Schéma suborbitálneho letu,A – štart,B – pristátie,G – ťažisko Zeme,S – stratosféra,1 – vzlet,2 – mikrogravitácia,3 – návrat. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme.
47. štart raketyV2 z Hollomanovej leteckej základne v Novom Mexiku 14. júna 1949. Na palube bola okrem iných experimentov aj kapsula Blossom IV-B s makakom Albert II.
20. jún1944: historicky prvý suborbitálny kozmický let, prototyp balistickej raketyA4/V2nacistického Nemecka s označením MW 18014 dosiahol po vertikálnom štarte zo základne v Peenemünde výšku 176 km.[1]
14. jún1949: Albert II, samec druhumakak rézus (Macaca mulatta), sa stal prvým cicavcom vo vesmíre, keď absolvoval suborbitálny let z Hollomanovej leteckej základne vNovom Mexiku do výšky 134 km na palube americkej koristnej raketyA4/V2.[2]
5. máj1961: prvý suborbitálny let s ľudskou posádkou,Alan Shepard dosiahol v rámci misieMercury-Redstone 3 výšku 185 km a stal sa prvým Američanom vo vesmíre (tri týždne po historicky prvom kozmickom lete s ľudskou posádkou vôbec, orbitálnej misiiVostok 1Jurija Gagarina).[3]
21. jún2004: testovací pilotMike Melvill prekonal na palube súkromného raketoplánuSpaceShipOne spoločnosti Scaled Composites s výškou 100,1 kmKármánovu hranicu a stal sa tak prvým komerčným astronautom. Do vesmíru sa potom na palube SpaceShipOne vrátil 29. septembra 2004, čím úspešne dokončil prvý z dvoch letov, ktoré konštruktérovi Burtovi Rutanovi a SpaceShipOne vyniesli cenuAnsari X Prize v hodnote 10 miliónov dolárov za prvú súkromnú kozmickú loď schopnú niesť tri osoby, ktorá úspešne dokončila dva pilotované lety na hranicu vesmíru v priebehu dvoch týždňov.[4]
↑EVANS, Ben.Devil’s bargain: Remembering MW 18014, 80 years later [online]. astronomy.com, 2024-06-28, [cit. 2025-04-16].Dostupné online.
↑FERREIRA, Becky.The First Primate in Space Was Drugged and Strapped into a Nazi-Designed Rocket [online]. vice.com, 2017-06-14, [cit. 2025-04-16].Dostupné online.
↑Alan B. Shepard, Jr.. In: The Editors of Encyclopaedia Britannica.Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-04-16].Dostupné online.
↑Michael Melvill. In: The Editors of Encyclopaedia Britannica.Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 2009-02-09, [cit. 2025-04-16].Dostupné online.