| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Sojuz 16 | ||||
| COSPAR ID: | 1974-096A | ||||
| Kozmická loď: | Sojuz 7K-TM (výr. č. 73) | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz-U (výr. č. K15000-14) | ||||
| Volací znak: | Буран (Buran – snehová búrka) | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur,Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 2. december1974, 09:40:00,006UTC | ||||
| Pristátie: | 8. december 1974, 08:03:35 UTC 30 km juhozápadne odArkalyku vKazachstane | ||||
| Trvanie: | 5 dní, 22 hodín, 23 minút, 35 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 97 | ||||
| Apogeum: | 291km | ||||
| Perigeum: | 184km | ||||
| Doba obehu: | 89,2 minút | ||||
| Inklinácia: | 51,8° | ||||
| Hmotnosť: | 6 800kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Filipčenko (vľavo) a Rukavišnikov (vpravo) | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 16 (rus.Союз-16) bolsovietsky pilotovanýkozmický let v rámciprogramu Sojuz. Išlo o skúšobný let, ktorého cieľom bola príprava na spojenie sovietskej aamerickejkozmickej lode pre misiuSojuz-Apollo.
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Vladimir Džanibekov, veliteľBoris Andrejev, palubný inžinierJurij Romanenko, veliteľAlexandr Ivančenkov, palubný inžinierÚlohou letu bolo vyskúšať všetky zdokonalenia v konštrukciikozmických lodíSojuz pre nadchádzajúci letSojuz-Apollo. Let prebiehal podľa letového plánu čo najbližšieho tomuto spoločnému experimentuZSSR aUSA. Kozmická loď bola vybavená novým spojovacím systémom, ktorý bol špeciálne vyvinutý pre spoločný let. Časť zodpovedajúca americkému spojovaciemu prstencu bola umiestnená na špeciálnom zariadení, ktoré umožňovalo simulovať spojenie oboch lodí. K ďalším modifikáciám patrila možnosť zníženiatlaku na 520 mm Hg a zvýšenia obsahukyslíka (parciálny tlak 170 mm Hg), čo potom umožnilo zrýchliť prestup do lodeApollo s kyslíkovou atmosférou. Modifikovaný bol aj energetický systém (nový tvarslnečných panelov atď.), na povrchu bol umiestnený nový optický terč uľahčujúciAmeričanom spojenie so Sojuzom a nové okno v orbitálnom úseku na filmovanie umeléhozatmenia Slnka, ktoré potom vyvolalo Apollo svojím tieňom.[1]
Sojuz 16 úspešne vyštartoval2. decembra1974 o 12:40:00,006 moskovského času (14:40:00,006 miestneho času a 09:40:00,006svetového času) pomocounosnej raketySojuz-U zkozmodrómuBajkonur na územíKazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Kozmická loď bola navedená naobežnú dráhu vo výške 225km plánovanú pre neskorší let Sojuzu k Apollu. Pretožeapogeum počiatočnej dráhy bolo príliš vysoko,kozmonauti znížili pri preleteperigeom na 5. obleteraketovým motorom rýchlosť lode, a tak nová dráha ležala vo výške 177 – 223 km. V čase od 17:30 do 03:30 UTC nasledujúceho dňa,3. decembra, bola loď mimo rádiovú počuteľnosť pozemných staníc a kozmonauti odpočívali. Na 17. a 18. oblete vykonali korekcie dráhy, ktorých výsledkom bola takmer perfektná „montážna dráha“ vo výške 233 – 224 km a s periódou 88,9 minút. Na takejto dráhe potom loď Sojuz vyčkávala priblíženie amerického Apolla počas spoločného letu. Tlak v kabíne lode bol znížený na 540 mm Hg a kozmonauti zahájili aj experiment so sledovaním vplyvubeztiaže namikroorganizmy. Na 32., 38. a 48. oblete sa skúšal nový spojovací mechanizmus. Spojenie aj rozpojenie oboch častí prebehlo bez problémov. Na 68. a 69. oblete kozmonauti snímkovali na trase 30 000 km v polarizovanom svetle denný aj nočný obzorZeme. Na preverenie viditeľnosti novo inštalovaným oknom (pre snímanie umelého slnečného zatmenia) sa fotografovala hviezdna obloha. Snímkovali sa tiež vybrané oblasti územia ZSSR na národohospodárske účely.[1]
V závere letu bol tlak v obývateľných úsekoch lode zvýšený na obvyklých 760 mm Hg. Na 80. oblete, keď loď letela nad južnýmAtlantikom, bol skúšobne zapálený raketový motor, čím sa znížilo perigeum dráhy lode. Manéver bol monitorovaný sledovacou loďouMoržovec. Na 82. oblete bol pyrotechnicky odpálený prstenec simulujúci americkú kozmickú loď. Kozmonauti preniesli do návratovej kabíny výsledky svojich meraní, preverili systémy potrebné na návrat k Zemi a obliekli siskafandre chrániace ich proti náhlej dekompresii. Na konci 96. obletu, pri lete nad južným Atlantikom, bol zapálený brzdiaci raketový motor a kozmická loď sa dostala na zostupovú dráhu. Potom došlo k rozdeleniu troch častí lode a návratová kabína preletelaatmosférou, zabrzdila sa a napadáku zostúpila k Zemi. Návratový modul Sojuzu 16 úspešne pristál8. decembra o 08:03:35 UTC (11:03:35 moskovského času) v kazašskej stepi. Miesto pristátia sa nachádzalo 30 km juhozápadne odArkalyku. Kozmonauti sa po pristátí cítili dobre, všetky nové systémy pracovali normálne.[1]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSojuz 16| Predchádzajúca misia: Sojuz 15 | Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 17 |
| Najbližšie plánované | MS-23(február 2023) | _spacecraft.jpg)   .jpg) |
|---|---|---|
| Prebiehajúce | ||
| Sojuz MS (2016 – súčasnosť) | ||
| Sojuz TMA-M (2010 – 2016) | ||
| Sojuz TMA (2002 – 2012) | ||
| Sojuz 7K-STM (1986 – 2002) | ||
| Sojuz 7K-ST (1976 – 1986) | ||
| Sojuz 7K-TM (1974 – 1976) | ||
| Sojuz 7K-T (1973 – 1981) | ||
| Sojuz 7K-OKS (1971) | ||
| Sojuz 7K-OK (1967 – 1970) | ||
| Bez posádky | Kozmos 133 ·Kozmos 140 ·Kozmos 146 ·Kozmos 154 ·Zond 1967A ·Kozmos 186 ·Kozmos 188 ·Zond 1967B ·Zond 4 ·Kozmos 212 ·Kozmos 213 ·Zond 1968A ·Zond 1968B ·Kozmos 238 ·Zond 5 ·Sojuz 2 ·Zond 6 ·Zond 1969A ·Zond L1S-1 ·Zond L1S-2 ·Zond 7 ·Zond 8 ·Kozmos 496 ·Kozmos 573 ·Kozmos 613 ·Kozmos 638 ·Kozmos 656 ·Kozmos 670 ·Kozmos 672 ·Kozmos 772 ·Sojuz 20 ·Kozmos 869 ·Kozmos 1001 ·Kozmos 1074 ·Sojuz 34(pri štarte) ·Sojuz 32(pri pristátí) ·Sojuz T-1 ·Sojuz TM-1 ·Sojuz MS-14 | |
