Salzburg (historický slovenský názovSoľnohrad[1]) je mesto vRakúsku. Má 148 256 obyvateľov (je štvrtým najväčším mestom Rakúska) a je hlavným mestom spolkovej krajinySalzbursko. Leží na riekeSalzach na úpätí Salzburských Álp.
Mesto má univerzitu (založenú roku1622, znovu založenú roku1964), medzinárodné letisko. Je dopravnou križovatkou (diaľnice), strediskom hudby (medzinárodné mozartovské festivaly) a predovšetkým je známe jedinečným historickým centrom s pamiatkami zo 17.-18. storočia. Staré mesto (historické mestské jadro) bolo v roku1996 zapísané doZoznamu svetového dedičstva UNESCO. Priemysel je strojársky (automobilový, elektrotechnický), drevospracujúci, textilný a polygrafický.
Mesto sa rozkladá v Salzburskej panve asi 25km severne od pohoria Tennen a leží na oboch brehoch riekySalzach. Rieka Salzach preteká mestom a formuje nezastavané mestské kopce, čím zo Salzburgu robí jedno z najzelenších veľkomiest Európy. K mestským kopcom patrí Kapucínska hora, Mníšska hora, Hraničná hora a Festungsberg, na ktorom tróni najväčší úplne zachovalý stredoveký hrad v Európe.
Na juhozápade mesta sa nachádza povesťami opradený, 1853 m vysoký Unterberg, na juhovýchode je rozmach mesta obmedzený 1288 m vysokou horou Gaisberg. Smerom na východ nie je ďaleko do kraja Salzkammergut v strede s pohorím Salzkammergutberge. Smerom na sever sa otvára Salzbursko, a lužné lesy pozdĺž rieky Salzach nadväzujú na území mesta rovnako ako nízka pahorkatina Flachgau, najmä Plainberg alebo hora Kalvárie Kalvarienberg so svojou pútnickou bazilikou Maria Plain, z ktorej je dobrý výhľad na celý Salzburg. Na severozápade hraničí územie mesta priamo s Bavorskom, rieka Saalach tvorí hranicu so susedným mestomFreilassing vBavorsku.
Z5. storočia je doloženýkláštor.BiskupRupert Salzburský dostal v roku699 darom od bavorského kniežaťa pozostatky starého rímskeho mesta, aby tu vykonával misiu, a zvolil si kláštor sv. Petra za svoje útočisko. Názov "Salzburg" je prvýkrát doložený v roku755.
Mesto potom patrilo k východofranskej ríši, ktorá bola neskôr premenovaná naSvätú ríšu rímsku.
Stavba pevnostiHohensalzburg začala v roku1077 z podnetu arcibiskupa Gebharda von Helfensteina, ale dokončená bola až za vlády jeho nástupcu. Keďže sa Gebhard v roku1076 angažoval v sporoch oinvestitúru na strane pápeža a v roku1077 na strane samozvaného kráľaRudolfa Švábskeho, bol po ukončení sporu arcibiskup vyhnaný z dôvodu nevernosti cisároviHenrichovi IV..
Po ríšskej kliatbe, ktorú cisárFriedrich I. Barbarossa uvalil v roku1166 na Salzburg, lebo sa arcibiskup Konrád II. Babenberský ujal vlády nad Salzburgu bez udelenia cisárskeho léna, bolo mesto z moci cisárovho dôverníka, grófa z Plainu, v apríli1167 z veľkej časti zničené. Roku1168 bol za arcibiskupa zvolený najprv Vojtech III. Český, syn kráľaVladislava II. a cisárov bratranec, ale keďže nepožiadal o nevyhnutnéinsígnie, bol roku1174 opäť stálym regensburským ríšskym snemom zbavený úradu.26. júna bol zvolený, do tej doby ako ríšskyprepošt vBerchtesgadene pôsobiaci Heinrich I. skôr ako "samozvaný" arcibiskup, ten však nebol potvrdený pápežom. Ažbenátskym mierom z roku1177 sa museli ako Henrich tak aj Vojtech III. zriecť úradu a uvoľniť miesto bývalému mohučskému arcibiskupovi Konrádovi III. z Wittelsbachu. Po Konrádovom znovupovolaní doMainzu v roku1183 sa arcibiskupom už definitívne stal Vojtech, a to až do svojej smrti v roku1200.
Jeho nástupcovi a odhodlanému prívržencovirodu Stauf, arcibiskupovi Eberhardovi II. z Regensburgu, sa v rokoch 1200 -1246 podarilo z grófstva, súdov a správnych úradov vybudovať jednotné arcibiskupské panstvo.
Roku1275, vďaka uznaniu hranice kniežaťom bavorským, dospelo odtrhnutie Salzburgu od Bavorska do svojej poslednej fázy.
Roku1328 arcibiskup vydal Zemské zriadenie, upravujúce správu arcibiskupstva v rámciSvätej ríše rímskej.
V rokoch1348/49 vypukla veľkámorová epidémia, ktorej padla za obeť takmer tretina obyvateľstva.
V roku1492 bol založený pivovarStiegl, ktorý je dnes najúspešnejší zo všetkých súkromných pivovarov Rakúska a tradičný podnik v hospodárstve Salzburska.
V roku1511 arcibiskup Leonhard von Keutschach ukončil za použitia sily dlhoročné rozpory s radnicou: dal zajať starostu a mestskú radu a vynútil si vydanie mestských výsad.
PočasNemeckej sedliackej vojny došlo v rokoch1525 -1526 k trojmesačnému povstaniu roľníkov a baníkov, pričom roľníci obliehali pevnosť (Festung).
Na začiatku17. storočia začala intenzívna barokizácia z vôle arcibiskupaWolfa Dietricha z Raitenau, čo v dôsledku dalo výraznú novú podobu nielen Salzburgu, ale nepriamo viedlo aj k tomu, že sabarokový sloh rozšíril na sever odÁlp. Ako stavebný majster prekatedrálu, ktorá v roku1598 už po ôsmykrát vyhorela, bol najprv povolanýVincenzo Scamozzi a po zosadení von Raitenau potom taliansky majsterSantino Solari, ktorý v krátkej dobe do roku1628 postavil kompletný malý dóm s výnimkou vežou.
Rozpory s Bavormi ohľadom soli a mýta viedli v roku1611 k tzv. Soľnej vojne medzi Soľnohradskom a Bavorskom. von Raitenau obsadil v októbri ríšskeprepoštstvo Berchtesgaden. Na to bavorské vojsko v sile 24 000 mužov obsadilo Salzburg a zabezpečilo arcibiskupove zosadenie a následnú voľbu Markusa Sittikusa von Hohenems. Markovmu nástupcovi, a súčasne tiež poslednému z troch barokových arcibiskupov Salzburgu, grófovi Parisovi z Lodronu, sa vďaka udržaniu chladnej politiky voči Bavorsku, rovnako ako vďaka ďalekosiahlo všeobecne neutrálnej politike, podarilo dosiahnuť to, že sa Salzburg nezúčastnil vravyTridsaťročnej vojny.
Ako predstupeň salzburskejuniverzity bolo v roku1617 zriadenégymnázium, keď skoršie snahy stroskotali najmä kvôli nedostatku priestoru. Avšak už v roku1622 bolo gymnázium premenené naUniversität Salzburg s teologickou a filozofickou fakultou. V založeníuniverzity je možné vidieť snahu salzburského arcibiskupa oprotireformačnú politiku.
Od polovice15. storočia pracovalo v dürnberských baniach mnoho robotníkov z iných časti Nemeckej ríše, napr. aj zoSaska, ktorí so sebou priviezli aj svojuluteránskou vieru. Nová viera sa odtiaľto rozšírila medzi miestne, často nespokojné zemské obyvateľstvo; aj salzburskí obchodníci do arcidiecézy doviezli zo svojich obchodných ciest Lutherove idey. Po tom čo do začiatku18. storočia už 22 000 protestantov bolo po malých skupinkách vyhostených, vydal nakoniec arcibiskup Leopold Anton von Firmian roka1731 emigračný patent, na základe ktorého opustilo svoju vlasť cez 20 000 salzburských protestantov. To bolo síce v súlade s platným ríšskym právom, ktoré vychádzalo z princípu"Cuius regio, eius religio" (koho vláda, toho viera), ale kvôli veľkému množstvo protikatolíckych letákov vyvolalo veľký rozruch v celej Európe. Vedľa cirkevných motívov bola rozhodujúca tiež, predovšetkým pre nemajetných poddaných, nádej na zlepšenie ekonomickej situácie v emigrácii. Títo ľudia, ktorí vycestovali do východného Pruska, dostali darom od pruského kráľa zem a stali sa tak roľníkmi. Pre arcibiskupstvo malo toto veľké vysídľovanie katastrofálne hospodárske následky, ktoré však arcibiskupa Firmiana neodradili od toho, aby v rokoch1736 až1738 nepostavilrokokový zámok Leopoldskron. Tento zámok potom od roku1918 patril divadelnému režiséroviMaxovi Reinhardt, ale bol od roku1938 až do konca vojny vyvlastnený. Po vrátení zámku rodine Reinhardtovych ho majitelia predali Salcburskému semináru, ktorý ho užíva dodnes.
V rokoch1772 -1803, za úradovania arcibiskupa Hieronymusa von Colloredo-Mannsfeld bol Salzburg centromneskorého osvietenstva. Školstvo bolo reformované podľa rakúskeho vzoru a do Salzburgu bolo povolaných množstvo vedcov a umelcov.
S Ríšskym deputačným výnosom (Reichsdeputationshauptschluss) stratila platnosť svetská moc arcibiskupa salzburského. V roku1803 bol Salzburg ako sekularizované kurfirstvo zjednotené sFreisingom aPassau pod vládu bývalého toskánskeho veľkovojvoduFerdinanda III. s hodnosťoukurfirsta; v roku1805 bolo územie zjednotené spolu s mestomBerchtesgaden v rámcirakúskeho cisárstva. V rokoch1810 -1816 bolo opäť pripojené kB avorsku a poViedenskom kongrese pripadol Salzburg bez Berchtesgadenu a západnéhoFlachgau (Rupertiwinkel) opäť Rakúsku ako súčasť Horného Rakúska.
Roku1850 sa stal Salzburg, ktorý bol až doteraz spravovaný zLinzu, samostatnou rakúskou korunnou krajinou v hodnosti vojvodstva a dostalo cisárske vládne budovy.
Vr oku1860 boli strhnuté mestskéhradby, takže sa mesto mohlo ďalej rozširovať.
Roku1886 bola uvedená do prevádzky prvá časť salzburskéelektričkovej dráhy (Salzburger Straßenbahn).
V roku1919 sa prvýkrát konali voľby podľa všeobecného volebného práva. V roku1920 vznikol hudobnýSalzburský festival.
29. mája1921 bolo vypísanéreferendum pre tzv. anschluss (anexia, pripojenie) Nemeckého Rakúska k republikánskej (weimarskej) Nemeckej ríši.
Roku1922 bolo prvýkrát uvedené v internátnom kostole "Veľké salzburské Theatrum mundi" odHuga z Hofmannsthalu, v réžii Maxa Reinhardta. Okolnosti, za ktorých bolo toto predstavenie vykonané, prinútiliKarla Krausa, aby vystúpil zkatolíckej cirkvi.
1944/45: Celkom 15 bombových útokov amerického letectva zničilo alebo poškodilo 46 percent mestskej zástavby sa 7 600 bytmi; 14 563 osôb zostalo bez prístrešia, viac ako 550 ľudí prišlo oživot. Zasiahnutá bola predovšetkým železničnej stanice a jej okolia, ale takisto ajvnútornej časti mesta vrátane Domkuppelu a Mozartovho domu. Vzdušné útoky postihli ajGrödig,Hallein,Bischofshofen aSchwarzach im Pongau.
Dňa4. mája 1945 vpochodovali americké vojenské jednotky do mesta, ktoré bez boja odovzdal miestny veliteľWehrmachtu Hans Lepperdinger. Američania zriadili Richarda Hildmanna starostom a Adolfa Schemela zemským hajtmanom. Boli založené politické strany SPÖ,ÖVP a KPÖ. Utečenecké vlny ľudí bez štátnej príslušnosti (Displaced Persons - DP), občania nemeckej národnosti a Židia dorazili do mesta a okolia. V decembri1946 sa nachádzalo asi 13 200 utečencov prevažne z východnej a strednej Európy na území Salzburgu. K ich umiestneniu bol zriadený DP-Lager (3 trvalé tábory a 5 prechodných). Najznámejším z nich bolLager Parsch.
Niekdajšínacionálni socialisti boli internovaní v táboreGlasenbach v blízkosti mesta.
11. augusta1945 sa konalo prvé povojnové predstavenie v rámci hudobnéhoSalzburského festivalu.
26. septembra bol Salzburg miestom konania zemskej konferencie. Ako prvý spolková krajina sa Salzburg vyslovil pre znovunastolenie Rakúskej republiky a uznanie Viedne ako správneho sídlaRenner. Územie Salzburgu spoločne sčastí Horného Rakúska aŠtajerska tvorili americkúokupačné zónu v Rakúsku. Salzburg sa stal sídlom amerického vrchného velenia. V prvých týždňoch skonfiškovala okupačná mocnosť početné budovy a vykonávala totálnu kontrolu, ale čoskoro došlo k spolupráci so zemskými a mestskými úradmi. Až na jednotlivé výnimky sa obyvateľstvo zhodlo s okupačnými mocnosťami. Poskytnutie veľkej hospodárskej pomoci (Marshallov plán) a osobné výdavky príslušníkov okupačných jednotiek spôsobili rýchle ekonomické zotavenie a priniesli Salzburgu prívlastok "Zlatý Západ".
1. júla1949 bol po deväťročnej stavebnej dobe odovzdaný pre potreby dopravy nový mestský most.
15. júla1957 bol slávnostne otvorený 16-poschodovýHotel Europa, ktorý je dodnes najvyššou stavbou Salzburgu, a dodnes zaznieva názor, že v kontexte salzburskej architektúry je táto stavba označovaná od "poškvrny 50. rokov" až po "ochranyhodný dobový dokument".
5. júla1962, po dlhšie než 150 rokov trvajúcom prerušení, bola naUniversität Salzburg obnovená výučba na katolícko-teologickej a filozofickej fakulte. Niekdajšia filozofická fakulta bola rozšírená o fakulty spoločenských vied, neskôr o fakultu kultúry a fakultu sociológie, politológie a národného hospodárstva.
29. júla1963 bol znovu otvorený prestavaný Malý festivalový dom (Kleines Festspielhaus).
9. júla1973 sa veľká časť Starého Mesta, ako aj niektoré časti Nového Mesta (napr. Linecká ulička) zmenila v pešou zónou, pričom stále existuje mnoho výnimiek .
3. októbra1986 bola otvorená fakulta prírodných vied na juhu mesta.
23. júna2001 bol slávnostne otvorený nový kultúrny dom.
V októbri2003 zahájila činnosťParacelsus Medizinische Universität ako prvá súkromná lekárska univerzita v Rakúsku.
Tiež v roku 2003 získal Salzburg vďaka otvoreniu štadiónuWals-Siezenheim novú futbalovú arénu, kde sa v roku2008 konali majstrovstvá Európy vo futbale.
V mestskom znaku je v červenom poli umiestnená pocínovaná mestská hradba, v ktorej strednej časti sa nachádza mestská brána s otvorenými krídlami a vytiahnutou mrežou pod malou vežičkou s dvoma oknami, pričom do pozadia ustupujúce postranné časti valu majú každá po jednej strieľni. V pozadí za hradbou sa týčia tri niekoľkoposchodové veže s pozlátenými vrcholkami strechy, z nich najvyššia, osemboká stredná veža ukazuje steny z ktorých každá má pod lomenicovým zakončením štítové okno, pod ktorým je jednoduché okno a v spodnom poschodí po dvoch oknách. Na oboch postranných kruhových vežiach sú v horných poschodiach dve okná a v spodnom poschodí po jednom okne. Murivo je strieborné, alebo biele.
Okrem mestského znaku má mesto ajvlajku v mestských farbách bielej a červenej.
_COA.svg)
