Salamina (novogr.Σαλαμίνα – Salamina), v starovekuSalamis (starogr.Σαλαμίς – Salamis), (arvanitikaΚȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch ajSalamína, jegrécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky a ležiaci v severnej častiAiginského zálivu (Sarónskeho zálivu)Egejského mora, zhruba 20 km západne odAtén, na dohľad od prístavuPireus. S rozlohou 93 km² je najväčším z ostrovov Aiginského zálivu, najvyšší bodvápencového masívu tvoriaceho Salamínu dosahuje 365 m nad hladinou mora.
V roku 2011 tu žilo 39 283 obyvateľov,[1] spadá donomuAtika a administratívne je rozdelený medzi mestá Salamína, ležiace na západnom, aAmbelakia, ležiace na východnom pobreží. Salamína je obľúbeným výletným cieľom pre obyvateľov aténskej aglomerácie, je tu umiestnená aj hlavná základňa gréckeho vojenského loďstva.
Na prelome7. a6. storočia pred Kr. súperili o ostrov, ležiaci medzi nimi, mestáMegara a Atény, nakoniec sa stal súčasťou aténskeho panstva.
V úžine pri východnom pobreží ostrova sa v roku480 pred Kr. udialabitka pri Salamíne, v ktorej spojené grécke loďstvo podTemistoklovým vedením dosiahlo rozhodujúce víťazstvo nad početne silnejšou perzskou flotilou.Zo Salamíny pochádzal starogrécky dramatikEuripides.
Neskôr ostrov pripadolRímu a od roku395 je súčasťouVýchodorímskej (Byzantskej) ríše. V13. stor. ho ovládli Európania. Počas tohto obdobia mnohí obyvatelia Salamíny ostrov opustili, a tak bol v14. stor. osídlený albánskymiArvanitmi, ktorí sa považovali za Grékov. Od15. stor. patrí ostrovTurkom. V tomto období sa na Salamínu utiahli mnohé grécke rodiny zAtiky aAtén. Na ostrove teda žili dve jazykové skupiny,Gréci aArvaniti. Od roku1831 je súčasťou Grécka. Počas20. storočia sa na Salamíne usadili mnohí obyvatelia Atén. Na Salamíne žijú okrem grécky hovoriacichGrékov aj gréckiArvaniti.
