Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Solar Orbiter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tento článok sa zaoberá aktuálnymvesmírnym letom.
Údaje sa počas letu môžu zmeniť.
Solar Orbiter
Vizualizácia sondy
COSPAR2020-00.A
Katalógové číslo...
Štart10. február2020 04:03 UTC
KozmodrómCape Canaveral SLC-41
Nosná raketaAtlas V 411
Koniec misie2027 (plánovaný) / 10 rokov predĺžená
OperátorESA / NASA
VýrobaAirbus Defence and Space Ltd
Rozmery2,5 m × 3 m
Hmotnosť1 800 kg / prístroje 190 kg
Príkon1100 W
Parametre obežnej dráhy
Perihélium0,28 au (60R)
Afélium0,8 – 0,9 AU
Sklon0 – 25° (34°)
Doba obehu150 dní
Prístroje
TeleskopRitchey–Chrétien reflektor
Priemer160 mm
Ohnisko2 500 mm
SWASolar Wind Analyser
EPDEnergetic Particle Detector
MAGMagnetometer
RPWRadio and Plasma Wave analyser
PHIPolarimetric and Helioseismic Imager
EUIEUV full-Sun and high-resolution Imager
SPICEEUV spectral Imager
STIXSpectrometer Telescope for Imaging X-rays
MetisKoronograf
SoloHIHeliospheric Imager
Stránky ESA Solar Orbiter
Porovnanie veľkostiSlnka pri pohľade zoZeme (vľavo, 1 au) a zo sondy Solar Orbiter (0,284 au, vpravo)
Štrukturálny model Solar Orbiter krátko pred opustením výrobnej haly Airbus v Stevenage v Spojenom kráľovstve

Solar Orbiter[1] je aktívnasonda na prieskum Slnka, ktorú vyvinulaEurópska vesmírna agentúra (ESA). Solar Orbiter je určený na vykonávanie podrobných meraní vnútornejheliosféry,slnečného vetra a na vykonávanie dôkladných pozorovaní polárnych oblastíSlnka.

Solar Orbiter bude pozorovať Slnko z excentrickej obežnej dráhy s perihéliom ~ 60slnečných polomerov (RS), alebo 0,284au.[2] Počas plánovanej 7-ročnej misie sa orbitálny sklon zvýši asi na 25°.[3]

Vedecké ciele

[upraviť |upraviť zdroj]

Sonda sa každých päť mesiacov priblíži kSlnku tak, aby sa umožnilo opakované štúdium tej istej oblasti slnečnej atmosféry. Solar Orbiter bude pozorovať hromadenie magnetickej aktivity v atmosfére, ktorá môže viesť k silnýmslnečným erupciám.

Vedci budú mať tiež možnosť koordinovať pozorovania s misiouParker Solar Probe (2018 2025) agentúryNASA, ktorá vykonáva meraniakoróny Slnka.

Cieľom misie je vykonať detailné štúdie Slnka a jeho vnútornejheliosféry s vysokým rozlíšením, ktoré pomôžu nájsť odpovede na tieto otázky:

Vedecký náklad

[upraviť |upraviť zdroj]

Užitočné zaťaženie na vedecké účely sa skladá z:[4]

Heliosférické nástroje
  • Solar Wind Analyzer (SWA): Na meranie vlastností a zloženiaslnečného vetra.[5] Má tri senzory. Doska senzora PAS vznikla v spolupráciČeskej akademie vied s Karlovou Univerzitou.[6]
  • Detektor energetických častíc (EPD): Na meranie supratermálnych iónov, elektrónov, neutrálnych atómov, ako aj energetických častíc v energetickom rozsahu od 0,002 MeV až 20 MeV pre elektróny, 0,003 MeV až 100 MeV pre protóny, 0,008 MeV/n až 200 MeV/n pre ťažké ióny.[7]
  • Magnetometer (MAG): poskytne podrobné merania magnetického poľa[8]
  • Analyzátor rádiových a plazmových vĺn (RPW): Na meranie magnetických a elektrických polí vo vysokom časovom rozlíšení.[9] Jeho súčasťou je aj český prístroj Time Domain Sampler (TDS). TDS vykoná digitalizáciu kriviek elektrického a magnetického poľa vo frekvenčnom rozsahu od 100 Hz do 250 kHz. Tieto budú predbežne spracované a výber potenciálne zaujímavých udalostí sa uloží do vnútornej pamäte a neskôr sa prenesie na zem.[9][6]
Solárne prístroje na diaľkové snímanie
  • Polarimetrické a helioseizmické zobrazovače (PHI): Poskytujúce merania fotosférického magnetického poľa celého disku vo vysokom rozlíšení[10]
  • Zobrazovač EUV celého Slnka a s vysokým rozlíšením (EUI): Na zobrazenie rôznych vrstiev slnečnej atmosféry[11]
  • EUV spektrálny zobrazovač (SPICE): Poskytujúci spektrálne zobrazovanie slnečnejfotosféry akoróny charakterizujúceplazmové vlastnosti na Slnku[12][13]
  • Spektrometrický ďalekohľad pre zobrazovanie röntgenových lúčov (STIX): Poskytujúci zobrazovaciuspektroskopiu tepelnej a netepelnej slnečnej röntgenovej emisie od 4 do 150 keV
  • Koronograf (Metis): navrhnutý pre súčasné zobrazovanie viditeľnej a ultrafialovej emisie slnečnej koróny, umožní diagnostikovať štruktúry a dynamiku celej koróny[14]
  • Heliospheric Imager (SoloHI): Na zobrazenie kvázi stálych a prechodných tokov slnečného vetra (poskytnuté USA)[15]

Časová os

[upraviť |upraviť zdroj]
  • apríl 2012: zadanie zákazky na výstavbu vo výške 300 miliónov EUR spoločnosti Astrium UK.[16]
  • jún 2014: dokončenie 2-týždňového testu ohrevu slnečného štítu.[17]
  • september 2018: Solar Orbiter je dodaný do IABG v Nemecku, kde začali environmentálne testy.[18]
  • február 2020: Solar Orbiter bol vynesený na svoju trajektóriu pomocou rakety Atlas V 411.[19]

Oneskorenie štartu

[upraviť |upraviť zdroj]

V apríli 2015 bol plán štartu od júla 2017 do októbra 2018.[20] V auguste 2017 bol plán štartu február 2019.[21] Štart bol naplánovaný na 10. februára 2020 04:03 UTC na raketeAtlas V 411[22] a v tomto termíne aj prebehol.

Trajektória orbitera

[upraviť |upraviť zdroj]

Od štartu bude Solar Orbiteru trvať približne 3,5 roka, pri použití opakovanejgravitačnej asistencie Zeme aVenuše, aby dosiahol svoju operačnú dráhu, eliptickú obežnú dráhu s perihéliom 0,28 au a s aphéliom 0,9 au. Počas očakávaných 7 rokov trvania misie použije ďalšiu gravitačnú pomoc Venuše, aby zvýšil svoj sklon k rovníku Slnka z 0° na 25°[23], čo mu umožní lepší pohľad na póly Slnka. Ak bude schválená predĺžená misia, sklon by sa mohol ďalej zväčšiť na 34°.[24][25] Sklonrotačnej osi Slnka k eklitike je 7,25°.

9. augusta 2021 urobila sonda Solar Orbiter jeden zo svojich manévrov pri Venuši. Len o 33 hodín neskôr preletela okolo Venuše aj sondaBepiColombo. Takýto ojedinelý krátko po sebe nasledujúci prelet dvoch sond poskytol jedinečný pohľad na túto planétu. Sondy boli od seba aj v dobe maximálneho priblíženia vzdialené vyše pol milióna km.[26]

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. ÖNEL, Hakan.Solar Orbiter — English [online]. www.aip.de, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po anglicky)
  2. Leibniz-Institut fuer Sonnenphysik (KIS): SolarOrbiter PHI-ISS [online]. www.kis.uni-freiburg.de, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  3. ESA Science & Technology - Mission Operations [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  4. Solar Orbiter [online]. www.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po anglicky)
  5. UCL.Solar Orbiter & Sensor Locations [online]. UCL Department of Space and Climate Physics, 2018-07-23, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po anglicky)
  6. 12SPOLEČNOST, Česká astronomická.Solar Orbiter - mise ke Slunci s českou účastí [online]. ČAS, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po česky)
  7. Solar Orbiter's Energetic Particle Detector (EPD) [online]. Sektion Physik, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po nemecky)
  8. Space and Atmospheric Physics [online]. Imperial College London, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po anglicky)
  9. 12RPW - Solar Orbiter new - Cosmos [online]. www.cosmos.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. Archivované 2020-05-27 z originálu.
  10. MPS: PHI: Polarimetric and Helioseismic Imager [online]. web.archive.org, 2012-05-16, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. Archivované 2012-05-16 z originálu.
  11. MPS: EUI: Solar-Orbiter Extreme-Ultraviolet Imager [online]. www2.mps.mpg.de, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  12. SPICE on Solar Orbiter | SPICE, the light analyzer on the ESA Solar Orbiter mission [online]. spice.ias.u-psud.fr, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  13. MPS: SPICE: Spectral Imaging of the Coronal Environment [online]. web.archive.org, 2011-05-11, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. Archivované 2011-05-11 z originálu.
  14. Metis Solar Orbiter [online]. metis.oato.inaf.it, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  15. Solar Orbiter Heliospheric Imager (SoloHI) | Space Science Division [online]. www.nrl.navy.mil, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. Archivované 2020-05-02 z originálu.
  16. ESA Science & Technology - ESA contracts Astrium UK to build Solar Orbiter [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  17. Solar Orbiter’s shield takes Sun’s heat [online]. www.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online. (po anglicky)
  18. AMOS, Jonathan. Spacecraft to leave UK bound for the Sun.BBC News, 2018-09-18.Dostupné online [cit. 2020-02-08]. (po anglicky)
  19. Solar Orbiter [online]. www.esa.int, [cit. 2020-07-24].Dostupné online. (po anglicky)
  20. ESA Science & Technology - Solar Orbiter launch moved to 2018 [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  21. Europe's Solar Orbiter on track for 2019 launch [online]. Air & Cosmos, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  22. ESA Science & Technology - Summary [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  23. Solar Orbiter Mission - Satellite Missions - eoPortal Directory [online]. directory.eoportal.org, [cit. 2020-02-09].Dostupné online. (po anglicky)
  24. ESA Science & Technology - Mission Operations [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  25. ESA Science & Technology - Summary [online]. sci.esa.int, [cit. 2020-02-08].Dostupné online.
  26. Setkání u Venuše [online]. [Cit. 2021-08-20].Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]
PortalAstronomický portál
Hviezdny portál
Portál slnečná sústava
Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solar_Orbiter&oldid=7972753
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2026 Movatter.jp