| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Skylab 2 | ||||
| COSPAR ID: | 1973-032A | ||||
| Veliteľský modul: | CM-116 | ||||
| Servisný modul: | SM-116 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn IB SA-206 | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B) | ||||
| Štart: | 25. máj1973, 13:00:00,53UTC | ||||
| Pristátie: | 22. jún 1973, 13:49:49 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 1 300 km juhozápadne odSan Diega 24°45′18″S127°02′00″Z / 24,75500°S 127,03333°Z /24.75500; -127.03333 (Miesto pristátia Skylabu 2) | ||||
| Trvanie: | 28 dní, 49 minút, 49 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 404 | ||||
| Apogeum: | 438km | ||||
| Perigeum: | 428km | ||||
| Doba obehu: | 93,2 minút | ||||
| Inklinácia: | 50,0° | ||||
| Vzdialenosť: | 18 536 730,9 km | ||||
| Cieľ spojenia: | Skylab | ||||
| Spojenie: | 26. máj 1973, 03:50 UTC | ||||
| Odpojenie: | 22. jún 1973, 08:58 UTC | ||||
| Hmotnosť: | pozriparametre misie | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zľava doprava: Kerwin, Conrad a Weitz | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Skylab 2 (alebo tiežSL-2 aSLM-1[pozn. 1]) bolamerický pilotovanýkozmický let v rámciprogramu Skylab. Skylab 2 vyštartoval25. mája1973 zKennedyho vesmírneho strediska kvesmírnej stanici Skylab, prvej vesmírnej stanici USA nanízkej obežnej dráhe Zeme. Kvôli neočakávaným problémom, ktoré sa vyskytli počas štartu stanice, Skylab trpel nedostatkom elektrickej energie a nadmerne stúpala vnútorná teplota. Hlavnou úlohou prvej expedície na Skylab bolo pokúsiť sa uviesť poškodenú stanicu do obývateľného stavu, oživiť jej systémy a vykonať vedecko-technické pokusy.Astronauti pracovali na stanici až dojúna 1973, kedy sa vrátili späť na Zem. Vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre.
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Russell L. Schweickart, veliteľStory Musgrave, vedecký pilotBruce McCandless II, pilotVynesenievesmírnej staniceSkylab nanízku obežnú dráhu Zeme sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval v pondelok14. mája1973 o 13:30:00 miestneho času (17:30:00svetového času) pomocou dvojstupňovej modifikácienosnej raketySaturn V zoštartovacieho komplexu 39A vKennedyho vesmírnom stredisku. V priebehu štartu sa však vinou neutesnených ventilov na plášti stanice uvoľnil a odtrhol jej protimeteoritický a súčasne tepelný štít. Ten poškodilsolárne panely. Následkom toho sa jeden z dvoch hlavných solárnych panelov úplne odtrhol, kým druhý zostal zablokovaný v čiastočne otvorenej polohe. Stanica tak trpela nedostatkom elektrickej energie. Zároveň kvôli chýbaniu tepelného štítu nadmerne stúpala vnútorná teplota. Riadiace stredisko sa snažilo absenciu tepelného štítu kompenzovať diaľkovým manévrovaním a rozličným natáčaním stanice vočiSlnku, čím sa však rýchlo míňali rezervy jejdusíkových trysiek. Vznikli pochybnosti či bude stanica vôbec obývateľná.[2]
Hlavným cieľom prvej expedície na Skylab, označovanej ako Skylab 2, bolo pokúsiť sa uviesť poškodenú stanicu do obývateľného stavu, oživiť jej systémy a vykonať vedecko-technické pokusy. Kvôli neočakávaným problémom so stanicou došlo k odkladu štartu prvej expedície najskôr o päť dní a následne o ďalších päť dní. Misia Skylab 2 nakoniec úspešne odštartovala v piatok25. mája 1973 o 09:00:00,53 miestneho času (13:00:00,53 UTC) pomocou nosnej raketySaturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po sérii manévrov sa v ten istý deň o 20:37 UTCkozmická loďApollo s misiou Skylab 2 priblížila ku stanici Skylab, ktorá v tom čase letela nadTichým oceánom. Pri následnom lete vo formácii posádka overila poškodenia Skylabu a potom sa voľne „zavesili“ za spojovací uzol stanice. O 21:56 UTC veliteľPete Conrad pripojil kozmickú loď k spojovaciemu uzlu Skylabu, ale nezatiahol spojovaciu sondu a nedošlo tak k hermetickému spojeniu lode a stanice. Po krátkom odpočinku a rýchlej večeri sa kozmická loď o 22:45 UTC odpojila a Conrad ju naviedol k boku stanice. Dňa26. mája sa o 00:40 UTC otvorili dvere kabíny lode a pilotPaul Weitz sa pokúsil o prestrihnutie kovového pásiku, ktorý bránil vysunutiu krídla č. 1 so slnečnými batériami. Nepodarilo sa mu to a po 40 minútach jehovýstup do otvoreného vesmíru skončil. Potom Conrad naviedol loď k spojovaciemu uzlu stanice a pokúsil sa o pevné (hermetické) spojenie. Zlyhali však západky na špici spojovacej sondy kozmickej lode a ani ďalšie pokusy nepomohli.Astronauti tak museli už po druhýkrát v priebehu niekoľkých hodín dehermetizovať kabínu, otvorili poklop tunela v prednej časti lode a začali s opravou spojovacej sondy. Potom sa posádka pripravila na piaty a zároveň posledný pokus o hermetické spojenie so Skylabom. Tentokrát všetko fungovalo a o 03:50 UTC došlo k pevnému spojeniu kozmickej lode Apollo so stanicou. Po namáhavom dni sa posádka uložila k spánku. O 16:41 UTC astronauti prešli na palubu stanice. Najprv prievlakom na boku stanice vysunuli provizórny skladací „slnečník“, ktorý mal čiastočne nahradiť odtrhnutý tepelný štít (teplota vnútri stanice začala klesať rýchlosťou 1 °/h). Upratovanie stanice dokončili28. mája a začali s lekárskymi experimentmi, vykonali prvú korekciu dráhy motorom kozmickej lode, pričomdobu obehu upravili tak, aby sa každý piaty deň priemet dráhy na zemský povrch presne opakoval, čo bolo dôležité pre snímkovanie.[1][3]
Dňa31. mája došlo k poruche na jednom z akumulátorov prístrojového vybavenia ATM, čo ďalej znížilo príkon energie a obmedzilo vedecké pokusy. K oprave zaseknutého panela slnečných batérií museli astronauti Conrad aKerwin vystúpiť do otvoreného vesmíru. Výstup sa začal7. júna o 15:15 UTC a trval 3 hodiny, 25 minút. Conradovi sa po značnej námahe podarilo prestrihnúťhliníkový pásik blokujúci panel a roztvoriť ho na 40% (počas nasledujúcich 12 hodín sa zahrialo mazadlo a panel sa roztvoril úplne, čím sa príkon energie zvýšil o 6,5kW). Kerwin vykonal menšie opravy naďalekohľadoch ATM. Do11. júna posádka zhotovila 5 533 snímkovzemského povrchu, 11 224 záberov Slnka a v nasledujúci deň začali s technologickými experimentmi s tavením materiálov. Vedecké pozorovania pokračovali aj v ďalších dňoch, pričom astronauti vykonali aj drobné opravy chladiaceho systému. Dňa15. júna sa im podarilo pomocou aparatúry ATM zachytiť celý vývoj veľkejslnečnej erupcie. Posledný výstup zo stanice začal19. júna o 10:55 UTC. Conrad a Weitz v priebehu 1 hodiny a 36 minút vymenili kazety s filmami v ATM a opäť vykonali drobné opravy.[3]
Kozmická loď Apollo s posádkou misie Skylab 2 sa odpojila od stanice22. júna o 08:58 UTC a zostup k Zemi začal o 10:06 UTC. Ešte pred vstupom doatmosféry bola dráha lode postupne znížená, aby bola posádka po dlhodobom lete vystavená čo najmenšiemupreťaženiu. V ten istý deň o 13:49:49 UTCveliteľský modul misie Skylab 2 pristál na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 1 300 km juhozápadne odSan Diega a 9,6 km od hliadkujúcejlietadlovej lodeUSSTiconderoga. Na rozdiel od letov predošléhoprogramu Apollo boli astronauti vyzdvihnutí spolu s veliteľským modulom na palubu lietadlovej lode a až potom vystúpili z kabíny. Vtedajší svetoví rekordmani v dĺžke pobytu vo vesmíre opustili kabínu síce ľahko neistí, ale predsa po vlastných nohách. Dňa24. júna odletelivrtuľníkom doSan Clemente vKalifornii, kde sa stretli sRichardom Nixonom,prezidentom USA, aLeonidom Brežnevom, najvyšším predstaviteľomZSSR.[3]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSkylab 2
