Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Talk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Talk
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaVIII/E.04(8.vyd.)
9.EC.05(9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia9.EC.05(10.vyd.)
Danaova klasifikácia71.2.1.3(8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaHexagonálna sústava
Zoznam minerálov
Talk na mindat.org
Talk na Commons

Talk alebomastenec jeminerál kryštalizujúci vtriklinickej, resp.monoklinickej sústave. Má vrstevnatú štruktúru a patrí medzifylosilikáty. Chemicky je to zásaditý kremičitan horečnatý - Mg3Si4O10(OH)2.

Charakteristika

[upraviť |upraviť zdroj]

Zriedkavo vytvára tenké tabuľkovitékryštály. Zvyčajne sa však vyskytuje v podobe celistvých vláknitých alebo lístkovitých agregátov. Má svetlozelenú, tmavozelenú, sivú, niekedy až bielu prípadne ružovú farbu. Má bielyvryp. Je to priesvitný minerál s matným, perleťovým alebo mastným leskom[1]. Často obsahuje prímesiAl2O3,Fe2O3,FeO aCaO[2]. Je pomerne ťažko taviteľný - od 1200 do približne 1530 °C[3]. Prímesi majú vplyv jednak na jeho farbu ale aj praktické použitie. Má vysokúsorpčnú schopnosť, viažetuky,oleje,farby aživice[4].

Vznik

[upraviť |upraviť zdroj]

Je to sekundárny minerál. Bežne asociuje schloritom,magnezitom a minerálmiserpentínovej skupiny. Vzniká dvomi spôsobmi - prihydrotermálnej alteráciiultrabázickýchvyvretých hornín, alebokarbonátov. Všeobecne hornín, ktoré majú vysoký obsah horčíka. Nahradzujeolivín,pyroxény aamfiboly, často tvorípseudomorfózy po ich kryštáloch[5].

Najčastejšie vzniká hydratáciou a karbonáciou serpentínu pri reakcii, tiež označovanej akostealitizácia:

  • 2Mg3Si2O5(OH)4 + 3CO2 → Mg3Si4O10(OH)2 + 3MgCO3 + 3H2O[6]

Môže vznikať aj primetasomatickej premene karbonátov, pôsobenímroztokov bohatých naSiO2[2].

Diagnostické vlastnosti

[upraviť |upraviť zdroj]

Mastenec sa ľahko rýpe a na dotyk je mastný[1]. Mátvrdosť 1. Možno s ním písať - zanecháva svetlú stopu. Vpolarizačnom mikroskope je pri 1 nikole bezfarebný[7]. Kolmé rezy na (001) majú pri skrížených nikoloch vysoké interferenčné farby. Rezy rovnobežné s (001) majú nízke interferenčné farby.

Výskyt

[upraviť |upraviť zdroj]

Mastenec sa bežne vyskytuje vžilách ašošovkovitých telesách. Viaže sa naserpentinity, mastencovésvory,mastencové bridlice alebomagnezit[5]. Mastenec je pomerne častým metamorfným minerálomfácie svetlých amodrých bridlíc.

Lokality

[upraviť |upraviť zdroj]

Významnými producentmi mastenca súRusko, ktoré ťaží svoje ložiská na strednom Urale (Čeľabinská - Miass aSverdlovská oblasť - Šábovskoje). V Kanade je mastenec ťažený v provinciiOntário. Dobré vzorky svetlých bridlíc s mastencom možno nájsť v Franciskskom metamorfnom pásme na západeUSA. Bežný je vGeorgii,Virgínii,VermonteSevernej Karolíne,New Yorku,Texase aKalifornii. V Austrálii je významné ložiskoThree Springs, austrálske ložiská sú viazané nakomatiitové pásmá Yilgarnského kratónu a Lachlan Fold Belt. Ďalšie výskyty sú známe vBrazílii,Turecku aOmáne. VAlpách ťažia mastenecTaliansko iRakúsko. Spomedzi ostatných európskych krajín to jeFrancúzsko,Švédsko,Fínsko aRumunsko. VČeskom masíve je mastenec pomerne vzácny, ťaží sa na niektorých lokalitách ako napr.Sobotín vHrubom Jeseníku, ale tiež priPrachaticiach aBohdaneči[3].

Vyťažený mastenec z oblasti Hnúšte
Kryštalický mastenec z francúzskej bane Trimouns priLuzenacu.

Slovensko

[upraviť |upraviť zdroj]

Ložiská mastenca sú naSlovensku viazané navrchnokarbónske aspodnotriasovémagnezity aleboserpentinity vgemeriku aveporiku - hlavne v jehokohútskej zóne (Slovenské rudohorie). Mnohé staršie ložiská sú už vyťažené (napr.Muránska Dlhá Lúka). V súčasnosti prebieha ťažba na 2 ložiskách priHnúšti (napr.Mútnik,Hačava), 3 ložiskách priKokave nad Rimavicou a jednom ložisku priGemerskej Polome, ktoré sa však radí k ložiskám európskeho významu. Ročne sa vyťaží okolo 2 - 3000 ton, väčšina sa vyváža[4].

Ekonomický význam

[upraviť |upraviť zdroj]

Jeho ekonomický význam v posledných rokoch vzrastá. Má široké využitie. Používa sa akoplnidlo a prísada donáterov,keramiky,gumy,insekticídov, strešných krytín,papiera, zlievarenských foriem a nehorľavých materiálov. Je dôležitou surovinou pre elektrotechniku (pri výrobe izolátorov a káblov). Je súčasťou medicínskych prípravkov[5] (ako plnidlo do tabliet) ale i v kozmetických prípravkoch (mydlo, zubné pasty, púdre, rúže atď.). Kvalitu mastenca znižujú všetky minerálne prímesi, obsahujúce Fe3+,pyrit a oxidy mangánu[3]. Primiešaním doasfaltu zabraňuje rozpukaniu vozoviek[4].

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. abhttp://www.mineraly.sk prístup: 3.9.2008
  2. abVeľký, J. a kolektív, 1979;Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M.Veda, Bratislava, s. 511
  3. abcČorej, P., 2001;Priemyselný minerál pre ďalšie tisícročie. Acta Montanistica Slovaca, 6, s. 5 - 8
  4. abcMichaeli, E., 2006;Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz] Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  5. abcKlein, C., 2006.Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  6. abPutiš, M.; 2004Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  7. Gregerová, M., Fojt, B., Vávra, V., 2002,Mikroskopie. Masarykova Univerzita, Brno

Ďalšie zdroje

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuTalc na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuTalk
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Talk&oldid=7784957
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp