Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Technológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Technológia (v kontextoch obmedzených na výrobu je synonymum ajtechnológia výroby[1]) najčastejšie znamená buď náuku o uplatňovaní techniky vo výrobe, alebo výrobný postup, alebo nevhodne ide o synonymum techniky (v zmysle stroje a pod.). Podrobnosti pozri v kapitole Definícia.

Etymológia

[upraviť |upraviť zdroj]

Slovo technológia vzniklo z novolatinského slovatechnologia, ktoré vzniklo z gréckeho slova τεχνολογια - technologia (význam: pojednanie o odbore umenia či vedy/odborne náležité pojednanie/vedecky stanovené pravidlo/stanovenie pravidiel pre vedecké pojednanie), ktoré vzniklo zo slov τεχνη - techné (umenie/zručnosť/remeslo/veda) a λογος - logos (slovo/náuka).[2][3][4]

Definícia

[upraviť |upraviť zdroj]

Technológia ako náuka môže mať niektorý z týchto významov:

  • veda (náuka) o technike (zahŕňa všetky aspekty techniky, t. j. prírodovedné, spoločenskovedné, fyziologické, estetické, etické i psychologické)[5][6][7][8]
  • veda (náuka, odbor) o uplatňovanítechniky v (najmä priemyselnej) výrobe, t. j. o (získavaní a) premene (resp. spracúvaní) materiálov (resp. surovín, polotovarov či dielov) na medziprodukty a konečné výrobky za využitia prírodovedných a technických poznatkov, resp. o uplatňovaní týchto poznatkov pri zavádzaní, využívaní a zdokonaľovaní výrobných postupov[9][10][11][12][13][1][14][15][16][17]
  • organizácia výroby apodniková ekonomika[9].

Technológia ako postup výroby a pod. môže mať niektorý z týchto významov (čiastočné alebo úplné synonymum:technika):

  • výrobný postup, príp. súhrn postupov vo výrobe či spôsob výroby, najmä výrobný postup pri premene materiálov z prvej vyššie uvedenej definície[9][10][18][11][13][1][5][16][17][6]
  • "súhrn prostriedkov, spôsobov, znalostí a zručností potrebných na výrobu"[19]
  • "konfigurácia procesov, plánov, techník, vedomostí a zručností potrebných na efektívnu výrobu, spracúvanie a marketing produktu alebo služby"[20]
  • pracovný postup[13]
  • postup a metodika v určitej oblasti výskumu[15]
  • technické vedomosti nejakého odboru alebo nejakého systému (napr. vo výraze nanotechnológia)[21]
  • informácie (vedomosti) priamo uplatňované (alebo uplatniteľné) na splnenie nejakej úlohy, najmä na vyrábanie, využitie či zdokonaľovanie majetku alebo služieb; zjednodušene povedané: vedomosti o tom, ako sa niečo robí[22][23].

Technológia sa tiež nevhodne (anglicizmus) používa ako synonymum výrazov:

Vmikroekonómii je technológia formálny opis všetkých ekonomicky relevantných informácií o výrobe (vyjadrený napríkladvýrobnou funkciou)[25][8], resp. výrobný postup vyplývajúci z určitej kombinácie výrobných faktorov[26].

Vsociológii technológia môže mať niektorý z týchto významov:

  • systematické spojenie a integrácia techník do postupu zameraného na konkrétne ciele a účely, vrátane sociálnych technológií (napr. postupu na riešenie konfliktu)[8]
  • sociálny systém plniaci kultúrno-integratívne úlohy, presnejšie "typ sociálnych vzťahov či forma civilizácie, v ktorých je prevedený rad kult.-integratívnych úloh na svojbytný pohyb techniky, na logos 'technika – technológia' (v tejto súvislosti sa hovorí o technologickej civilizácii)"[6][27].

V archeológii, antropológii a podobne technológia môže mať niektorý z týchto významov:

  • výrobný postup pri spracovaní surovín (kameňa, kosti, dreva a ďalších materiálov)[28], resp, trochu inak povedané: použitie vedomostí (v podobe použitia hmotných nástrojov) na uľahčenie získania a premeny prírodných materiálov[29]
  • súhrn vedomostí a zručností, ktoré sú k dispozícii ktorejkoľvek ľudskej spoločnosti pre priemysel, umenie, vedu a pod.[30], resp. trochu inak povedané: technické prostriedky a zručnosti (výkony) charakteristické pre konkrétnu civilizáciu, skupinu ľudí alebo historickú dobu[31][32]
  • všetky aspekty procesu pôsobenia človeka na hmotu (napr. výroba lietadla, sadenie zemiakov, dotyk vlastného nosa)[33].

Pôvodne (v strednej Európe do 18. storočia) slovo technológia znamenalo: náuka o odborných výrazoch, systematika odborných výrazov, súhrn odborných výrazov, nomenklatúra, terminológia, náuka o terminológii. V angličtine sa tento význam ojedinele vyskytuje dodnes.[2][34][35]

Technológia ako veda o uplatňovaní techniky vo výrobe

[upraviť |upraviť zdroj]

Postupy, pri ktorých sa mení len forma spracúvaných látok sa nazývajú mechanické technológie (napríklad sústruženie či tkanie). Postupy, pri ktorých sa mení chemická podstata spracúvaných látok sa nazývajú chemické technológie (napríklad výroba farbiva či výroba liečiva).[12]

Niekedy sa rozlišuje medzi všeobecnou a špeciálnou technológiou:

  • Všeobecná technológia (iný názov: porovnávacia technológia) sa zaoberá porovnávanímtechnologických procesov a ich zložiek na rozdielnych úrovniach s cieľom pochopiť všeobecné a podstatné (nieleninvariantné) v technologických javoch, spoznať ich zákonitosti a pripraviť také zásady, predpisy, návrhy a metódy na stvárnenie materiálno-technickej stránkyvýrobného procesu, ktoré by boli platné pre všetky, resp. pre istý počet technologických procesov: výpovede o tokuenergie,materiálu ainformácií v technicko-technologických systémoch, členenie technologického procesu na subprocesy (ako sú procesy kontroly, skladovania a dopravy), vertikálne členenie technologických procesov (napr. sled určitých základných operácií pri práci, jednotlivé, čiastkové, resp. celkovétechnologické postupy), rozdelenie výrobného procesu z podnikového hľadiska na hlavné, pomocné a vedľajšie procesy, časové rozčlenenie výrobného procesu a ďalšie.[36]
  • Špeciálna technológia sa zaoberá zákonitosťami, princípmi, predpismi a metódami technologického procesu v rámci istého priemyselného odvetvia. K jej úlohám patrí vedecký náčrt technologického procesu na výrobu určitého výrobku, pričom sa potrebné výrobné prostriedky a pracovné sily určia podľa špecifickosti výrobku, množstva výroby, kvality iných faktorov a po predchádzajúcom technologickom porovnaní rozličných variantov v priestore a čase, ich štruktúry a zmien. Plánovanie, príprava, riadenie, vyskúšanie, uskutočnenie, vyhodnotenie a optimalizácia technologického procesu na výrobu určitéhovýrobku ma za cieľ usporiadať tento proces efektívne podľa požiadaviek.[37]

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. 123technológia výroby. DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. str. 697
  2. 12„Technik“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), prístup 25.05.2025
  3. Technologie.ALSLEBEN, Brigitte; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut).Duden (das Herkunftswörterbuch, Etymologie der deutschen Sprache). [s.l.] : Dudenverlag, 2007. 960 s.ISBN978-3-411-04074-2. S. 841.
  4. KRÁLIK, Ľubor.Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s.ISBN978-80-224-1493-7. S. 607.
  5. 12HORECKÝ, J. Štyri etudy o prevzatých slovách. Kultúra slova, 2006, roč. 40, č. 2. str. 83
  6. 123Technologie [online]. encyklopedie.soc.cas.cz, [cit. 2025-05-25].Dostupné online.
  7. Ropohl, Günter. (2009). Allgemeine Technologie : eine Systemtheorie der Technik. 3. Aufl. Karlsruhe: Universitätsverlag. str. 31-32
  8. 123Technologie [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, 2018-02-19, [cit. 2025-05-25].Dostupné online.
  9. 123ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana.Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s.ISBN80-967524-6-4. S. 1210.
  10. 12technológia.KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, MáriaKrátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s.ISBN978-80-8128-261-4. S. 749.
  11. 12technologie.Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s.ISBN80-207-0438-8. S. 1098.
  12. 12technológia.Pyramída. S. 5562
  13. 123technológia.Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s.ISBN80-85584-12-3. S. 723.
  14. technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722
  15. 123WILHELM, Beate Elsa.Systemversagen im Innovationsprozess (Zur Reorganisation des Wissens- und Technologietransfers). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 379 s.Dostupné online.ISBN978-3-663-09024-3. S. 14.
  16. 123DANEŠ, František. Technologie versus technika.Vesmír(Praha: Vesmír), 1994-11-05.Dostupné online [cit. 2025-05-25].ISSN 1214-4029.
  17. 123Věra.Technika, či technologie? [online]. odbornecasopisy.cz, [cit. 2025-05-25].Dostupné online.
  18. technológia.Slovník slovenského jazyka
  19. technologie. DOBROVOLNÝ, Bohumil a kol. Malý technický naučný slovník. Praha: SNTL, 1959, str. 857
  20. MEISSNER, Frank.Technology Transfer in the Developing World (The Case of the Chile Foundation). [s.l.] : Bloomsbury Academic, 1988. 184 s.ISBN978-0-275-92926-8. S. 53-58.
  21. Technologie. Bollmann, J., Koch, W. G. (eds.). Lexikon der Kartographie und Geomatik 2. Heidelberg: Spektrum. 2002
  22. Jamil, George Leal; Poças Rascão, José; Ribeiro, Fernanda; Malheiro da Silva, Armando.Handbook of Research on Information Architecture and Management in Modern Organizations. [s.l.] : IGI Global, 2015. 625 s.Dostupné online.ISBN978-1-4666-8638-0. S. 181.
  23. ÖZÇEVIK, Ö.; C.A. Brebbia; S.M. Şener.Sustainable Development and Planning VII. [s.l.] : WIT Press, 2015. 1146 s.Dostupné online.ISBN978-1-84564-924-1. S. 108.
  24. MIŠKERÍK, Martin. Ako zo Slovenska preraziť vo svete: Toto je rebríček najzaujímavejších technologických firiem.Trend(Bratislava: News and Media Holding), 2023-11-23.Dostupné online [cit. 2025-05-25].ISSN 1336-2674.
  25. Pavel Brunovský. Mikroekonómia. str. 5
  26. technológia. Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. Praha: Cesty. 2002 str. 502
  27. Technika [online]. encyklopedie.soc.cas.cz, [cit. 2025-05-25].Dostupné online.
  28. technologie.MALINA, Jaroslav.Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, c2009.ISBN978-80-7204-560-0.
  29. technology.DARVILL, Timothy.The Concise Oxford Dictionary of Archaeology. [s.l.] : Oxford University Press, 2021. 454 s.ISBN978-0-19-184278-8.
  30. MEYER-STAMER, Jörg.Technology, Competitiveness and Radical Policy Change (The Case of Brazil). [s.l.] : Routledge, 2005. 352 s.Dostupné online.ISBN978-1-135-77730-2. S. 301.
  31. CHAPMAN, Anne.Democratizing Technology (Risk, Responsibility and the Regulation of Chemicals). [s.l.] : Taylor & Francis, 2012. 192 s.Dostupné online.ISBN978-1-136-56854-1. S. 12.
  32. Chambers [online]. chambers.co.uk, 2016-09-19, [cit. 2025-05-26].Dostupné online.
  33. Lemonnier citovaný vBRUUN, Maja Hojer; WAHLBERG, Ayo; DOUGLAS-JONES, Rachel; HASSE, Cathrine; HOEYER, Klaus, KRISTENSEN, Dorthe Brogård; WINTHEREIK, Brit RossThe Palgrave Handbook of the Anthropology of Technology. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 808 s.ISBN978-981-167084-8. S. 1.
  34. HAIS, Karel; HODEK, Břetislav.English-Czech Dictionary. [s.l.] : Academia, 1991. 553 s.ISBN978-80-200-0478-9. S. 35.
  35. technology.Random House (Firm).Random House Webster's College Dictionary. [s.l.] : Random House, 1997. 1535 s.ISBN978-0-679-45858-6. S. 1321.
  36. technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722 podľa spracovania v:FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  37. technológia. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. str. 720 - 722 podľa spracovania v:FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Technológia&oldid=8038928
Kategória:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp