Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomersily (tzv.tlaková sila)kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej naplochu a obsahu tejto plochy.
Jednotkou tlaku jepascal (Pa), čiženewton nameter štvorcový – N.m−2. Tlak neúčinkuje iba v bode pôsobenia sily, ale prenáša sa objemom telesa. Patrí k základnýmtermodynamickým veličinám.
Pokiaľvektor sily pôsobí iba kolmo, hovoríme o „prostom“, „čistom“ resp. „rovnomernom“ tlaku, ak sila nie je po ploche rozložená rovnomerne potom hovoríme o „strednom“ resp. „priemernom“ tlaku, ak sila pôsobí v bode hovoríme o "miestnom" tlaku, t. j. tlakom pôsobiacom v bode uvažovanej plochy rozumieme diferenciálny podiel
.
Zovšeobecnením definície tlaku (pre sily pôsobiace ľubovoľným smerom na všeobecnú plochu) môžeme zapísať rovnicu:
,
kde je zložka vektora sily, kolmá k elementu plochy na ktorý pôsobí, pričom smer vektora elementu má smernormály k tejto plôške.
Fyzikálny rozmer veličiny je
.
Ak je látka pružná, resp.stlačiteľná, tlak spôsobídeformáciu. Pri pôsobení sily na pevné teleso sa rozlišuje ťah a tlak. Ťahová sila spôsobí roztiahnutie telesa, tlaková sila stlačenie telesa. Ťahové a tlakové sily sa odlišujú iba smerom pôsobenia sily (opačný vektor sily).
Tlak vplynoch je vyvolanýtepelným pohybom častíc plynu (atómov alebomolekúl); nárazy týchto častíc na steny nádoby sa prejavia pôsobiacim tlakom. Podobne to platí aj prikvapalinách. Tlak pôsobí aj vpevných látkach, kde sa prenáša interakciou medzi časticami v štruktúre látky.
Podľatretieho pohybového zákona pôsobí kvapalina proti pôsobiacej sile rovnako veľkou reakciou. Kvapalina teda pôsobí tlakovou silou kolmou na plochu, na ktorú pôsobí sila. Táto sila má veľkosť
Tlaková sila pôsobí vždy kolmo na plochu. Na vodorovné dno pôsobí zvislá tlaková sila, na zvislé steny pôsobí vodorovná tlaková sila, na šikmé steny pôsobí tlaková sila kolmá k tejto stene.
Pôsobenie tlaku vyvoláva v pevných telesáchdeformáciu, pričom vzájomnú súvislosť medzi pôsobiacim tlakom a vzniknutou deformáciou skúmapružnosť. Pri pôsobení malého tlaku platíHookov zákon.
Hlavnou jednotkou tlaku vsústave SI jepascal (Pa). Je to tlak, ktorý vyvoláva sila 1 newtonu (1 N), rovnomerne a spojito rozložená a pôsobiaca kolmo na plochu o obsahu 1 štvorcového metra (1 m²). V technickej praxi sa používajú hlavne násobky kilopascal (kPa, tj 103 Pa) a megapascal (MPa, t. j. 106 Pa), v geológii a geofyzike i gigapascal (GPa, t. j. 109 Pa). Vmeteorológii je obvyklé uvádzať tlak vzduchu v jednotkách hektopascal (hPa, t. j. 100 Pa), pretoženormálny tlak atmosféry je blízky tisícnásobku tejto jednotky (presne 1 013,25 hPa). Vo vákuovej technike sa používajú menšie jednotky ako milipascal (mPa, t. j. 10−3 Pa) a mikropascal (μPa, t. j. 10−6 Pa).
V technickej praxi sa v minulosti používali aj iné jednotky, hlavnebar (bar) atechnická atmosféra (at) rovnákilopondu na štvorcový centimeter (kp/cm2). Naproti tomu vofyzike atermodynamike sa používala tzv.fyzikálna atmosféra (atm), odvodená od normálneho tlaku atmosféry. V meteorológii bolo v minulosti obvyklé používánie jednotkytorr (Torr), pôvodne nazývanémilimeter ortuťového stĺpca (mmHg). V anglosaských krajinách a Ázii sa bežne môžeme stretnúť s jednotkoulibra sily na štvorcový palec (psi).l
Tlak vplynoch (napríklad tlak napínajúci pneumatiku bicykla) je iného charakteru ako tlak vyvolaný napríklad tehlou ležiacou na zemi. Spôsobujú ho nárazy jednotlivýchmolekúl plynu, ktoré sa pohybujú priestorom a pritom narážajú do stien nádoby (a občas aj do iných molekúl). Preto niekedy hovoríme o tzv. kinetickom tlaku – toto zvýrazňuje fakt, že hlavným dôvodom pre prítomnosť tlaku je skutočne pohyb molekúl. Pohybom molekúl plynov sa zaoberá tzv. kinetická teória plynov, jedným z jej dôležitých výsledkov je tzv.stavová rovnica pre ideálny plyn.
pozri hlavný článok:Atmosférický tlak Atmosférický tlak je špeciálnym prípadom hydrostatického tlaku vyvolaného hmotnosťouvzduchu tvoriacehoatmosféru. Pod vplyvom počasia atmosférický tlak mierne kolíše, preto bol zavedený takzvanýštandardný atmosférický tlak alebonormálny tlak s hodnotou 101 325 Pa a je približne rovný typickej hodnote tlaku na úrovni mora. Tlak v atmosfére klesá s nadmorskou výškou, pretože sa zmenšuje stĺpec vzduchu nad miestom merania.
Ide o relatívne vyjadrenie tlaku, obvykle ako tlak v nejakom uzavretom priestore voči tlaku v okolitom priestore (často atmosférickom). Pretlak znamená vyšší než referenčný, podtlak nižší než referenčný tlak..
