Esperanto, najrozšírenejšíplánový jazyk, počas svojho vývoja získal niekoľko tradičných symbolov.
Základným symbolom esperanta je zelená päťramennáhviezda (esper.verda stelo). Jej päť vrcholov predstavuje päťsvetadielov (podľa tradičného ponímania), zelená farba je symbolom nádeje. V prípadoch, kedy je hviezda použitá mimo vlajky, býva niekedy dopĺňaná písmenom „E“ aby sa naznačilo, že ide práve o hviezdu esperantskú. Zelená farba a symbol hviezdy sa zo začiatku používali predovšetkým na označovanie kníh napísaných v esperante – s týmto zvykom začalLouis de Beaufront.
Esperantskávlajka má zelený list s bielym karé, v ktorom je zelená pätcípa hviezda.Esperantisti používajú túto vlajku na reprezentovanie svojho jazyka. Použitie zelenej farby a päťramennej hviezdy iniciovalašvédska esperantistka G. Jonson. S konečným návrhom vlajky prišli v roku1893 C. Rjabinis a P. Deullin. Podobne ako pri hviezde zelená farba symbolizuje nádej, päť vrcholov hviezdy päť kontinentov a biele karé reprezentuje mier.
Pri príležitosti stého výročia uverejnenia esperanta v roku1987 predstavilSvetový esperantský zväz špeciálne logo. Je tvorené dvojicou proti sebe obrátených, zaoblených písmen „E“, výsledný guľový tvar pripomínazemeguľu. Nový symbol si našiel obľubu predovšetkým medzi mladými esperantistami. Niekedy býva používaný v prostredírýchlych správ alebosociálnych sietí v textovej podobe „ЄЭ“ na vyjadrenie, že dotyčná osoba je esperantista.
PieseňLa Espero je mnohými esperantistami považovaná zahymnu esperanta. Ide o báseň, ktorej text napísalLudwik Lejzer Zamenhof (iniciátor esperanta) a hudbu zložilbelgický skladateľFélicien Menu de Ménil.
Stelo (množné číslo: Steloj) bola medzi rokmi1945 a1993 používaná medzi niektorými esperantistami akomena.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuSymboly esperanta na českej Wikipédii.