 | Tento článok sa zaoberá aktuálnymvesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |  |
| Solar Orbiter | |
|---|---|
 Vizualizácia sondy | |
| COSPAR | 2020-00.A |
| Katalógové číslo | ... |
| Štart | 10. február2020 04:03 UTC |
| Kozmodróm | Cape Canaveral SLC-41 |
| Nosná raketa | Atlas V 411 |
| Koniec misie | 2027 (plánovaný) / 10 rokov predĺžená |
| Operátor | ESA / NASA |
| Výroba | Airbus Defence and Space Ltd |
| Rozmery | 2,5 m × 3 m |
| Hmotnosť | 1 800 kg / prístroje 190 kg |
| Príkon | 1100 W |
| Parametre obežnej dráhy | |
| Perihélium | 0,28 au (60R☉) |
| Afélium | 0,8 – 0,9 AU |
| Sklon | 0 – 25° (34°) |
| Doba obehu | 150 dní |
| Prístroje | |
| Teleskop | Ritchey–Chrétien reflektor |
| Priemer | 160 mm |
| Ohnisko | 2 500 mm |
| SWA | Solar Wind Analyser |
| EPD | Energetic Particle Detector |
| MAG | Magnetometer |
| RPW | Radio and Plasma Wave analyser |
| PHI | Polarimetric and Helioseismic Imager |
| EUI | EUV full-Sun and high-resolution Imager |
| SPICE | EUV spectral Imager |
| STIX | Spectrometer Telescope for Imaging X-rays |
| Metis | Koronograf |
| SoloHI | Heliospheric Imager |
| Stránky ESA Solar Orbiter | |
Solar Orbiter[1] je aktívnasonda na prieskum Slnka, ktorú vyvinulaEurópska vesmírna agentúra (ESA). Solar Orbiter je určený na vykonávanie podrobných meraní vnútornejheliosféry,slnečného vetra a na vykonávanie dôkladných pozorovaní polárnych oblastíSlnka.
Solar Orbiter bude pozorovať Slnko z excentrickej obežnej dráhy s perihéliom ~ 60slnečných polomerov (RS), alebo 0,284au.[2] Počas plánovanej 7-ročnej misie sa orbitálny sklon zvýši asi na 25°.[3]
Sonda sa každých päť mesiacov priblíži kSlnku tak, aby sa umožnilo opakované štúdium tej istej oblasti slnečnej atmosféry. Solar Orbiter bude pozorovať hromadenie magnetickej aktivity v atmosfére, ktorá môže viesť k silnýmslnečným erupciám.
Vedci budú mať tiež možnosť koordinovať pozorovania s misiouParker Solar Probe (2018 –2025) agentúryNASA, ktorá vykonáva meraniakoróny Slnka.
Cieľom misie je vykonať detailné štúdie Slnka a jeho vnútornejheliosféry s vysokým rozlíšením, ktoré pomôžu nájsť odpovede na tieto otázky:
Užitočné zaťaženie na vedecké účely sa skladá z:[4]
V apríli 2015 bol plán štartu od júla 2017 do októbra 2018.[20] V auguste 2017 bol plán štartu február 2019.[21] Štart bol naplánovaný na 10. februára 2020 04:03 UTC na raketeAtlas V 411[22] a v tomto termíne aj prebehol.
Od štartu bude Solar Orbiteru trvať približne 3,5 roka, pri použití opakovanejgravitačnej asistencie Zeme aVenuše, aby dosiahol svoju operačnú dráhu, eliptickú obežnú dráhu s perihéliom 0,28 au a s aphéliom 0,9 au. Počas očakávaných 7 rokov trvania misie použije ďalšiu gravitačnú pomoc Venuše, aby zvýšil svoj sklon k rovníku Slnka z 0° na 25°[23], čo mu umožní lepší pohľad na póly Slnka. Ak bude schválená predĺžená misia, sklon by sa mohol ďalej zväčšiť na 34°.[24][25] Sklonrotačnej osi Slnka k eklitike je 7,25°.
9. augusta 2021 urobila sonda Solar Orbiter jeden zo svojich manévrov pri Venuši. Len o 33 hodín neskôr preletela okolo Venuše aj sondaBepiColombo. Takýto ojedinelý krátko po sebe nasledujúci prelet dvoch sond poskytol jedinečný pohľad na túto planétu. Sondy boli od seba aj v dobe maximálneho priblíženia vzdialené vyše pol milióna km.[26]
