| Theodor „Teddy“ Kollek | |
| bývalý starostaJeruzalema a zakladateľJeruzalemskej nadácie | |
| Narodenie | 27. máj1911 Nagyvázsony,Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. január2007 (95 rokov) |
| Odkazy | |
| Commons |  Teddy Kollek |
Theodor „Teddy“ Kollek (pohebrejsky: טדי קולק), rodným menomKollek Tivadar; (*27. máj1911,Nagyvázsony,Rakúsko-Uhorsko – †2. január2007) bol v rokoch1965 až1993 starostomJeruzalema a zakladateľomJeruzalemskej nadácie.
Narodil s v obci Nagyvázsony, asi 120 kilometrov odBudapešti v dnešnomMaďarsku). Jeho rodné meno boloKollek Tivadar a rodičia ho mu ho dali posionistickom vodcoviTheodorovi Herzlovi. Vyrastal voViedni a do značnej miery prevzal sionistické presvedčenie svojho otca Alfréda.
V roku 1935, tri roky prednacistickýmanšlusomRakúska, Kollekova rodina imigrovala doPalestíny, ktorá bola vtedy podbritskou mandátnou správou (pozrialija). V roku 1937 bol jedným zo zakladateľovkibucuEjn Gev na brehuTiberiadského jazera.[1] V tom istom roku sa oženil s Tamarou Schwarzovou. Mali spolu dve deti; syna Amosa (* 1947), ktorý sa stal filmovým režisérom, a dcéru Osnat.
V 40. rokoch bol v meneŽidovskej agentúry (Sochnut) v rámci tzv. „Loveckej sezóny“ kontaktnou osobou britskej rozviedkyMI5, ktorej poskytoval informácie proti radikálnym pravicovým židovským podzemným organizáciámIrgun aLechi (druhá spomenutá bola známa tiež pod názvom Sternov gang). Krycie meno, ktoré mu dali Briti, bolo Škorpión (Scorpion). Zložka MI5 bola po Kollekovej smrti odtajnená a vzbudila záujem izraelských médií.[2]
Počasdruhej svetovej vojny sa pokúšal zastupovaťžidovské záujmy v Európe.
V rokoch1947 až1948 zastupovalHaganu voWashingtone, kde asistoval pri vybavovaní vtedy ešte neskúsenejizraelskej armády.[3] Stal sa blízkym priateľomDavida Ben Guriona, v ktorého druhej vláde slúžil ako generálny riaditeľ úradu premiéra.[4]
V roku1965 kandidoval na postprimátora Jeruzalema a nahradilMordochaja Iš-Šaloma. V jednom z rozhovorov spomína na to, čo ho motivovalo usilovať sa o funkciu primátora:[5]
„Dostal som sa k tomu náhodou (…) nudil som sa. Keď došlo k zjednoteniu mesta, zbadal som historickú príležitosť. Starať sa o neho a preukázať mu lepšiu starostlivosť, než akej by bol ktokoľvek iný schopný počas celého svojho života. Domnievam sa, že Jeruzalem je jedným zo základných prvkov v židovských dejinách. Telo môže žiť bez ruky alebo bez nohy, ale nemôže žiť bez srdca. A Jeruzalem je srdcom i dušou.“
Úrad jeruzalemského primátora zastával v celkom šesť funkčných období a bol päťkrát opäť zvolený, a to v rokoch 1969, 1973, 1978, 1983 a 1989. Úrad tak zastával plných 28 rokov.[6] V roku 1993 vo veku 82 rokov neochotne kandidoval do siedmeho funkčného obdobia, ale prehral v súboji s kandidátomLikudu a budúcimizraelským premiéromEhudom Olmertom. Počas jeho funkčného obdobia sa Jeruzalem premenil na moderné mesto, zvlášť po jeho zjednotení v roku 1967.[1] Podľa denníkaThe Jerusalem Post získal označenie „najväčší budovateľ Jeruzalema od dôbHerodesa Veľkého.“[7]
Východný Jeruzalem bol podjordánskou správou odvojny za nezávislosť v roku 1948. Počasšesťdennej vojny v roku 1967 sa Izraelu podarilo dobyť nielen východný Jeruzalem, ale aj Západný breh Jordánu,Pásmo Gazy,Sinajský polostrov aGolanské výšiny. Jeho prístup ako starostu voči arabskému obyvateľstvu novozjednoteného Jeruzalema bol riadený predovšetkýmpragmatizmom. Iba niekoľko hodín po prevzatí moci nad východným Jeruzalemom napríklad zariadil poskytovaniemlieka arabským deťom, čo niektorí Izraelci vnímali ako proarabskú politiku.[5]
Presadzoval náboženskú toleranciu a počas svojho funkčného obdobia robil veľa pre oslovenie arabskej komunity.Moslimovia mali i naďalej prístup k modlitbám v mešite al-Aksá a naChrámovej hore (arabskyal-Haram aš-Šaríf). Naopak kritizoval Židov za zakladanie nových štvrtí v sporných častiach mesta.[8] V súvislosti s tým dokonca raz v 80. rokoch protestoval pred úradom premiéraJicchaka Šamira.
Kollekov postoj vočianexii východného Jeruzalema sa zmiernil po odchode z funkcie, osobne pripúšťal, že palestínska samospráva nad východným Jeruzalemom by mala byť zvážená.[9]Štatút východného Jeruzalema však i naďalej zostáva kontroverznou otázkou a sporným bodomizraelsko-palestínskeho konfliktu.
Počas svojho dlhého funkčného obdobia sa zapojil do mnohých kultúrnych projektov, obzvlášť do rozvoja a rozšíreniaIzraelského múzea. V rokoch 1965 až 1996 bol jeho riaditeľom a v roku 2000 bol oficiálne menovaný jeho zakladateľom. Keď múzeum v roku 1990 slávilo 25. výročie svojho vzniku, bol Kollek označenýAvi ha-muze’on (doslova „otec múzea“).[10]
Kollek takisto prispel k založeniuJeruzalemského divadla a tiež bol zakladateľom a riaditeľom Jeruzalemskej nadácie. Prostredníctvom jeho vedenia, ktoré trvalo desaťročia, Kollek získal od súkromných sponzorov milióny amerických dolárov na rozvojové spoločenské projekty a kultúrne programy. Raz prehlásil, že Izrael potrebuje silnú armádu, ale že tiež potrebuje prejav kultúry a civilizácie.[5]
Aktívnym ostal i v dôchodku a až do svojich deväťdesiatín stále udržoval päťdenný pracovný týždeň, i keď bol stále slabší.[11] Spoločne s manželkou žili až do polovice 90. rokov v byte v Rechavii, potom sa presťahovali doHod Jerušalajim – domovu dôchodcov v štvrti Kirjat ha-Jovel.[12] Teddy Kollek zomrel 2. januára 2007.[13] Pochovaný je naHerzlovej hore v Jeruzaleme.
V roku 1988 mu za jeho mimoriadny prínos k spoločnosti a Štátu Izrael bola udelenáIzraelská cena.[14] Na jeho počesť bol po ňom pomenovanýTeddyho štadión v jeruzalemskej štvrtiMalcha.
