Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia.
Základnou podmienkou pre rozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza dotundry (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazývalesotundra). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr.Česko,Slovensko,Švajčiarsko,Rakúsko), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv.klimaxové smrečiny, prípadne v podmáčaných oblastiachrašelinné smrečiny apodmáčané smrečiny. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmomhorská tajga. Väčšina ihličnatých lesov vEurópe je však pestovaná umelo.
sú schopné vydržať aj výrazne chladnúzimu ⇒ výskyt aj v oblastiachpermafrostu
Vďaka veľkému množstvuzrážok a následnej chemickej reakcii so spadnutýmihličím vznikajúpodzolové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorbamočiarov arašelinísk, ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretejbiomase.
Porasty rôznych druhovborovíc, ktoré však nezodpovedajú biómu tajgy, sa nachádzajú aj vStredomorí,Mexiku, JZ Ázii a na rôznych ostrovoch sopečného pôvodu (napr.Kanárske ostrovy)
V tajge žije mnoho ohrozených druhovcicavcov, napríkladmedveď,vlk,los,rys,bobor,vychuchol, atď. Hospodársky významný je lov kožušinovej zveri, ťažba surovín, ťažbadreva (predovšetkýmŠkandinávia). Ľudské obydlia sa v pásme tajgy vyskytujú len sporadicky, podobne ako aj sieť ciest a železníc nie je príliš rozvinutá, hlavnú úlohu hrá letecká a vodná doprava. Z ťažby je najvýznamnejšiaropa azemný plyn naSibíri aAljaške.
