Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 –30kg, dĺžku 90 –130cm a v kohútiku meria 65 –85cm[3]. Chvost je veľmi krátky (2 –6cm) a sotva viditeľný[3]. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnčia zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky25cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.[4]
Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčíchalbínov. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachí. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chováZOO Děčín.[5]
Srnec lesný žije vlužných lesoch aj vo vysokohorských smrekovýchlesoch. Obľubuje hlavne nepravidelné lesy s lúkami.[6] Za súmraku a svitania, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje sídiel. Obýva prakticky celúEurópu, vo veľkom počte chýba iba na severeŠkandinávie, zasahuje aj až k pobrežiuKaspického mora a na územieMalej Ázie.
Na Slovensku[6][7] a v Česku patrí k najpočetnejším párnokopytníkom. V roku 1970 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).[8]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 402 (93,3% rozlohySlovenska, do roku 1964 len v 162, 37,6%) v nadmorských výškach 100 (Boťany) –1 815mn.m. (Vráta podKasprovým vrchom vZápadných Tatrách).[2]
Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Srny a mláďatá počas ruje pískajú[6]. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z troch pachových žliaz: prvá je medzi raticami na zadných nohách, druhá je z boku nad členkom na zadných nohách a tretiu majú iba samce na čele.[6]
Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce súpolygamné a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja (latentná brezivosť / utajená gravidita).[9] Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá).
Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov[3].
Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov.
123KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al.Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava:Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová.ISBN978-80-224-1264-3. Kapitola Srnec lesný - Capreolus capreolus, s.516 - 522.
123Atlas živočíchov – srnec lesný [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18].Dostupné online. Archivované 2012-02-05 z originálu.
↑Kalendár lovu zveri na Slovensku, Podľa vyhlášky č. 172/75 Zb., č. 231/97 Z. z. a č. 230/01 Z. z. [online]. Lesy Slovenskej republiky š.p., [cit. 2011-10-18].Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
↑Vzácnou srnu albína pokousali psi, pomohli jí v zoo [online]. 1. 1. 2010, [cit. 2011-10-18].Dostupné online. (česy)
1234SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid.Cicavce okolo nás. Martin: Osveta, 1985. 254 s. S.131.
↑BÚTORA, Ľubomír.Fibromatóza (fibropapilomatóza) srnčej zveri na Slovensku - nádorové ochorenie - [online]. .Dostupné online. Archivované 2016-03-08 z originálu. „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“
↑KERLES, Marek.V lesích je historicky nejvíce srn [online]. Lidové Noviny, 08.01.2007.Dostupné online.
↑KAUFFERT, Johanna; EHRMANTRAUT, Christian; MIKULA, Peter. Matching the green wave: growing season length determines embryonic diapause in roe deer.Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, 2025-05, roč.292, čís.2047.Dostupné online [cit. 2025-05-30].ISSN1471-2954.DOI:10.1098/rspb.2024.2903. (po anglicky)
