O tomto rodenom Rimanovi existuje málo poznatkov. Na pápežský stolec nastúpil poCelestínovi I., v ktorého politike pokračoval. Hneď v úvode pontifikátu musel riešiť dozvuky konfliktu, ktorý nastal naEfezskom koncile. Išlo o spor medzi patriarchamiCyrilom Alexandrijským aJánom Antiochijským v otázkenestoriánstva. V snahe o vyriešenie konfliktu nadviazal spoluprácu s byzantským cisáromTheodosiom II.
Rozhodne trval na odmietnutí nestoriánskej náuky, v záujme čoho naliehal na jej zástancu Jána Antiochijského aby prijal rozhodnutia prijaté na koncile vEfeze. Súčasne prišlo k čiastočnému zhoršeniu vzťahov sByzantskou ríšou, keď carihradský biskup Proculus podnietil vyčlenenie východnéhoIlyrika spod tradičnej podriadenosti Rímu.
Sixtovi III. sa pripisuje autorstvo ôsmich listov.
Sixtus III. sa do dejín zapísal aj ako stavebník; s jeho menom je spojené založenie prvého rímskeho kláštora v San Sebastiano naVia Appia,Baziliky Santa Sabina a novejBaziliky Santa Maria Maggiore. Posledne menovanú stavbu dal vyzdobiť mozaikami, oslavujúcimi triumf cirkvi nad nestoriánstvom.
Jeho meno sa po prvý raz objavilo vMartyrológii z 9. storočia. Hoci už dnes nefiguruje v kalendári svätcov rímskokatolíckej cirkvi, jeho sviatok pripadá na 28. marec.
SIXTUS. In:KELLY, J. N. D.Pápeži dvoch tisícročí: od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava: Roal, 1994. 288 s.ISBN80-88706-00-9. S.36.
Sl. Ravik,O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006,ISBN 80-7309-343-X
