Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte.
Somálsko (somálsky Soomaaliya; arabsky الصومال = as-Súmál), oficiálneSomálska federatívna republika (po somálsky Jamhuuriyadda Soomaaliya, po arabsky جمهورية = Džumhúríja as-Súmál; v minulostiSomálska demokratická republika) je štát vAfrike naSomálskom polostrove, známom tiež akoAfrický roh, voVýchodnej Afrike. Susednými štátmi súEtiópia na západe,Džibutsko na severozápade aKeňa na juhozápade. Z východu krajinu obmývaIndický oceán a zo severuAdenský záliv. Somálsky štát v súčasnosti existuje len formálne. Krajina nemá uznávanú vládu, je rozdelená na niekoľko regiónov, ktoré sú pod kontrolou medzinárodne neuznaných vlád. Medzi najpoužívanejšie jazyky patrí:somálčina,arabčina,angličtina, staršia generácia v regiónoch, ktoré boli talianskou kolóniou hovorítaliansky. Medzi náboženstvami výrazne prevyšujú sunnitskímoslimovia 98%, iných je len (vrátanekresťanov) 2%. Najväčší podiel na etnickom zložení majú:Somálčania 98%,Bantuovia,Arabi a iní 2%. Priemerný energetický príjem predstavuje len okolo 1 500 kcal/deň.[4]
Somálsko má rozlohu637 657km² z čoho10 320km² predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je2 366km, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé:Džibutsko58km,Etiópia1 626km,Keňa682km. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo3 025km.[4] Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásobyželeznej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne2 000km² (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.[5]
Krajina sa administratívne delí na 18 regiónov: Awdal, Bakool, Banaadir, Bari, Bay, Galguduud, Gedo, Hiiraan, Jubbada Dhexe, Jubbada Hoose, Mudug, Nugaal, Sanaag, Shabeellaha Dhexe, Shabeellaha Hoose, Sool, Togdheer, Woqooyi Galbeed. Nezávislosť získalo1. júla1960 kedy sa zlúčilo Britské a Talianske Somálsko do jednotnej Somálskej republiky.Teda aj národný sviatok pripadá na 1. 7., kedy je založenie Somálskej republiky. Dočasná ústava pre Spolkovú republiku Somálsko bola schválená Ústavným zhromaždením 1. 8. 2012, pred koncom volebného obdobia bude po referende ustálená.[5]
Somálsko má zmiešaný právny systém občianskeho práva,islamské právo azvykové právo (Xeer). Hlasovanie je možné od 18 rokov univerzálne.[5] Výkonnú moc štátu predstavuje prezident, premiér, vláda a parlament. Zákonodárnu moc predstavuje dvojkomorový Národný parlament, ktorý sa skladá zo Snemovne ľudu federálneho zhromaždenia a Hornej komory federálneho parlamentu. Súdnu moc predstavuje ústavný súd a federálna vláda na tej istej úrovni.[4] Národný symbol je leopard. Vlajka je svetlo modrá s veľkou bielou päťramennou hviezdou v strede, modré pole bolo pôvodne ovplyvnené vlajkouOSN, ale dnes sa hovorí, že označuje oblohu a susednýIndický oceán, päť bodov hviezdy predstavuje päť regiónov v Africkom rohu, ktoré sú obývané somálskym ľudom: bývalý britskýSomaliland a Talianske Somálsko (ktoré tvoria dohromady Somálsko),Džibutsko,Ogaden (Etiópia) a severovýchodné provincie (Keňa).[4]
V Somálsku bolo zistené osídlenie už od dôb paleolitu. Dokazujú to jaskynné maľby siahajúce až do8000 pred Kr. Maľby boli nájdené v severnej časti krajiny, neďalekoAdenského zálivu. Najznámejšia jaskynná oblasť sa voláLaas Gaal. Tento komplex obsahuje niektoré z prvých skalných malieb na africkom kontinente. Na stenách komplexov sa nachádzali aj prvé nápisy, ktoré však do teraz nedokázali archeológovia rozlúštiť. V období doby kamennej na územíEtiópie napredovali Doianské a Hargeisanské kmene. Najstaršie dôkazy o pohrebných činnostiach v Somálsku sa datujú na4000 pred Kr. Kamenné náradie z archeologickej oblastiJalelo je považované za jedno z najdôležitejších objavov paleolitu v oblasti severovýchodnejAfriky.[6]
V období staroveku, od roku 4000 pred Kr. sa na území Somálska domestikovali ťavy ktoré sa následne rozšírili do severnejAfriky. Postupne mestské štátyMosylon,Sarapion,Mundus a ďalšie vyvinuli obchodné morské trasy napr. so starou gréckou, egyptskou, rímskou civilizáciou. Na lodnú prepravu sa používali typické plavidlo známe akoBeden. Tie veľmi dobre slúžili na prepravu nákladu, a vďaka širokej dostupnosti a využiteľnosti plavidiel v spolupráci s miestnou chudobou sa začalo v krajine rozmáhať pirátstvo.[5]
Mapa sveta podľa Herodota.
PoRímskom dobytí ríšeNabataean bola prítomnosťou rímskych námorných síl v adenskom zálive. V tom období indický moreplavci vozili hlavneškoricu zCejlónu a ďalekého východu na územieEtiópie. Na škorici sa dalo následným predajom do európskych krajín miestnych obchodníkom a moreplavcom slušne zarobiť a tak sa snažili narúšať obchodné styky medzi európskymi a indickými národmi. Staré pyramídové stavby, hrobky, zničené mestá a kamenné steny z obdobia približne2000 pred Kr. sú podľa mnohých zdrojov pozostatky legendárnej zemiPunt, o ktorej sa hovorí ako o bájnej zemi bohov.[6] Obchodovalo sa v nej s kadidlami, ebenom, rohmi hovädzieho dobytka, ako aj so zlatom, slonovinou a zvieracími kožami.Herodotos hovoril o Makrobianoch, ľuďoch ktorí žili okolo roku1000 pred Kr. na južnom pobreží ním poznaného sveta. O Makrobianoch uviedol, že sa dožívajú až okolo 120 rokov.[6]
Začiatkom stredoveku, okolo roku 800 sa objavili prvé dôkazy o výskyte islamského náboženstva. Príbehy hovoria o tom ako v prístavnom mesteZeila boli prichýlení moslimovia prenasledovaní Kurajšovcami.Moslimovia sa rozšíril po pobreží a začali postupne konvertovať miestnych naIslam. Neskôr sa sultanátMogadišo stal centrom islamu na východnom pobreží. Somálski obchodníci založili kolóniu v Mozambiku aby mohli vyvážať zlato z monomopatanských baní v meste Sofala. V 12. storočí sýrsky historikYaqut al-Hamaw napísal, že Mogadišo bolo obývané ľuďmi tmavej pleti, predchodcami moderných Somálčanov, Berbermi. Boje o nadvládu medzi kresťanmi a moslimami vyústil v niekoľko ničivých vojen.[5]
Mapa Hodvábnej cesty
Časti severozápadného Somálska sa dostali pod nadvládu Solomonoidov, a to hlavne v 14. storočí počas panovania cisáraAmda Seyon. V 15. storočí sa po vojne v oslavnej piesni prvýkrát objavuje názov Somali. Najstarší syn Sabr ad-Din-a druhého, sa začal nechať nazývať ako kráľAdalat, a porazil solomoniodov v niekoľkých dôležitých bojoch. Po dlhých rokoch bojov sa adalitský a solomonický vládca dohodli na prímerí a nasledujúce desiatky rokov sa nesú v znamení nebývalej stability.[6]
Sultan Muhammad bol nasledovaný jeho synom Shams ad Dinom, zatiaľ čo cisárBaeda Maryam bol nasledovaný jeho synom Eskenderom. Počas ich panovania opäť vypukla vojna, kedy cisárEskender napadolDakkar ale bol zničený armádou Adália do takej miery, žeEskender po zvyšok vládnutia vojenský výpravy nepodnikal. Na prelome 16.storočia Adal opäť napadolEtiópiu a spôsobil značné škody na kostoloch a rukopisoch. Kompletné dobytie Etiópie bolo odvrátené včasným príchodom portugalskej expedície vedenejCristovao da Gama, synom slávneho moreplavcaVasco da Gamy.[6] Hoci plavba mala diplomatické myšlienky, nedokázala zlepšiť vzťahy medzi krajinami tak museli zohnať posily a snažili sa dobyť vnútrozemie, čo neskôr stálo život aj Cristovaa da Gamu. Počas doby Ajuuraanov sa Somálsku darilo rozvíjať lukratívne obchodné styky, že moreplavci akoVasco da Gama aDuarte Barbosa písali o hojnosti mäsa, obilnín, koní a ovocia a vyspelej civilizácií. V najbližších rokoch saPortugalci pokúšali si udržať nadvládu nad Somálskom aj za cenu veľkých bojov.[6]
SultánIbrahim Yusuf Mahamud, tretí sultán Gobroonu vyhral počas Bardheere džihádu, čím obnovil stabilitu v regióne, oživil obchod soslonovinou a začal zlatý vek dynastieGobroon. Sultán si udržiaval veľmi dobré vzťahy sománskymi ajemenskými sultánmi. Jeho syn pokračoval v jeho šľapajach a nakoniec sa stal jednou z najdôležitejších osobností 19. storočia vo východnejAfrike. Severná dynastiaGerad obchodovala sJemenom aPerziou. V Gerards a Bari sultáni stavali impozantné paláce, hrady a pevnosti.
Poberlínskej konferencii, európske mocnosti začali bažiť poAfrike a začala jedna z najdlhších koloniálnych vojen vôbec. V niektorých básní a prejavoch z daného obdobia bolo zdôraznené, žeBriti "zničili naše náboženstvo a urobil z naších deti ich deti". Čoskoro sa hlavnú povinnosť pokladalo udržať Somálsko od náporu kresťanských vojsk zEurópy. Sultán Hassan vydal vyhlášku, že každý somálsky štátny príslušník, ktorý nebude bojovať pod jeho vedením by mohlo byť považované za niečo ako kacíra. Čoskoro získal zbrane odOsmanskej ríše, Sudánu a ďalších islamských alebo arabských krajín.Po úporných bojoch sa Hassanovi pomocou armády dervišov podarilo vyhnať portugalských kolonizátorov zo somálskeho pobrežia.[6]
V roku 1920 sa Dervišský štát zrútil po intenzívnom bombardovaní britského letectva a zbombardované miesta sa zmenili v protektoriát. Postupne sa o severné časti Somálska začalo zaujímať fašistickéTaliansko pod vedenímMussoliniho. Ten plánmi na podmanenie Somálska poveril guvernéra De Vecchiho, ktorý za hlavné ciele považoval dobre geograficky preskúmať dané územie a následne ho čo najefektívnejšie odzbrojiť.[5]
Dervišské hlavné mesto Taleex
Dňa 1. októbra1925 začal De Vecchiho plán útokom na mesteHobyo. Počas prvého mesiace dobyl niekoľko miest a keďže sa sultán vzdal, tak zmenil v nich spôsob vládnutia zo sultanátu na administratívny región. Keď ale hobyovský komisárTrivulzio zaznamenal pohyb ozbrojencov smerom k jeho sultanátu, zmobilizoval rebelov a snažil sa postaviť Talianom na odpor. Rebeli po dosiahnutých úspechoch v boji s talianskymi kolonizátormi získavali čoraz viac priaznivcov na území celého Somálska. GuvernérDe Vecchi sa pod náporom rebelov musí uchýliť vMogadiše, informovaťRím o svojom neúspechu a čakať na posily zEritrei. Ale pred príchodom jednotiek zEritrei sa De Vecchi pokúsi odhodlanosť rebelov narušiť podplácaním čo sa mu darí viac ako vojenské intervencie. Po narušení siete rebelov sa De Vecchi opäť vydal podmaniť si Somálsko, a aj napriek mierovej snahe sultána Omara sa začal útok na všetkých frontoch vedení Talianmi. Všade ale narážali na tvrdý odpor rebelov, dokonca syn sultána Omara Hershi Boqor vytlačil Talianov zo strategických pobrežných miestHaafuunu aHurdii. Ako odplatu Taliani zničili všetky prístavné mestá v sultanáteMajeerteen. Po opätovnom posilnení frontu a vojsko zEritrei sa opäťDe Vechci pokúsil zaútočiť na údolieDharoor, ale opäť neúspešne. Napriek tomu aspoň zbombardovali veľký počet pobrežných miest a osád a zabavili veľký počet hospodárskych zvierat. To donútilo Hersi Boqoru stiahnuť sa doEtiópie a plánovať ďalší protiútok. Ale kvôli následnej vlne cholery sa mu to už nepodarilo.Neskôr, v rokoch 1936Taliansko dobylo aj územie dnešnejEtiópie a založili Taliansku východnú Afriku.[6]
Druhá svetová vojna znamenala pomalý koniec pretalianske kolónie vo východnej Afrike keďže saBenito Mussolini musel sústrediť hlavne na boje v Európe. V roku 1940 sa Talianom podarilo dobyť britský Somalialand, ale už ďalší rok do Briti dobyli späť. Medzi rokmi 1941 – 1943 vytvorili talianski velitelia partizánske jednotky aby neustále bojovali s britskými jednotkami. Prakticky počas celej druhej svetovej vojny patrilo Somálsko pod nadvládu Britov, ale rebeli a poslední Talianski osadníci sa stále dostávali k zbraniam a vytrvalo bojovali proti britskému impériu.[5] Podarilo sa im z neho vymaniť až v roku1949. Vďaka pokusoch o zavedenie demokracie vznikla v tom období v Somálsku prvá politická strana, známa ako Somalian Youth League. Po vojne sa nevedelo čo so Somálskom, či ho nechať pod britskou nadvládou alebo ju vrátiť Talianom, ktorý tam mali dostatok obyvateľov. Nakoniec bolo rozhodnuté vrátiť časť OgadenEtiópii a Somálske kolónie zjednotiť s cieľom vzniku nového Somálska.[6]
Britské Somálsko (terajší sever) sa osamostatnilo26. júna1960 a talianske Somálsko (zvyšok územia) o 5 dní neskôr. Dňa 1. 7. 1960 sa obe územia spojili a vytvorili Somálsku republiku. Predsedu parlamentu zastávalHaji Bashir Ismail Yusuf, predsedu vládyAbdirashid Ali Shermarke (prezident v rokoch 1967 – 1969) a prvý somálsky prezidentAden Abdullah Osman Daar.
Vlajka politickej strany Somali Youth League
Dňa 20. 7. 1961 ľudia v referende ratifikovali prvú ústavu somálskej republiky. Neskôr za vlády druhého somálskeho prezidenta Ali Shermarkeho ho dňa, 15. 10. 1969 pri jeho návšteve mestaLas Anod, zastrelil jeho vlastný bodyguard. Jeho vražda rýchlo vyústila do vojenského prevratu, keď deň po jeho pohrebe, 21. 10. 1969 sa somálska armáda bez ozbrojeného odporu dostala ku moci. Na čele tohto nekrvavého prevzatia bol generálmajorMohamed Siad Barre, ktorý v tom čase velil armáde a prezidentom ostal až do roku 1991.[6]
Bol komunistický režim prezidenta Mohameda Said Barreho, ktorý trval 21 rokov až do občianskej vojny v roku 1991. Počas Said Barreho režimu sa v krajine formovala rada odporcov režimu ktorá vznikla po atentáte na prezidenta Sharmarkeho. Najznámejšiu opozíciu viedol ju podplukovníkSalaad Gabeyre Kediye a šéf polícieJama Korshel. Druhú opozíciu, hnutie za spásu Somálska viedol neskorší prezident,Abdullahi Yusuf Ahmed. Počas svojho pôsobenieSiad Barre rozpustil parlament, najvyšší súd a pozastavil platnosť ústavy. Jeho armáda zriadila rozsiahle programy verejný prác, podarilo sa im zvýšiť úroveň gramotnosti na vidieku a podobne. Okrem programu znárodnenia priemyslu a pozemkov veľký dôraz kládol na udržanie náboženských väzieb s arabským svetom. Veľký príklad si bral z marxistickej školy, presadzoval hlavne sebestačnosť krajiny a myšlienku vzájomnej rovnosti.[6]
Je vojna medzi Etiópiou a Somálskom, ktorá trvala medzi rokmi 1977 a 1978 a je to dosiaľ najväčšia vojna medzi týmito susednými štátmi. Ogadenská sa nazýva kvôli plošineOgaden, o ktorú tieto štáty súperili. Po vzniku Somálska v roku 1960 vzťahmi medzi oboma štátmi značne ochladli, hlavne kvôli sporom o územieOgaden. K prvým pohraničným sporom viedlo v roku 1964, keď sa mali tradičné nomádske kmene problém dostať na svoje obvyklé pastviny. Po roku 1969 sa Somálsko vďaka vzťahom soSovietskym zväzom začalo stále viac zaujímať o myšlienku „Veľkého Somálska“, a vďaka dodávke zbraní z krajín ZSSR sa im začala tá myšlienka stále viac pozdávať. Po zvrhnutí etiópskeho vládcu menomHaile Selassie sa vlády chopil jeho najväčší konkurentHaile Mariam Mengistu. V tom období Barré stále viac chcel získať územie Ogadenu, kde žila skoro pätina somálskej populácie. Postupne sa Somálsko za priamej podpory sovietskej národnej armády dostalo do priameho vojenského konfliktu s Etiópiou. Pri urputných bojoch o územia Ogadenu sa kEtiópskym silám pridal aj kubánsky kontingent a pri mesteHarer vojská Somálska a sovietskej armády definitívne porazili. Následne sa Etiópii podarilo získať formálnu kontrolu nad Ogadenom. Na oboch frontoch padlo spolu vyše 13 000 obetí a podobný ostal počet zranených obetí.Po porážke Somálska sa Barrému definitívne rozplynul sen o „Veľkom Somálsku“[6]
Mesto Mogadišo, známe aj ako biela perla Indického oceánu
Barrého vláda sa so zhoršujúcou situáciou v krajine rozpadla v roku1991, krátko na to sa rozpadla aj Somálska armáda. Ale jednotliví velitelia sa po zosadení Barrého pustili do seba a do teraz sa následnáobčianska vojna ešte neskončila. Situáciu sa snažila upokojiťOSN, keď tam v roku 1993 vyslala medzinárodné mierové sily a humanitárnu pomoc, ale keď sa to ukázalo neefektívne o dva roky boli vojská stiahnuté z krajiny[6]
Po opustení krajiny vojskamiOSN sa nadchádzajúcim prezidentom nikdy nepodarilo vybudovať vládu, ktorú by rešpektovali aj oblasti mimo okolia hlavného mestaMogadišo. Na severe krajiny sa odtrhlo územie zvanéSomalialand, ktoré vyhlásilo nezávislosť, ktorá síce nikdy nebola medzinárodne uznaná, ale udržuje si politickú stabilitu. Územie na špičke afrického rohu,Puntland vyhlásilo dočasnú nezávislosť s úmyslom zrušiť ju v prípade uznávanej centrálnej vlády. V roku 2004 zasiahla Somálsko vlna cunami, ktorá pravdepodobne spôsobila šírenie toxického odpadu a spôsobila devastačné účinky na zdravie Somálčanov.[5] V roku 2006 začal naberať na sile Zväz islamských súdov, ktorý ovládal väčšinu juhozápadu zeme včítane hlavného mestaMogadišo. Zväz islamských súdov začal rokovať s prechodnou vládou o budúcom usporiadaní zeme. Tie skončili neúspešne a medzi oboma stranami sa začal vojenský konflikt. Na strane prechodnej vlády sa začala angažovať armáda Etiópie čo prinútilo zväz opustiťMogadišo a stiahnuť sa z väčších južných miest. Od roku 2007 sa v konflikte zúčastňuje armádaUSA, ktorá zväz upodozrieva zo spolupráce s teroristickou sieťouAl-Kájda.[6]
Dlhoročná občianska vojna vyústila do rozdelenia krajiny na niekoľko samosprávnych regiónov. Na severe sa nachádza separatistickýSoomaaliland, ktorý svoju budúcnosť vidí mimo Somálsko. Zvyšok zaberajú tiež de facto nezávislé štáty a klanové územia, ktoré však svoju budúcnosť vidia ako súčasť federalizovaného Somálska. Nutné dodať, že každé z území chce mať v budúcej federácii úlohu hegemóna, teda dospieť k nejakej dohode bude veľmi ťažké, ak nie nemožné. Ale v roku2004 vznikla tzv. Prechodná federálna vláda, ktorá má pod svojou priamou kontrolou len zlomok územia. S vládou s výhradami spolupracujePuntland a niektorí vodcovia milície.[5]
Územie Ahlu Sunna Waljama'a (ASWJ). Toto islamské hnutie praktizuje súfizmus a teda stojí v opozícii k milíciám Al-Šabáb, pred ktorými im aliancia s vládou poskytuje ochranu.
Galmudug – toto územie vzniklo z vôle poľných veliteľov, ide o dve spojené provincie, ktoré poskytovali logistickú podporu v bojoch o Mogadišo. Niektoré sídla sú ovládané milícií Al Šabáb, pobrežie potom somálskymi pirátmi.
Jubaland – na zložitosť celej situácie prispieva to, že územie, ktoré v marci 2011 od Al Šabáb oslobodili vláde lojálni jednotky sa začalo nazývať Jubaland, ktorý však nesúvisí s Jubalandem, ktorý sa teraz nazýva Azania. Tieto dve teritóriá majú iba spoločné to, že nimi preteká rieka Juba.
TFG – územie označené v mapke touto skratkou je jediné územie pod priamou vládou Prechodné vlády, ide o niekoľko štvrtí Mogadiša.[4]
Prakticky celý juh Somálska je pod kontrolou milíciíAl-Šabáb, ktorí odmietajú akýkoľvek pluralizmus a federalizmus a chcú celé Somálsko dostať pod svoju islamskú kontrolu.[4]
Vlajka islamistického hnutia Al-Shabaab bojujúceho proti vláde
Azania – toto územie vzniklo za podpory Kene, ktorá si priala nárazníkovú zónu medzi svojím územím a milícieAl Šabáb. Územie má vlastnú vlajku a chce Somálsku federáciu. Predtým sa územie nazývalo Jubaland (nepliesť s terajším Jubalandem), v apríli 2011 vláda tohto územia ohlásila, že Jubaland bude premenovaný naAzania. Prakticky sa riadi kenskými inštrukciami, je tak kenským bábkovým štátom.
Ximan aXeeb je územie pod kontrolou „vlády Ximanu a Xeebu“.
Ogadenia je územie pod vládou Etiópie, kde tiež žije Somálske etnikum. Neustále intervencie etiópskej centrálnej vlády neumožňujú akúkoľvek politickú emancipáciu týchto Somálčanov a tak do bojov o moc nemôžu zasahovať.[4]
15. 10. 1969 – 21. 10. 1969 – Sheikh MOKTARI Muhammad Husayn – úradujúci prezident; SYL
21. 10. 1969 – 1. 7. 1976 – Muhammad Siad Barre – predseda Najvyššej revolučný rady; SRSP
1. 7. 1976 – 27. 1. 1991 – Muhammad Siad Barre – prezident; SRSP
29. 1. 1991 – 21. 7. 1991 – Ali Mahdi Muhammad – dočasný prezident; USC / SSA
21. 7. 1991 – 3. 1. 1997 – Ali Mahdi Muhammad – prezident; USC / SSA
15. 7. 1995 – 1. 8. 1996 – Muhammad Farah Hassan Aydid – dočasný prezident; vzbúreneckej; USC / SNA
4. 8. 1996 – 20. 3. 1998 Hussein Muhammad Farah Aydid – dočasný prezident; vzbúreneckej; USC / SNA
3. 1. 1997 -??? – Ali Mahdi Muhammad (USC / SSA), Osman Hassan Ali "Ato" (USC / SNA), Abdulkadir Muhammad Aden "Zopo" (SDM), Abdullahi Yussuf Ahmad (SSDF), Aden Abdullahi Nur "Gabiyo" (SPM) – spolupredseda Rady národnej záchrany
22. 8. 2000 – 27. 8. 2000 – Abdallah Derow Isaq – hovorca dočasného Národného zhromaždenia; v exile v Džibuti; bezp.
27. 8. 2000 – 14. 10. 2004 – Abdiqasim Salad Hassan – prezident; do 14. 10. 2000 v exile v Džibuti, potom na obmedzenom území okolo hlavného mesta; bezp.
5. 6. 2003 – 5. 6. 2006 – Abdinur Ahmed Darman – prezident; časti hlavného mesta a južného Somálska; USRP
14. 10. 2004 – 29. 12. 2008 – Abdullahi Yusuf Ahmed – prezident; do 13. 6. 2005 v exile v Keni, od 26. 7. 2005 v Jowharu, od 26. 2. 2006 v Baidoa, od 8. 1. 2007 v hlavnom meste; SSDF
5. 6. 2006 – 29. 6. 2006 – Sheikh Sharif Sheikh Ahmed – predseda Zväzu islamských súdov; hlavné mesto a časti južného Somálska; ICU
29. 6. 2006 – 28. 12. 2006 – Sheikh Hassan Dahir Aweys – predseda Najvyššej somálskej islamskej rady; v hlavnom meste (do 27. 12. 2006) a časti južného Somálska; SSiC
29. 12. 2008 – 31. 1. 2009 – Sheikh Adan Mohamed Nuur "Madobe" – úradujúci prezident; v Baidoa, od januára 2009 v exile v Džibuti
od 31. 1. 2009 – Sheikh Sharif Sheikh Ahmed – prezident; ARS
Somaliland
Republika Somaliland vyhlásená 24. 5. 1991, medzinárodne neuznaná.
28. 5. 1991 – 16. 5. 1993 – Abdurahman Ahmad Ali "Tuur" – prezident; SNM
16. 5. 1993 – 3. 5. 2002 – Muhammad Haji Ibrahim Egal – prezident; SNM, UDUB
Somali Youth League (SYL) – Najvplyvnejšie somálska strana, vyprodukovala najviac vysoko postavených politikov.Je pri moci od Said Barreho nekrvavého prevzatia krajiny v roku 1969.
Somálsko je oficiálne rozdelené do osemnástich správnych oblastí, ktoré sa ďalej delia na okresy. Okrem toho na historických základoch je Somálsko rozdelené na viac autonómnych oblastí ako napríkladPuntland,Somaliland,Galmudug a podobne. Tieto územné celky ktoré sa vyformovali po občianskej vojne nazývame ako štáty alebo regióny Somálska.[4]
Povrch Somálska tvoria väčšinou púšte, hlavne púšťOgaden. Na severe sa tiahne od pobrežia pohorieKarkaar. Najvyšší vrch je2 416m vysokýŠimbiris. Somálsko zaberá pobrežnú časť v najvýchodnejšej časti Afriky. Väčšinu krajiny pokrýva na Juhu tropický prales a smerom na Sever sa tiahnu stepné púštne oblasti. Povrch je rovinatý s nadmorskou výškou okolo1 500mn.m. Západe tvorí horský masív Warsanšeli a na Východ pohorieMidžurtini. Najvyšší vrch jeMt. Surud až 2 408 metrov nad morom.[8]
Somálsko je polopúštna krajina (len 2% krajiny sa dajú poľnohospodársky využívať) so sezónnymi monzúnmi a nepravidelnými zrážkami. Priemerná denná teplota je 30 – 40 °C, okrem najvyšších polôh a východného pobrežia. Minimálna denná teplota je 15 – 30 °C. Juhozápadné monzúny, morské vánky zmierňujú podnebie od mája do októbra v okolíMogadiša. Od decembra do februára severovýchodné monzúny sú tiež pomerne mierne, ale podnebie vMogadišu je veľmi horúce. Obdobie medzi monzúnmi (október – november a marec – máj) je horúce a vlhké.V roku 2006 bolo 300 000 Somálčanov postihnutých prívalovými dažďami, ktoré spôsobili rozsiahle záplavy na juhu krajiny.[8]
Juhozápadnej časti Somálska dominujú prevažne dve stále rieky a tými súWebi Jubba aWebi Shabeelle. Pramenia v Etiópskych vysočinách a pretekajú južným smerom, pretínajúc široké údolia na Somálskej náhornej planine. V oblasti, kde táto planina zostupuje kIndickému oceánu, dochádza k prudkému poklesu nadmorskej výšky. Priľahlé pobrežné pásmo, ktoré zahŕňa nižší úsek riek a tiahne sa z planinyMudug k hraniciam s Keňou má priemernú nadmorskú výšku180m.[8]Webi Jubba (Džuba) je rieka prameniaca na Etiópskej vysočine a ďalej pretekajúca Somálskom. Je1 600km dlhá od prameňovGanale-Dorija. Povodie má rozlohu196 000km². Vzniká sútokom riek Ganale-Dorija, Dawa-Parma, Webi Džestro pri meste Dolo. Rieka pretína členitým korytom Somálsku planinu, kde stráca veľa vody odparovaním. Ústi do Indického oceánu.Rieka Webi Shabeelle (názov platí pre Somálsko) pramení na vysočinách Etiópie a cez Somálsko tečie smerom k hlavnému mestuMogadišo. Neďaleko Mogadiša sa prudko stáča na juhozápad, kde tečie pozdĺž pobrežia. Rieka na úseku pod Mogadišom sezónne vysychá. Väčšinu roka rieka vysychá blízko ústia s riekou Webi Jubba, kým počas období silných dažďov sa do nej vlieva. Celková dĺžka rieky je1 130km, z toho1 000km v Etiópii a130km v Somálsku. V minulosti bolo povodie riekyWebi Shabelle veľmi často postihnuté chorobami, ktoré prenášali muchy (Glossina palpalis).Počas období náhlych dažďov odvodňujú väčšinu územia Somálska občasné vodné toky (vádi). Len máloktoré vádí odvedú svoje kalné vody až do oceánu. Väčšina ich vôd vsakuje do piesčitého podložia a prispieva tak k zvyšovaniu zásob podzemnej vody, na ktorú je Somálsko pomerne bohaté. K najväčším občasným vodným tokom patrí riekaNugaal na severe krajiny.[8]
Rastlinstvo Somálska sa skladá z krovinatých púští a riedkych xerofilných lesov. Väčšinu územia tvoria trávnato – krovinaté porasty. Z krovín prevládajú akácie, trávnaté porasty sú dôležité nielen pre pastvu dobytka, ale aj na výrobu rohoží, sandálov, klobúkov, povrazov atď. V strednej časti Somálska je typická savana. Na severe krajiny sa nachádza veľa ohrozených druhov a endemitov.[8]
Na území Somálska sa nachádza približne 220 druhov cicavcov. Riedky les a savany sú domovom antilop, v lesoch žijú aj žirafy, zebry, levy, leopardi a slony. Bohaté je aj miestne vtáctvo: Somálskypštros,orol,sokol,jastrab,sova a i. Taktiež sa v Somálsku vyskytujú rôzne druhytermitov, ktoré stavajú 5 – 7 metrov vysoké hniezda. Ďalšie zaujímavé druhy ktoré sa v Somálsku vyskytujú sú napríklad somálsky divokýosol, púštne prasa bradavičnaté a ďalšie.[8]
Počet obyvateľov je ťažké odhadovať, posledné sčítanie prebehlo v roku 1975. CIA Factbook odhaduje 8 863 338, iné odhady udávajú až 15 miliónov. Asi 60 % obyvateľov nie je trvalo usadených. Ďalších 25 % sú usadení poľnohospodári žijúci hlavne v južnej časti krajiny v okolí riekDžuba aŠebela. Zvyšných 15 % žije v mestách, hlavne vMogadiše. Občianska vojna vyhnala do okolitých štátov i celého sveta asi 1 milión obyvateľov. Zdravotná starostlivosť je na nízkej úrovni, dojčenská úmrtnosť dosahuje 10 %, 5 rokov sa nedožije 25 % detí. Priemerná dĺžka života je 48 rokov. Naopak, v porovnaní s okolitými štátmi je veľmi nízka rozšírenosť vírusuHIV (asi 2 % populácie). Súkromné školstvo nahradilo predvojnové nekvalitné štátne školstvo, 80 % obyvateľov zostáva negramotných. Väčšina obyvateľov sú sunnitskímoslimovia.[7]
0 – 14 rokov: 44,7% (muži 2 217 890 / ženy 2 217 063)15 – 64 rokov: 52,9% (muži 2 663 729 / ženy 2 588 716)65 rokov a viac: 2,4% (muži 95 859 / ženy 142 383) (2011 odhad)
Miera populačného rastu: 1,596 % (2012 odhad)
Pôrodnosť: 42,12 narodených detí na 1 000 obyvateľov / (2012 odhad)
Úmrtnosť: 14,55 úmrtí na 1 000 obyvateľov / (2012 odhad)
Čistá miera migrácie: -11,62 migranti / 1 000 obyvateľov (2012 odhad)
Urbanizácia:
mestského obyvateľstva: 37% z celkového počtu obyvateľov (2010)
Sunnitská väčšina v Somálsku[9] nasleduje Šáfiovskú právnu školu (tzv.Šáfiovský mazhab).[10] Somálsko má mimoriadne bohatúnáboženskú históriu: v regióne existovalo a stále existuje množstvo tradičných náboženstiev, napríklad orómske náboženstvowaaqeffanna.[11] Názov pramení v slovewaaqa, čo je v orómskych jazykoch aj vsomálčine v preklade stvoriteľ.[10] Vyznávači náboženstva waaqeffanna sa nazývajú waaqeffataa. Základným vyznaním je viera v jedinéhoBohaWaaqa Tokkicha.[11] V období pred prelomom letopočtu bolo na území dnešného Somálska okrem iného uctievané slnečné a mesačné božstvo. Božstiev bolo však mnoho.Kresťanstvo sa do severnej oblasti dostalo hneď v prvej fáze christianizácieAfriky v prvých storočiach nášho letopočtu.[12]Islam sa do krajiny dostal okamžite po svojom vzniku. Stalo sa tak už v ôsmom roku pred novým islamským letopočtom (8 BH), teda v roku 614 nášho letopočtu.[13] Moslimská tradícia tento presun nazýva prvouhidžrou. V prímorskom mesteZeila (v dnešnom Adenskom zálive na pobreží Somálska) vtedajší moslimovia postavili v roku 615 malúmešitu, ktorá mala neskôr dvekibly – teda dva smery modlitby –, pretože bola postavená ešte v čase, keď kibla[14] smerovala kJeruzalemu, čo bolo po niekoľkých rokoch zmenené na smer kMekke. V súčasnom somálskom islame je tiež množinasúfiov.[15] Podľa somálskejústavy je islam štátnym náboženstvom a islamské právošaría je základom národnej legislatívy.[16] Podľa afrikanistuO. Havelku niektorí moslimovia v Somálsku vyznávajú zároveň tradičné náboženstvo svojich predkov, prípadnekult predkov (viacpočetná náboženská identita) alebo rozličnésynkretizmy. V krajine tiež existuje africkéčarodejníctvo.[17]
Somálsko patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.HDP dosahuje 600 dolárov na 1 obyvateľa. Hospodársky rozvinutejší je juh krajiny. Somálsko má bohaté zásobyuránu,železnej rudy,medi acínu. V Somálsku sa tiež nachádzajú ložiskáropy azemného plynu. Väčšina z nerastného bohatstva krajiny však zostáva nevyužitá a aj preto sa dá povedať že hospodárstvo Somálska je v úplnom rozklade. V krajine prevláda poľnohospodárstvo, hlavne chovdobytka (kôz) a pestovaniebanánov čo znamená 50% celkového exportu krajiny. Pestuje sa ajcukrová trstina,kukurica,fazuľa,proso abavlna, väčšinou pre vlastnú spotrebu.[18] V krajine sa rozvíjatelekomunikácia,letectvo abankovníctvo. Veľmi rozšírené je v Somálskupirátstvo.Piráti tvrdia že iba reagujú na vykrádanie rybných lovísk a zhadzovanie nebezpečného odpadu do somálskych vôd európskymi štátmi. Táto ilegálna činnosť ale spôsobila, výrazné zlepšenie ekonomickej situácie. Boj proti pirátom tiež nie je lacný. Monitorovanie morských ciest a ďalšie opatrenia v roku 2010 vyšli na 12 miliárd dolárov ale situácia je naďalej kritická.[18]
Svetová banka uvádza, žeelektrina je teraz z veľkej časti poskytovaná miestnymi podnikmi pomocou v zahraničí zakúpených generátorov. Zákazník dostáva ponuky na odber elektriny napr. ako: 24 hod. prúd, iba cez deň, iba večer, príp. platbu za jednotlivé žiarovky. Somálsko má početné nevyužité prírodné rezervy uránu, železnej rudy, cínu,sadry,bauxitu, medi,soli azemného plynu. Predpokladá sa že Somálsko ma jedny z najviac nedotknutých nálezísk ropy.[18]
Centrálna banka Somálska je oficiálny menový orgán Somálska. Vzhľadom na nedostatok dôvery ku miestnej mene, jeamerický dolár široko prijímaný ako prostriedok výmeny spoločne so somálskym šilingom. V Somálsku funguje viac finančných spoločností na prevody peňazí. Medzi ne patria:Dahabshill,Qaran Express, Mustaqbal, Amal Express, Kaah Express, Hodaň Global, Olympic, Amana Express, Iftin Express a Tawakal Express. Väčšina z nich sú členmi somálskejMoney Transfer Association (SOMTA), ktorá reguluje prevody peňazí. Väčšinu prevodov tvoria Somálčania žijúci v zahraničí zasielajúci peniaze rodinám. Unikátom je že banky si tu účtujú priemerne 4% poplatok za transakciu, pričom napr. v Etiópií majú 7%.[18]
Somálsko teraz ponúka niektoré z najvyspelejších telekomunikačných a internetových služieb na svete. Po začatí občianskej vojny sa stále nové telekomunikačné spoločnosti pokúšali doplniť chýbajúce miesto v infraštruktúre. Za finančnej a technologickej pomoci z ďalekého východu aEurópy sa tu vytvorili telekomunikačné spoločnosti, ktoré poskytujú ľahko dostupné pripojenie k internetu. Partnerstvo s nadnárodnými spoločnosťami akoSprint,ITT aTelenor, sú v Somálsku dostupné najlacnejšie a najkvalitnejšie telefónne hovory vAfrike. Doba inštalácie pevnej linky trvá priemerne len tri dni, kým napr na juhuKeni je niekoľko rokov dlhá. V Somálsku funguje vyše 20 súkromných novín, 12 rozhlasových a televíznych staníc.[5]
Somálska kuchyňa sa s rôznosťou regiónov líši, a skladá sa z exotickej zmesi rôznych kulinárskych vplyvov. Napriek rozmanitosti regiónov všade sa dodržuje prísnyhalal, ktorý zakazuje konzumáciubravčového mäsa,obojživelníkov,hmyzu,krvi,alkoholu a podobne. Na obed sa často podáva odrodaryže zvanábasmati. Používajú sa tam korenia akorasca,kardamóm,klinček,škorica alebošalvia. Obľúbený druh cukrovinky jeXalwo (Halva), podáva sa pri rôznych oslavách a je to tyčinka z cukru, kukuričného škrobu, kardamómového prášku a podobne.[5]
Somálsko má bohatú hudobnú tradíciu zameranú na tradičný somálsky folklór. Väčšina somálskych piesní sú zložené z päťtónovej hudobnej stupnice, na rozdiel od európskej sedemstupňovej. Pri prvom počutí sa môže miestna hudba podobať na okolitú tvorbu, ale je dobre rozpoznateľná podľa charakteristických melódií a štýlov. Piesne sú väčšinou produktom spolupráce textára, skladateľa a spevákov.[5]
Somálska architektúra je veľmi bohatá a rozmanitá. Zahŕňa rôzne kamenné mestá,hrady,pevnosti,mešity,akvadukty,majáky ktoré vznikali počas dlhej histórie štátu. V starovekom Somálsku boli pyramídové štruktúry často používané na pohrebné rituály. Domy boli stavané z kameňa, podobnéstarovekému Egyptu. Tam sú tiež veľké typy nádvorí, kamenných múrov obkoľesujúcich osady ako napr. steny vo Wargaade. Prijatieislamu prinieslo islamské architektonické vplyvy zArábie aPerzie, ktorá podnietila posun od kamenných materiálov ku sušenýmtehlám,vápencu a podobne.[5]
Vzdelávanie v Somálsku má na starosti Ministerstvo školstva, ktoré na správu dostáva asi 15%HDP. AutonómnePuntland aSoomaaliland sa snažia udržať si svoje vlastné ministerstvá školstva. V týchto autonómnych oblastiach je vydelenie na vyššej úrovni ako v zvyšku štáte, o ktorom sa nevedú na toľko presné informácie. Základné vzdelanie sa poskytuje od 7 – 15 rokov, potom stredné vzdelanie od 15 do 18 rokov, kde sa dá zamerať napr namatematiku,fyziku,chémiu a podobne. Okrem toho je dostupné aj najvyššie vzdelanie formou vysokoškolských univerzít.[5]
Sieť ciest je22,100km dlhá, ale len cca2 600km ciest je spevnených. Z toho750km sú diaľnice, spájajúce hlavné mestá severnej časti krajiny s mestami na juhu. V roku 2012 sa začalo výraznejšie podporovať vylepšenie a skvalitnenie väčších dopravných tepien. Najbližšie plány sú budovať kvalitné cesty aj k pobrežným mestám. Somálsko má 62 letísk, z toho 7 má dráhy so spevneným povrchom a len štyri majú dĺžku nad3km. Somálsko má najväčšiu dĺžku pobrežia z afrických štátov. Najväčší prístav sa nachádza v hlavnom mesteMogadišo. Železničná trasa bola postavená v období okolo roku 1910 talianskymi osadníkmi a merala okolo120km. Ale o 30 rokov počas britskej okupácie bola rozobraná a už nikdy neobnovená.[5]
↑Somalia. [s.l.]: Central Intelligence Agency, 2022-10-12.Dostupné online. (po anglicky)
12MOHAMED DIRIYE ABDULLAHI.Culture and Customs of Somalia (Culture and Customs of Africa). [s.l.]: Greenwood Press, 2001-10-30.Dostupné online.ISBN978-0-313-31333-2. S.65-67.
12HAVELKA, Ondřej.Méně známá africká náboženství 3/4: východní Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-17].Dostupné online. (po česky)
↑HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality.Theologická revue, 2022, roč.92, čís.3, s.291-309.
↑REID, Richard J..A History of Modern Africa. 1. vyd. New Jersey: John Wiley & Sons, 2012. S.106.
↑KROPÁČEK, Luboš.Duchovní cesty islámu. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 1993. S.18.
↑LEWIS, I. M..Saints and Somalis: Popular Islam in a Clan-based Society. 1. vyd. Cairo: The Red Sea Press, 1998. S.8-9.
↑The Federal Republic of Somalia [online]. web.archive.org, 2012-10-03, [cit. 2022-10-17].Dostupné online. Archivované 2012-10-03 z originálu.
Cassanelli, Lee V.,The shaping of Somali society: reconstructing the history of a pastoral people, 1600–1900, (University of Pennsylvania Press: 1982)
Cerulli, Enrico,Somalia: Scritti Vari Editi ed Inediti, (Istituto poligrafico dello Stato: 1957)
Hess, Robert L.,Italian Colonialism in Somalia, (University of Chicago: 1966)
Hoehne, Markus and Luling, Virginia,Milk and Peace, Drought and War: Somali Culture, Society and Politics, (C. Hurst & Co. Publishers Ltd, 2010)
Ismail, Ismail Ali,Governance:The Scourge and Hope of Somalia, (Trafford: 2011)
Lewis, I.M.,A Modern History of the Somali: Nation and State in the Horn of Africa (James Currey, 2002)
Lewis, I.M.,Pastoral Democracy: A study on Pastoralism and Politics among the Northern Somali clans, (Ohio University Press: 1958)
Mauri, Arnaldo,Banking Development in Somalia, SSRN 958442 (1971).
Menkhaus, Ken,Somalia: State Collapse and the Threat of Terrorism, (Routledge, 2005)
Mukhtar, Mohamed Haji,Arabic Sources on Somalia, (Somali National University: 1987).
Osman, Abdulahi A. and Souare, Issaka K.,Somalia at the Crossroads: Challenges and Perspectives in Reconstituting a Failed State, (Adonis & Abbey Publishers Ltd, 2007)
Van Notten, Michael,The Law of the Somalis: A Stable Foundation for Economic Development in the Horn of Africa, First Printing edition, (The Red Sea Press: 2005)
.svg)
