Slovensko jeparlamentná demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.[11] V hospodárstve sa vyznačuje modernizovanýmpriemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele takhrubého domáceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.
Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým sČeskom, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy sMaďarskom sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žijemaďarská arómska menšina. Slovensko má bohatúkultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.
Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciouuhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaníSlavus čiSclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja vUhorskom Hradišti.[12]
Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z koncapaleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebkyneandertálca vGánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú kneolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne ajvenuše z Nitrianskeho Hrádku,Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňaDomica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.
Od konca4. storočia pred Kr. prichádzajúKelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známeetnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V1. storočí pred Kr. prichádzajú na SlovenskoDákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmiGermánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ichVanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu sRímskou ríšou. V2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.[13]
Koncom4. storočia sa začalosťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvéslovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v5. storočí. V druhej polovici6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňovAvarov, v prvej polovici7. storočia bolo miestne územie pripojené kSamovej ríši.
Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska boloNitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku833 pripojilo kVeľkej Morave. V roku862 veľkomoravský panovníkRastislav požiadalByzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisárMichal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmiKonštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv.Metodom, ktorí zostavili písmohlaholiku, preložiliSväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy dostaroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.
Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát –Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarskádynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bolalatinčina. Pobitke pri Moháči roku1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený doOsmanskej ríše.[13]
Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v16. a17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv.Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohtohabsburského štátu.Bratislava sa stala hlavným (1536 –1784/1848), korunovačným (1563 –1830) mestom a sídlom snemu (1542 –1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska.Trnava sa stala sídlomostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku1711Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitánJuraj Jánošík (1688 –1713) zTerchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.[14]
Počas18. storočia začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čeleAnton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstaviteliaJán Kollár aPavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku1787 kodifikovalAnton Bernolák prvú spisovnúslovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývanábernolákovčina).
V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv.štúrovská generácia. Roku1843 kodifikovalĽudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov1848 –1849 bolo vyhlásenéAutonómne Slovensko v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časťRakúskej monarchie, čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku1849 zanikla. Najhoršiemu tlakumaďarizácie čelili Slováci porakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch1867 –1918. SRakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku20. storočia.
V20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v1. svetovej vojne. V októbri1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vznikloČesko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politikMilan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásiliMartinskou deklaráciou (30. októbra1918). Slovensko bolo po uzatvorenímierovej zmluvy v Trianone prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.[13]
Od roku1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátorAdolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámciČesko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálneSlovenská republika) – jeden zo satelitov nacistickéhoNemecka, v ktorom sa ustanoviltotalitný politický systém na čele s diktátoromJozefom Tisom.
Slovensko počas2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenecNemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom vočifašizmu anacizmu, ktoré zostrovali perzekúciužidovského arómskeho obyvateľstva. Behomholokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.[15] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste1944Slovenské národné povstanie, ktorého politickým a vojenským centrom bolaBanská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie SlovenskaČervenou armádou, armádou Rumunska a1. česko-slovenským armádnym zborom ukončilo existenciu slovenského štátu.
Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používastredoeurópsky čas, ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží vStrednej Európe, akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more jeJadranské, vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí sUkrajinou (97,8 km), na juhu sMaďarskom (654,8 km), na juhozápade sRakúskom (106,7 km), na severozápade sČeskom (251,8 km) a na severe sPoľskom (541,1 km). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.[10]
Krajina je charakterizovanáhornatým reliéfom na severe anížinami na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria doPanónskej panvy aKarpát. Svojou územnou rozlohou 49 036 km2 sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európskerozvodie, rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora).
Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchuKremenec, najvýchodnejší bod Slovenska
Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmoKarpát vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí –Kremnické vrchy,Vtáčnik,Poľana,Javorie,Štiavnické vrchy a ďalšie. Sopečného pôvodu sú ajSlanské aVihorlatské vrchy na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú odMalých Karpát na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoriaMalá Fatra,Veľká Fatra,Nízke Tatry aVysoké Tatry. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska –Gerlachovský štít, vysoký 2 655 m n. m. Ďalšie známe vrchy súLomnický štít (2632 m), symbol SlovenskaKriváň (2492 m) aRysy (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie jeSlovenské rudohorie.[16]
Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženinyPanónskej panvy. Najväčšia a najúrodnejšia jePodunajská nížina. Jej južná časť soŽitným ostrovom, kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek –Váh,Nitra,Žitava,Hron aIpeľ. Druhá najväčšia jeVýchodoslovenská nížina. Pretekajú ňou viaceré rieky –Topľa,Ondava,Laborec,Uh,Latorica, ktorých vody odvádzaBodrog aTisa. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšiaZáhorská nížina.[16]
Na Slovensku panujemierne podnebie prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú tepléletá a chladné vlhkézimy s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkýmnadmorská výška. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä vTatrách, činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h (Skalnaté pleso, Vysoké Tatry).[17]
Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí.
V krajine je situovaných množstvo umelýchpriehradných nádrží. Najviac priehrad (celkom 19) je na riekeVáh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr.Liptovská Mara,Sĺňava,Kráľová,Nosice a iné. Najväčšia priehrada jeOravská priehrada s rozlohou 35 km², ďalejZemplínska šírava aLiptovská Mara. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patríVodné dielo Gabčíkovo na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovalirybníky (chov rýb),tajchy (banská činnosť) aklauzy (splavovanie dreva).
Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.[18]
Mapa geologickej stavby SlovenskaKamenný vodopád Somoška vCerovej vrchovine, najznámejší vulkanický útvar na SlovenskuMagnezit zLubeníka, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na SlovenskuJaskyňaDomica
Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej častiKarpaty, ktoré na juhu lemujú nížinyPanónskej panvy. Karpaty sa zaraďujú doalpsko-himalájskej sústavy. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznúpríkrovovú stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever.
Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanitékryštalinické ajusadené horniny, čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvypiesku,štrku aílu). Na území Slovenska utvárajúKarpaty rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť naZápadné aVýchodné Karpaty. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty.
Západné Karpaty sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmäflyšové pásmo, ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudovanéflyšom (striedaniepieskovcov,ílovcov abridlíc). ZačínaBielymi Karpatami, pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorieČergov. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavujebradlové pásmo. Tvoria ho odolné vápence (bradlá) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr.Vršatské bradlá).
Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili vštvrtohorách prví ľudia. V obdobíprvohôr pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv.variského/hercýnskeho vrásnenia premenené horninyruly,svory aamfibolity. Miestami intrudovali variskégranitoidy. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentuPangea. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkomdruhohôr v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv.Meliatskeho oceánu (súčasť väčšieho oceánuTethys). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovalivápence adolomity. V jure a kriede hlavne vápence. Koncomdruhohôr územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby (orogenéza atektogenéza). Vznikli vnútrokarpatsképríkrovy, ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vzniklineogénne kotliny a nížiny. Zasahovalo sem moreParatethys. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek súŠtiavnický stratovulkán, najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov,Poľana, čiVihorlat. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, jePutikov vŕšok pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.[20] Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosťštvrtohorných ľadovcov a nadmernáerózia. Vo štvrtohorách sa objavuječlovek a sopečná činnosť postupne ustáva.
Slovensko sa nachádza naeurázijskej litosférickej platni, resp. na časti označovanejAlcapa. Tektonickézlomy, ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.[21] Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolíKomárna, v oblastiMalých Karpát odBratislavy poVrbové, v oblasti Horehronia východne odBanskej Bystrice a na východnom Slovensku približne medziHumenným aUžhorodom. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mestaZakopané.[22] Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko28. júna1763 priKomárne (pozrizemetrasenie v Komárne v roku 1763) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).[23] Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť.
Ťažbanerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 %HDP.[24]
Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažiaropa,zemný plyn,hnedé uhlie alignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotrebačierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny akoantracit,bitumenóznebridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásobyuránu sa nachádzajú napr. na ložiskuJahodná (Kurišková), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzirúd bola na Slovensku donedávna ťažená už ibaželezná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásobyantimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovuDúbrava vNízkych Tatrách aPezinok vMalých Karpatoch. Krajina má značné zásobynerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažbamagnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažbaperlitu azeolitov. Významným je i novo otvárané ložiskomastenca priGemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patríbarit,bentonit,kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramickéíly, petrurgickýbazalt, stavebný aobkladový kameň,dolomit,vápenec,kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby),anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby),živce,kremennépiesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentomzlata,striebra,medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre).[25]
Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že tu nájdeme rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patriajaskyne Slovenského krasu aDobšinská ľadová jaskyňa, ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstvaUNESCO. Unikátnu hodnotu má predovšetkýmOchtinská aragonitová jaskyňa, jediná svojho druhu v Európe.[26] Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania.
Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je iendemická biodiverzita.[27]
Územie Slovenska sa rozprestiera v oblastilistnatých azmiešaných lesov mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoriavýškové stupne (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).[28] Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížináchdub, na úpätiach hôrbuk a vo vyšších poloháchsmrek. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi alesostepi. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov.
Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí (jarabica,zajac,bažant,hraboš,drop), listnatých lesov (diviak,tetrov,jeleň,medveď,vlk,líška,srnčia zver,veverica,jazvec,rys ostrovid), vysokohorských polôh (svišť,kamzík), vôd, močiarov a ich brehov (kapor,pstruh, 6 druhovskokanov, dva druhyropúch, 6 druhovvolaviek). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhovsov, 3 druhyorlov, 6 druhovsokolov, 3 druhymyšiakov, v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28[29] rôznych druhovnetopierov. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.[19]
V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťouživotné prostredie menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajúkyslé dažde a za bezvetria aj mestskýsmog. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujúvíchrice, snehovékalamity, zosuvy pôdy,škodcovia,požiare,povodne a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch).Odpadové vody z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovanímodpadu. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie –recyklácia. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú naskládkach odpadov.
Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)Veková pyramída Slovenska (2017)Veková pyramída Slovenska (2020)
Slovensko má vyše 5,4 miliónovobyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov majú krajePrešovský,Košický aNitriansky. Počet obyvateľov sa v ostatných rokoch zvyšuje iba málo, pretože je nízky počet narodených. Prirodzený prírastok dosahuje -0,02 % (k roku2018).[33] Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je naSpiši,Orave,Above aZemplíne.[34]
Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria.
Demografický vývoj silne ovplyvňujemigrácia. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali doUSA,Česka,Srbska (Vojvodina),Maďarska,Rakúska a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanejpracovnej sily, ktorý pretrváva v menšej miere dodnes.
Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia vproduktívnom veku (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.[35]
V roku 2024 klesla populácia Slovenska o viac ako 4 000 obyvateľov.
Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku2011
V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 80 % etnickýchSlovákov. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvateliamaďarskej národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou súRómovia, ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.[35] Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývaliKarpatskí Nemci, kedysi tvorili významnúnárodnostnú menšinu.Nemecky hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilnedeportovaných 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámciVysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska), čím sa nemecká menšina (v2011 sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva.
Podľa údajov za sčítania z roku 2021 etnickú štruktúru Slovenska tvoria:
Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska jeslovenčina, ktorá patrí do skupinyzápadoslovanských jazykov. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku1843 na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovanýchlatinských písmen. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličnédialekty, čiže nárečia.[40] Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.
Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku2021.Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku1930.Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku1880.Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku2011Slovenskáabeceda sa skladá zo 46 písmen
Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021.Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930.Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku2011Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001Katedrála svätého Martina v BratislaveDóm svätej Alžbety v Košiciach
Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny (Orava,Kysuce). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov (evanjelická cirkev augsburského vyznania,gréckokatolícka cirkev areformovaná kresťanská cirkev). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich (pravoslávna cirkev, Náboženská spoločnosťJehovovi svedkovia,Evanjelická cirkev metodistická a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátaneislamu ajudaizmu. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejnámešita.[43] Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (jebez vyznania). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.[35]
Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816€.[46] Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.[chýba zdroj]Problémom je vo viacerých oblastiachnezamestnanosť (5,90 %[47] v roku2024). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch.
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do2 890 samostatnýchobcí (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.[48] Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla (dediny) a rozptýlené sídla –samoty (majú regionálne názvy akokopanice,lazy,štále,rale). Miest na Slovensku je len141. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.[49] Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajovŠÚ SR k 31. decembru 2021) jeBratislava, nasledujúKošice,Prešov,Žilina,Banská Bystrica aNitra.[50] Podľa rozlohy dominujeBratislava, nepatrne menšie je mestoVysoké Tatry, tretie súKošice. Hlavným mestom jeBratislava.
Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.[33] Do štátom zabezpečovaných služieb patrízdravotníctvo,školstvo,veda avýskum.
Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajúnemocnice,polikliniky, sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku2016). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku2015). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.[33]
Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.[51] Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerýchnárodnostných menšín. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP.Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%.[52]
Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku1868. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách.Základnú školu navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.
Slovenská republika jepluralitná demokracia parlamentného typu – parlamentná republika. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, nakoľko prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahuunitárneho štátu. Základným zákonom štátu jeústava, ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody.Ústava SR bola prijatá 1.septembra1992, účinnosť nadobudla 1. januára1993. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc (legislatívu), výkonnú moc (exekutívu) a súdnu moc (justíciu).[56]
Nemecká nadáciaBertelsmann Stiftung a americká organizáciaFreedom House konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodnévoľby a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silnákorupcia.[57][58]
Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správanie všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratickýchvoľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém preVoľby do Národnej rady Slovenskej republiky jepomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tuimperatívny mandát. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.[56]
Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovúkoalíciu, t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojípremiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.[59] Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedieRobert Fico za stranuSMER.
Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenieNárodnou radou. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky jePeter Pellegrini.[60]
Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvoríÚstavný súd SR a sústava súdov:Najvyšší súd SR, krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.[56] Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu.
Mapa zobrazujúca kraje SlovenskaMapa zobrazujúca okresy SlovenskaPohľad naTrenčiansky hrad a mestoTrenčín.
Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku.
Samosprávne územné celky SR súobce avyššie územné celky (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov.
Administratívne celky na Slovensku súkraje aokresy. Od roku1996 je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku2002 zároveňsamosprávnymi krajmi. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja.
Slovensko sa oddávna členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu.
Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývaližupy,komitáty čistolice. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.[19]
Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujúozbrojenú moc krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu,slobody azvrchovanosti. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkovživelných pohrôm alebo inýchmimoriadnych udalostí. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniupovinnej vojenskej služby pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plneprofesionálnou armádou.[62] Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia naPozemné aVzdušné sily. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).[63] V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov.
Polícia je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad vČesku bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácieBertelsmann Stiftung nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.[57]
Od roku 2004 je Slovensko členomNATO aEurópskej únie, o tri roky neskôr sa stalo súčasťouSchengenského priestoru. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako jeOrganizácia spojených národov (OSN),Svetová obchodná organizácia (WTO),Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) aOrganizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu.
Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodárskyvyspelejšie krajiny. Podobne ako ostatné pridružené štátyEurópskej únie sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.[64] Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou jeeuro (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %.[1][33]
Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku2018). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektorslužieb (62 %) apriemysel (35 %),poľnohospodárstvo má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra acestovný ruch. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiachBratislava aKošice –Prešov, v oblasti Považia odTrenčína poLiptovský Mikuláš, Pohronia (Banská Bystrica –Zvolen) a regióne Podunajskej nížiny (Trnava –Nitra).[21]
Významné postavenie v ekonomike mázahraničný obchod. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska súČesko,Nemecko,Dánsko,Maďarsko,Francúzsko,Poľsko,Rakúsko a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné.
Žatva pri obciDubodielChov dojníc na družstve v obciNovoť
Slovensko má rozvinutépoľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo,poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov).[65] Úrodné pôdy sú vhodné prerastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavnepšenica,kukurica ajačmeň. Rozširujú sa osevné plochyzeleniny,strukovín aolejnín (slnečnica,repka olejná). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujúzemiaky, raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšinahrozna a inéhoovocia sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a voVýchodoslovenskej nížine (Tokajská oblasť).[66]
Vživočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky.Rybolov má zatiaľ iba lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach.
Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä nabaníckej ťažbe. Slovensko disponuje však malými zásobamipalív, dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicuelektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne (Jaslovské Bohunice,Mochovce), potom vodné (z vodných najviacGabčíkovo na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny (U.S. Steel Košice,Železiarne Podbrezová, hlinikárne Žiar nad Hronom – bývaléZávody SNP) pre potreby strojárstva.[16]
Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä zautomobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnostiVolkswagen v Bratislave, Stupave a Martine, StellantisPeugeot-Citroën v Trnave,Jaguar Land Rover v Nitre aKia v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závodVolvo pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.[69] Krajina si výrobou automobilov získala prívlastokDetroit Európy a po rozvoji ekonomiky ajtatranský tiger.[70]
Druhý najdôležitejší priemysel jeelektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosťFoxconn, pri Galante spoločnosťSamsung. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave (Slovnaft,Istrochem), Šali (Duslo) a Novákoch (Fortischem). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky (Continental Matador Rubber).
Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku jepotravinárstvo, ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovaniedreva (píly, drevokombináty, nábytok), výrobacelulózy apapiera (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva.
Výrazný útlm zaznamenaltextilný aodevný priemysel (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený ajobuvnícky asklársky priemysel.[16] Do štátnej pokladnice prispievajúremeslá akodrotárstvo,hrnčiarstvo (výroba majoliky vModre),rezbárstvo (výrobavalašiek, hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov.
Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríkladbankovníctvo afinančníctvo. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čeleNárodná banka Slovenska.[71] Od roku 2009 je platnou menoueuro (€), deliace sa na 100centov. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný.
Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku2013 navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza zČeska (asi 26 %),Poľska (15 %) aNemecka (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorieTatry a regiónLiptov.[73][74] Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry.
V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. zIzraela (+52%),Islandu (+50%), aRuska (+22%).[75] Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako 15 000 km značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako 500 km pre lyžiarsku turistiku (stav k roku2019).[76]
Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanýmivysokými školami, odbornými ústavmi aSlovenskou akadémiou vied (založená v roku1953). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majútechnické odbory afyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %. Veľká pozornosť je tiež venovaná podporemúzejníctva a budovaniu verejnýchknižníc.
Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekárJán Jesenský. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenecMatej Bel. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezcaAurel Stodola, ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bolJán Bahýľ. K rozvoju optiky výrazne prispelJosef Maximilián Petzval. Na konštrukcii padáku pracovalŠtefan Banič. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bolJozef Murgaš. Zo súčasných výskumníkov je významný astronómPeter Kušnirák, ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponentPhilipp Lenard.
Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medziJadranským aBaltským morom a medziSeverným aČiernym morom. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha poDunaji. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov zRuska dozápadnej Európy.[19]
Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 415,5 km diaľnic a 259 km rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií:cesty I. triedy,cesty II. triedy,cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1,D2,D3,D4). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.[21]
Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres.ŽSR spravujú 3 690 kilometrov (2007)[77] tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska.
Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patríČiernohronská železnica vČiernom Balogu a úvraťováKysucko-oravská lesná železnica naVychylovke, ktorá bola v prevádzke v rokoch1926 až1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra.
Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou
Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:Dunaj (172 km),Váh (78,8 km),Bodrog (7,8 km) aTopľa (20 km). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestáchBratislava aKomárno. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projektVážskej vodnej cesty s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiťDunaj cezVáh sOdrou aVislou.[78] Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich.
Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36letísk (z toho 20 s tvrdým povrchom).[33] Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne vBratislave,Košiciach,Poprade,Piešťanoch,Sliači,Prievidzi,Žiline aNitre. Najväčšie letisko na Slovensku jeLetisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2016 prepravilo 1 756 808 cestujúcich.[79] Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu.
Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:[33]
Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dvaropovody –Družba (506,6 km) aAdria (8,5 km). Krajinou taktiež prechádza plynovodBratstvo, na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše 30 560 km.[80] K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.[80] Významné sú ajvodovody, ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží.
Telekomunikácie sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalointernet.[81] Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnostiRozhlas a televízia Slovenska, ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky:Slovenský rozhlas aSlovenskú televíziu, ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.[82] Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používanýanalógový systém, postupne sa prechádza nadigitálne vysielanie. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.[83]
Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna –Slovenská televízia, ktorá má dva kanályJednotka aDvojka. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu.
Roku 1996 začala vysielať aj komerčnáTV Markíza, ktorá je najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanálTV Doma, tretí, pre mužov, s názvomTV Dajto, aj štvrtý kanálTV Foor, ktorý zanikol v roku 2014.
Z televízie Global vznikla v roku 2002TV JOJ, ktorá spustila vysielanie druhého okruhuPlus a v roku 2013 ďalšie dva programyTV WAU aTV Senzi. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV aTV RiK. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Generálnym riaditeľom je Marcel Grega.
Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televíziaTA3, monotematickáTVA (obchodné správy),Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie),Music Box (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október2017):TV Markíza (19,5 %),TV JOJ (16,2 %),Jednotka (10,1 %),TV Doma (4 %),TV Dajto (3,1 %),Plus (3 %),TV WAU (2,8 %),Dvojka (2,2 %) aTA3 (1,6 %).[86]
Televízia je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie izábavu, informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku1953.[87]
Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku2016):[88]
Slováci v tradičných krojochDrevená vidiecka architektúra v dedinkeVlkolínec
Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudovézvyky a tradície, ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločnékresťanské a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojráznepesničky a tancovali jedinečnétance. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudovékroje, ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. voVýchodnej, vDetve, naMyjave, vZuberci a inde.Folklórne súbory akoSĽUK čiLúčnica preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.[19][40]
Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.[87] Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájalispevy k rôznym príležitostiam ako bolisvadby, narodenie dieťaťa,pohreby a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané súporekadlá,príslovia ahádanky. V epike sú to predovšetkýmrozprávky abalady.
Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry (drevenice) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.[87]
Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie súVeľké Leváre,Brhlovce,Sebechleby,Čičmany,Špania Dolina,Vlkolínec,Podbiel aŽdiar. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10skanzenov, ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.[89] Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny vMartine na Turci,Vychylovka na Kysuciach,Zuberec na Orave,Pribylina na Liptove,Svidník na Šariši,Humenné na Zemplíne,Nitra v Podunajsku atď.[19]
Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest –Bratislava,Banská Štiavnica,Košice,Bardejov,Levoča,Banská Bystrica a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry súdrevené kostolíky, ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice15. storočia. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.[90]
Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríkladvenuše z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bolMajster Pavol z Levoče, tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskomChráme sv. Jakuba.[91] Začiatkom20. storočia začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliarGustáv Mallý či sochárJán Koniarek. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.[87]
Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bolMartin Benka, v jeho stopách šliMikuláš Galanda,Ľudovít Fulla aJanko Alexy. Ako grafici sa presláviliKoloman Sokol čiAlbín Brunovský a sochárArpád Račko. Nemožno obísť obdobiesocialistického realizmu. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľpop-artuAndy Warhol. V roku1991 bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v mesteMedzilaborce, otvorené múzeum venované jeho tvorbe.[92]
Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskejVysokej školy výtvarných umení. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej iSpolok výtvarníkov Slovenska aUmelecká beseda Slovenska, ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieťgalérií a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríkladBlažej Baláž.[93] Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím.
Prezentácia modernej hudby na festivalePohoda vTrenčíne.
Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujemeľudové piesne, ktoré sú súčasťou obradovéhofolklóru. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujemerituálnepiesne (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií súviachlasné mužské spevy, ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov súfujara,ozembuch čigajdy.[87]
Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnovéhoČeskoslovenska (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľMikuláš Schneider-Trnavský sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie vBratislave. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bolAlexander Moyzes, ktorého mladším súčasníkom bolEugen Suchoň aJán Cikker. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patriaVladimír Godár,Iris Szeghy,Peter Machajdík,Martin Burlas aPeter Zagar. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patriliGejza Dusík aFrantišek Krištof Veselý. Výrazne sa presadili aj operné speváčkyEdita Gruberová,Lucia Poppová,Gabriela Beňačková, z mužovPeter Dvorský.
S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečnézábavy počas roka (tzv. "muziky"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patríverbunk,odzemok, palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.[87]
Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr.Jozef Gregor Tajovský,Božena Slančíková-Timrava). Prvé profesionálnedivadlo vzniklo v marci1920 v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznikSlovenskej činohry SND (1932).[94]
Po roku1945 sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boliJozef Budský aJán Jamnický. V roku1979 rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla2007.[94] Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patríRadošinské naivné divadlo v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov –Divadlo z Pasáže.
Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočilEduard Schreiber ešte pred rokom1910. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružnáanekdota zvanáÚnos.[93]
K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov.Ján Kadár je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenuOscar. K tzv. československej novej vlne patriŠtefan Uher. Netradičné režisérske postupy úspešne realizujeJuraj Jakubisko. V Hollywoode sa presadilIvan Reitman, režisér mnohých populárnych komédií (Krotitelia duchov,Dvojčatá,Policajt zo škôlky,Junior a i.).
Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmäčeskej,poľskej,rakúskej amaďarskej. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmäobilná kaša. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu akobryndzové halušky azemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríkladguláš,lečo,plnená paprika,viedenský rezeň. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku jekapustnica vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa.
Obľúbeným nápojom slovenských predkov bolažinčica, vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielovíno,pivo, z destilátovslivovica aborovička.
Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode vČunove pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoistiPavol Hochschorner aPeter Hochschorner, dve zlaté ich kolegoviaMichal Martikán aElena Kaliská a tiežLadislav Škantár aPeter Škantár vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodecJozef Pribilinec. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodecMatej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi na 50 km naLOH 2016.
↑Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.[2] Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.
↑Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 [online]. [Cit. 2013-02-13].Dostupné online. Archivované 2013-02-08 z originálu.
↑Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor, [cit. 2010-03-03].Dostupné online.
↑Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky [online]. Bratislava: [cit. 2010-03-03].Dostupné online. Archivované 2007-06-30 z originálu.
↑Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín [online]. [Cit. 2010-03-03].Dostupné online. Archivované 2009-01-05 z originálu.
↑Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 [online]. enviroportal.sk, [cit. 2021-01-28].Dostupné online.
↑abWorld Economic Outlook database: April 2021 [online]. International Monetary Fund, [cit. 2021-05-05].Dostupné online. (Anglický)
↑Latest Human Development Index Ranking [online]. New York, New York, USA: UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME, [cit. 2022-09-08].Dostupné online. (Anglický)
↑Ščítanie obyvateľstva 2021 [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2021-01-01].Dostupné online.
↑abŠtatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2017-09-08].Dostupné online.
↑HALAMA, Ondrej.Základy práva pre každého.. 1.. vyd. Žilina : [s.n.], 2020.ISBN978-80-570-2244-2. S. 31.
↑UHLÁR, Vlado. O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina.Kultúra slova, 1992, roč. 26, čís. 8, s. 230 – 236.Dostupné online [cit. 2021-04-14].ISSN0023-5202.
↑abcLIŠČÁK, V..Státy a území světa. 1. vyd. Praha : Libri, 2009. S. 725-728.
↑abcdefgTOLMÁČI, L. a KOL..Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 2. vyd. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2018.
↑RUŽEK, I. a KOL..Geografia pre 5.ročník základných škôl. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, 2009. S. 41.
↑abcTOLMÁČI, L. a KOL..Geografia pre 2.ročník gymnázií. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, 2013. S. 26,27.
↑A.S, Petit Press.Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí [online]. www.sme.sk, [cit. 2019-07-14].Dostupné online.
↑Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s.Dostupné online
↑ČTK.Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok [online]. spravy.pravda.sk, 29.10.2009, [cit. 2013-12-23].Dostupné online.
↑ŠPROCHA, Branislav a kol.Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov INPopulačné štúdie Slovenska 3. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014.ISBN 978-80-971715-0-6
↑KRIŠOVÁ, Silvia.Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 [online]. Podnikajte.sk, 2025-01-22, [cit. 2025-02-20].Dostupné online.
↑Nezamestnanosť na Slovensku 2024 [online]. www.podporavnezamestnanosti.sk, [cit. 2024-06-04].Dostupné online.
↑Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2013-01-11, [cit. 2016-01-09].Dostupné online.
↑Všeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR.Dostupné online. Archivované 2014-11-12 z originálu.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10].Dostupné online.
↑KOL..Geografia pre 3.ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : VKÚ, 2012. S. 112.
↑Literacy Rate by Country 2023 [online]. worldpopulationreview.com, [cit. 2023-07-25].Dostupné online.
↑NEJEDLÝ, Tomáš. UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta.Trend (Bratislava: TREND Holding), 2019-07-04.Dostupné online [cit. 2019-07-30].ISSN1336-2674.
↑Top Eastern Europe Universities [online]. webometrics.info, [cit. 2009-07-13].Dostupné online.
↑Slovakia [online]. freedomhouse.org, 2012-01-12, [cit. 2019-07-15].Dostupné online. Archivované 2019-07-15 z originálu. (po anglicky)
↑Government Office of the Slovak Republic | Úrad vlády SR [online]. www.government.gov.sk, [cit. 2019-07-14].Dostupné online.
↑TASR/TERAZ.sk. ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR.teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-15.Dostupné online [cit. 2024-06-15].
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10].Dostupné online.
↑ZUBRICZKÝ, G..Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2009. S. 38.
↑Kolektív autorov,Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401 – 404
↑NÉMETHOVÁ, Jana.Poľnohospodárstvo Slovenska [online]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied, 2008, [cit. 2010-08-20].Dostupné online. Archivované 2016-01-07 z originálu.
↑Štatistický úrad SR.Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 [online]. portal.statistics.sk, Marec 2010, [cit. 2010-08-20].Dostupné online. Archivované 2011-08-11 z originálu.
↑Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO [online]. www.unesco-slovakia.sk, [cit. 2019-07-09].Dostupné online. Archivované 2019-07-09 z originálu.
↑ČTK; KA.Turistov na Slovensku pribúda [online]. aktualne.centrum.sk, 30.06.2007, [cit. 2011-10-09].Dostupné online.
↑Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete [online].TASR, 29.02.2016.Dostupné online.
↑Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov [online]. 24.5.2019, [cit. 2019-10-12].Dostupné online.
↑Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov [online]. kst.sk, [cit. 2019-09-23].Dostupné online. Archivované 2019-09-23 z originálu.
↑abSZÉPLAKY, D.; LUKÁČ, L..Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska [online]. tzbportal.sk, 03.02.2011, [cit. 2014-09-23].Dostupné online. Archivované 2014-11-13 z originálu.
↑Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-07-12].Dostupné online. Archivované 2020-04-07 z originálu.
↑Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2011-06-03].Dostupné online. Archivované 2015-11-27 z originálu.
↑Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011 [online]. MDVRR SR, [cit. 2011-06-03].Dostupné online. Archivované 2012-01-12 z originálu.
↑MAXA, Filip. Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS.Zive.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-12-15.Dostupné online [cit. 2017-12-17].ISSN1335-860X.
↑Slovakia National Football Team: FIFA Ranking | FIFARANKING.net [online]. en.fifaranking.net, 2022-10-06, [cit. 2024-06-05].Dostupné online. (po anglicky)
.png)
.jpg)
.jpg)
_001.jpg)
.jpg)
_-_southern_side.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_046.jpg)
