Teherán (perz.تهرانTehrán) jehlavné a najväčšie mestoIránu. Teherán je miestom, kde sa nachádzajú viaceré univerzity, múzeá a pamätihodnosti, svoje zastúpenie tu majú viaceré domáce ako aj zahraničné inštitúcie.
Mesto leží v severnej časti krajiny, na okrajiIránskej náhornej plošiny, v nadmorskej výške od 1 160 do1 800mn.m. Vysoká nadmorská výška Teheránu spôsobuje veľký teplotný rozdiel a pokým priemerná januárová teplota je okolo 3 °C, júlová je až 29 °C. Zrážkovo je najchudobnejší september, kedy priemerne naprší len0,9mm, viac zrážok spadne od decembra do marca, kedy mesačné úhrny presahujú30mm.
Satelitné merania preukázali, že v meste a jeho okolí zemský povrch nebezpečne sadá (pri letisku 5 cm a v okolí 22 - 25 cm ročne). Je to spôsobené veľkou spotrebou podzemnej vody.[1]
História mesta siaha doneolitu, z ktorého sa našli prvé známky pobytu ľudí na tomto území. Prvý písomný záznam o malej osade severne od mestaRajj sa objavuje v roku942. Vhodné podmienky s dostatkom vody, sem lákala obyvateľov, ktorí si budovali podzemné alebo v skale vytesané príbytky. Zásadný vplyv na rozvoj mal vpádMongolov doPerzie v roku1220, ktorý sem vyhnal mnohých obyvateľov z centra Rajj. Od14. storočia mal Teherán dôležitý hospodársky význam, ktorý ešte viac vzrástol po roku1501, kedy si tu svoje sídlo zriadila dynastiaSafíjovcov. Práve za ich vlády sa Teherán stal mestom s palácmi, citadelami a opevnením.
Začiatok úpadku dynastie a stagnácie mesta znamenalo jeho dobytie Afgáncami v roku1722, ktorí ho vyplienili. Teherán však rýchlo obnovil zničené časti a zosilnil hradby a už koncom 18. storočia za vlády Águ Muhammada Chána (1795 – 1797) zažívalo nový rozkvet. Mesto sa stalo novým centrom Perzie a bolo tu postavených niekoľko nových palácov a mešít. Šach Násiruddín dal okolo roku1857 strhnúť staré hradby, čím začal výstavbu moderného mesta.
V roku1906 tu zasadal prvý perzskýparlament a bola schválená prváústava. Štátny prevrat v roku1921 znamenal nástup Rezá Chána a zosadenie vládnucej dynastie Kadžárovcov. Nový panovník presadzoval politiku modernizácie, založil dveuniverzity a roku1935 zmenil názov štátu na Irán. V Teheráne sa v roku1943 konala dôležitáTeheránska konferencia. Veľký rast celej aglomerácie čiastočne utlmila až Islamská revolúcia v roku1979, ktorá ustanovila Teherán hlavným mestom Iránskej islamskej republiky a sídlomprezidenta.
Teherán je mesto kontrastov, kde sa stretáva história s modernou súčasnosťou vo viacerých smeroch. Južnú časť mesta zaberajú historické štvrte s množstvom pamiatok a pôvodných budov, v severnej časti dominujú moderné architektonické prvky. Medzi významné stavby patrí Golestanský palác v centre mesta obklopený parkom, Audienčný palác – bývalá rezidencia perzských šachov (dnes múzeum), Palác mramorového trónu a Biely palác.
Južne od palácového komplexu leží rozľahlý areál bazáru spolu s mešitou imáma Chomejního z rokov1809 – 1824 s minaretmi. Severne od centra sa na ploche410ha nachádza bývalé letné sídlo šachov, dnesSadábádske palácové múzeum s centrálnym Bielym palácom, dokončeným v roku1936.
Teheránska aglomerácia je priemyselným a obchodným centrom Iránu, nakoľko odtiaľto pochádza až 65 % priemyselnej produkcie. Sídlia tu takmer všetky významné spoločnosti krajiny a takmer celé hospodárstvo je prísne kontrolované štátom a v súkromnom vlastníctve sú len menšie spoločnosti a prevádzky. BurzaTehran Stock Exchange (TSE) tu funguje od roku1968.
Zpriemyselných odvetví je významne zastúpenýautomobilový,elektrotechnický, chemický atextilný priemysel, výroba stavebných hmôt, zbraní a cukru. Zastarané technológie i dopravné prostriedky spôsobujú narastajúce znečistenie životného prostredia.
Verejnú dopravu zabezpečujúautobusy a od roku2000 ajmetro. Od roku1992 tu po oddelených trasách jazdia ajtrolejbusy československej výroby. Zaujímavosťou je, že teheránske trolejbusyŠkoda 15Tr majú náter identický s trolejbusmipoužívanými v Žiline.
↑Ground surface response to continuous compaction of aquifer system in Tehran, Iran: Results from a long-term multi-sensor InSAR analysis [online]. sciencedirect.com, [cit. 2019-02-06].Dostupné online. (po anglicky)
