Básnik Alkaios (vľavo) a poetka Sapfó (vpravo), obaja držia barbitos, červenofigúrovýkalathos zdobenýBrygovým maliarom zo začiatku 5. stor. pred Kr.[1]
O jej živote sa vie len málo. Pochádzala z bohatej rodiny z Lesbosu, hoci mená jej rodičov nie sú isté. Staroveké zdroje hovoria, že mala troch bratov; Charaxos (Χάραξος), Larichos (Λάριχος) a Eurygios (Εὐρύγιος). Dvoch z nich, Charaxos a Larichos, spomína aj vo svojej tzv. Bratovskej básni, objavenej v roku 2014. Okolo roku 600 pred Kristom bola vyhostená naSicíliu a mohla pokračovať v práci až do roku 570 pred Kristom. Podľa legendy sa zabila skokom zleukadských útesov kvôli láske k prievozníkovi Faónovi.
Sapfo pravdepodobne zložila okolo 10 000 veršov. Jej poézia bola známa a veľmi obdivovaná počas veľkej časti staroveku a patrila medzi deviatich lyrických básnikov, ktorých si učenci z helenistickejAlexandrie najviac vážili. Jej poézia je stále považovaná za mimoriadnu a jej diela naďalej ovplyvňujú iných spisovateľov. Okrem poézie je známa aj ako symbol lásky a túžby medzi ženami, pričom anglické slová sapphic a lesbian sú odvodené z jej vlastného mena a názvu jej rodného ostrova. Zatiaľ čo jej význam ako poetky je potvrdený od najstarších čias, všetky interpretácie jej diela boli ovplyvnené diskusiami o jej sexualite.
Narodila sa v aristokratickej rodine na ostroveLesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii naSicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku580 pred Kr.. Na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.
Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala vaiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, aGréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálilibyzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.
Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sámPlatón označil za desiatumúzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epithalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básňach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr.Gaius Valerius Catullus aleboQuintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v obdobíromantizmu.
Nesmrteľný ako boh sa mi vidí ten muž, ktorý sedí ti zoči-voči, ktorý zblízka načúva, ako sladko zvučí tvoj hlások
a tvoj nežne perlivý smiech. To všetko pridúša mi zmätené srdce v hrudi. Len čo zazriem úchytkom, ako horíš, nemo sa schúlim.
Zdrevenie mi jazyk a drobný plameň odrazu ma pod kožou začne páliť, v očiach sa mi rozvalí čierna noc a v ušiach mi hučí.
Chladný pot ma zalieva, mráz mi beží po tele, som zelenejšia než tráva – a čo chýba, aby som vyzerala načisto mŕtva?
Ale všetko musíme zniesť,...
Sapfo považovala lásku za silu prírody, ktorej nič nemôže vzdorovať, a tiež zaAfroditin dar, ktorý dokáže úplne precítiť len ženská senzibilita. Takto napríklad Sapfo spomína na milovanú dievčinu:
Niekto má rád pechotu, niekto jazdu, niekto lode na čiernej zemi najviac obdivuje; pre mňa je krásne všetko, po čom kto túži.
Objasním to každému celkom ľahko: Helena, čo kedysi vídavala toľko slávnych hrdinov, oddala sa ľahtikárovi
- veď on zničil kvitnúce mesto Tróju - od dieťaťa, od milých rodičov sa odvrátila; na bludnú cestu lásky zviedla ju Kypris.
Tak vše sklame rozmarné srdce ženy, ktorá myslí jedine na prítomnosť. Tak aj mne už odišla milá družka Anaktoria,
ktorej pružnú chôdzu a rozžiarený pôvab tváre videla by som radšej ako lýdske vozy a bojovníkov, rinčiacich kovom.[4]
.jpg)
