Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Spermia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schéma spermie

Spermia je samčia alebo mužskápohlavná bunka, ktorá vzniká v samčích (mužských)pohlavných orgánoch a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského)vajíčka. Patrí medzigaméty a máhaploidný početchromozómov.

Spermie patria vôbec k najmenšímživočíšnym bunkám. Väčšinou sú pohyblivé vďaka tomu, že majú jeden alebo viacbičíkov, alebo sú schopné amébovitého alebo inak nazývaného piadaveho pohybu. Na rozdiel od vajíčok zrelé spermie majúmitochondrie situované na báze bičíka.

Vznik

[upraviť |upraviť zdroj]

Spermie vznikajú z tzv.primordiálnych gonocytov (prapohlavných buniek), ktoré sú sústredené vgonádach. Z hľadiska zárodočných vrstiev sú v všetkýchtrojlistovocov (Triblastica)mezodermálneho pôvodu. Proces vzniku spermií sa nazývaspermatogenéza. Pôvodne diploidný primordiálny gonocyt sa zmení na bunku zvanú spermatogónia, ktorejmitotickým delením vznikne bunka nazývaná spermatogónia A. Ďalším mitotickým delením vznikne jednakmeňová bunka a 24 spermatogónií B. Po ďalších mitotických deleniach spermatogónii B vzniknú tzv. primárne spermatocyty, bunky stále diploidné, ktoré však už vstupujú do prvej fázymeiotického (redukčného) delenia. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzácioujadra, odvrhnutím časticytoplazmy a vznikom bičíka.

Meiotické delenie neprebehne, pokiaľ má samec v somatických (telových) bunkách už haploidný počet chromozómov. Príkladom je samecvčely (trúd).

Syntéza proteínov

[upraviť |upraviť zdroj]

Dlho sa predpokladalo, že spermia jeproteosynteticky neaktívna (nie je schopná tvoriťproteíny), pretože má veľmi kondenzovanú DNA, čo znemožňujetranskripciu. Avšak zistilo sa, že spermia si so sebou nesiemRNA, ktorú je v priebehu pobytu v samičom reprodukčnom trakte schopná prekladať a dopĺňať tak svoje proteíny. Syntéza však neprebieha na normálnych cytoplazmatickýchribozómoch, ale na ribozómoch pochádzajúcich z mitochondrie (ribozómyprokaryotického typu).[1],[2]

Zaujímavosti

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Životnosť ľudskej spermie po ejakulácii: 30 sekúnd až 6 dní (v závislosti od podmienok prostredia)
  • Vzdialenosť, ktorú musí prekonať ľudská spermia, aby oplodnila vajíčko: 7,5 až 10 cm
  • Chromozómy v spermiách určuje pohlavie potomka. Ak má spermia oplodňujúca vajíčko chromozóm Y, potomka bude chlapec, ak má chromozóm X, dievča

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Gur Y, Breitbart H., "Mammalian sperm translate nuclear-encoded proteins by mitochondrial-type ribosomes." Genes Dev. 2006 Feb 15;20(4):411-6. Epub 2006 Jan 31.
  2. Gur Y, Breitbart H.,"Protein synthesis in sperm: dialog between mitochondria and cytoplasm." Mol Cell Endocrinol. 2008 Jan 30;282(1-2):45-55. Epub 2007 Nov 22.

Zdroj

[upraviť |upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Radovan Malina:Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spermia&oldid=7546395
Kategória:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp