či kvalita dopytu po nejakom statku.[15][16]
5. Ako trh sa označuje aj fyzické (v širšom zmysle aj počítačom generované) miesto, kde sa realizuje trh podľa bodov 1 či 2, napr. námestie obce,tržnica,aukčná sieň, alebo len fyzické miesto, kde sa koná trh podľa bodu 3, napr. námestie obce. Synonymom tu je výraztrhovisko.[5][15][17][11][12][13]
Trh je súhrn všetkýchpredávajúcich a kupujúcich, ktorí sa venujú obchodovaniu s určitým výrobkom či kategóriou výrobku[15]. Trochu inak povedané: Trh je množina dopytujúcich (vrátane ich potrieb), ktorí majú dopyt po statkoch ako zväzkoch vlastností poskytujúcich úžitok, a ponúkajúcich, ktorí majú nástroje poskytovania úžitku (týmito nástrojmi sú4 P)[7].
Trh jepriestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), resp. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú.[8]
Trh je nielen miesto bilaterálnej výmeny výkonov medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi, ale v obsiahlejšom zmysle je to relačný systém prvkov, t. j. podnikov (ponúkajúcich subjektov), reprezentovaných ich produktmi alebo značkami, a ich vnímania nositeľmi potreby (odberateľmi).[7][20]
Definície trhu podľa definície č. 1 v čiastočne alebo čisto marxistickej ekonomickej teórii sú napríklad tieto (v slovenských textoch sa s rôznymi obmenami niektorých z týchto definíciami možno stretnúť dodnes):
Trh jeinštitúciatovarového hospodárstva, v ktorej dochádza k premenetovaru na peniaze a peňazí na tovar;... je vždy viazaný na určité miesto a čas....Trh rozhoduje o spoločenskej potrebnosti tovaruformou výšky jeho cien.[17]
Trh jesúhrn výmenných vzťahov medzi predávajúcimi a kupujúcimi, realizovaných v podmienkach tovarovej výroby. Alebo: Trh jesúhrn výmenných tovarovo-peňažných vzťahov, ktoré medzi sebou vytvárajú kupujúci a predávajúci.[21]
Trh jesféra obehu tovarov, súhrn kúp a predajov, vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok.[22] Podobne: Trh jesféra obehu tovarov, súhrn procesov kúpy a predaja, ktoré sú v socializme riešené plánovito ako fáza jednotného reprodukčného procesu a v kapitalizme prebiehajú podľa jeho ekonomických zákonov prevažne spontánne a anarchicky.[14]
Trh v kapitalizme jesféra tovarovej výmeny, v ktorej dochádza k živelnej regulácii obehu tovaru v podmienkach anarchie výroby a konkurenčného boja o oblasti uplatnenia kapitálu, odbytiská tovaru a zdroje surovín; v dôsledku protirečenia medzi obmedzeným rozsahomkúpyschopného dopytu a rozširovaním výroby, vyvolávaným snahou po dosiahnutí maxima zisku, dochádza za kapitalizmu k vyostreniu tzv.problému trhu a v obdobíhospodárskych kríz znadvýroby k nepreniknuteľným ťažkostiam v odbyte tovaru. V socializme je trhforma výmeny obmedzená na tovarový obeh udržujúci sa aj za socializmu s ohľadom na to, že aj v socializme existuje ešte tovarová výroba; rozvíja sa plánovito...; rozhodujúcou formou trhu za socializmu je organizovaný trh... [pričom organizovaným trhom v socializme sa myslítrh pozostávajúci z nákupu a predaja tovaru prostredníctvom štátnej a družstevnej siete za plánované ceny, t. j. nemyslí sa tu organizovaný trh vo význame uvedenom hore v bode 2].[17]
Medzi základné úlohy trhu (podľa definície č. 1) patrí riešenie triády základných ekonomických otázok. Trh plní tieto funkcie:
Prenos informácií - základná informácie je cena tovaru. Zabezpečuje a odovzdáva informácie všetkým trhovým subjektom o cene, o situácií na strane ponuky a dopytu.
Poskytovanie podnetov pre správanie výrobcov a spotrebiteľov - podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov.
Rozdeľovanie dôchodkov - prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov.
Začína miestnym trhom, ktorý zahŕňa objemkúp apredajov na určitom teritoriálne ohraničenommieste a má význam len pre toto miesto. Spojením viacerých miestnych trhov sa časom vytvoril vnútorný (národný) trh, v ktorého rámci sa uskutočňovala výmena medzi jednotlivými miestnymi trhmi. Prepojením vnútorných trhov postupne vznikal medzinárodný trh. Posledným predstupňom svetového trhu bol regionálny trh, ktorý tovarové vzťahy vznikajúce na medzinárodnom trhu rozvinul do regionálneho meradla.
