Tomus ad Flavianum (iné názvy:Epistola ad Flavianum,Epistola dogmatica ad Flavianum[1],Tomus Leonis[1] alebo podľa prvých slovLectis dilectionis tuae[1]) je oficiálny list pápežaLeva I. VeľkéhokonštantínopolskémuarcibiskupoviFlavianovi z roku449. Výrazne ovplyvnilkristologické formulácieChalcedónskeho koncilu, ktorý odsúdilmonofyzitizmus. Katolíckou cirkvou býva list považovaný za prvéneomylné pápežské rozhodnutieex cathedra.[1]
PoEfezskom koncile (431), ktorý odsúdilnestorianizmus akoherézu, ktorá údajne prehnane zdôrazňovala ľudskú prirodzenosť (φύσις [fýsis])Ježiša Krista, začal na kresťanskom, grécky hovoriacom, Východe prevažovaťmonofyzitizmus – teologická náuka, ktorá tvrdila, že Ježiš Kristus mal v podstate len jednu, a to božskú, prirodzenosť. Najvýraznejším predstaviteľom monofyzitizmu bol konštantínopolskýarchimandritaEutyches.
CisárTheodosius II. zvolal v roku449 doEfezu koncil, ktorý mal monofyzitizmus prijať ako dogmu. Koncilu predsedal alexandrijský patriarchaDioskoros I., vplyvný zástanca monofyzitizmu. Rímsky pápežLev I. sa rozhodol formou oficiálneho listu, adresovaného konštantínopolskému arcibiskupoviFlavianovi, presvedčiť koncil o správnosti náuky o dvoch prirodzenostiach, božskej a ľudskej, v Ježišovi Kristovi. Situácia sa však natoľko vyhrotila (v prospech monofyzitizmu), žeTomus ad Flavianum nesmel byť na koncile ani verejne prečítaný. Z tohto dôvodu a tiež vzhľadom na násilnosti, ktoré sprevádzali tento efezský snem, odmietol Lev I. uznať jeho závery a označil ho ako„Latrocinium“ Ephesinum („lupičská synoda“ v Efeze).
LevovTomus ad Flavianum bol verejne prečítaný až naChalcedónskom koncile v roku451, kde sa stretol s veľkým uznaním. Konciloví otcovia po jeho vypočutí údajne zvolali:„Petrus per Leonem locutus est!“ (Peter prehovoril (ústami) Leva!)
Tomus ad Flavianum obsahuje 205 veršov. Panuje zhoda v tom, že ide o jedno z Levových obsahovo najoriginálnejších diel. Nie je však jasné, do akej miery sa na ňom podieľal aj Levov blízky spolupracovníkProsper z Aquitánie.
PápežLev I., vychádzajúc zApoštolského vyznania viery, vysvetľuje v tomto svojom liste, že Ježiš Kristus mádve prirodzenosti, božskú i ľudskú. No obe sú všakv jednej a tej istej osobe Ježiša Krista. Rozvíja pri tom aj myšlienkový konceptcommunicatio idiomatum („zdieľanie vlastností“): „Práve kvôli tejto jednote osoby vo vzťahu ku každej z týchto dvoch prirodzeností môžeme povedať:Syn človeka zostúpil z neba,... a Boží Syn bol ukrižovaný a pochovaný“ (Drobner, 2004).
Tomus obsahuje aj myšlienkuAugustína z Hippa o uponížení sa (condescendentia) božskej prirodzenosti a povýšení ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi ako Vtelenom Božom Slove.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuTomus ad Flavianum na nemeckej Wikipédii.