Tomuto článku alebo sekcii chýbajúodkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešteoveriť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy naspoľahlivé zdroje.
Sechmet
Sachmet (staroeg.sḫmt; ďalšie tvary:Sechmet,Sachet,Sekmet) aleboSakmis / Sachmis (starogr.Σαχμις), bola pôvodnehornoegyptskábohyňa vojny. V tejto funkcii bola považovaná za ochrankyňufaraóna v boji, ktorá ohnivými šípmi kosí jeho nepriateľov. Sachmet bola povestná svojou krvilačnosťou a bezodnou túžbou po krvi, takže sa hovorilo, že zmar a ničenie sú balzamom pre jej srdce. Po zjednotení Egypta faraónmi z Horného Egyptu prenikla Sachmet do Dolného Egyptu a vytlačila z pozície bohyne boja a krvi dolnoegyptskúBastet. Noví vládcovia ustanovili jej kult v svojom sídelnom mesteMennofer.
Meno Sachmet dobre vystihuje jej právomoci. Znamená „Tá, ktorá je silná“. Jej ďalšie tituly sú: „Tá, pred ktorou sa zlo trasie“, „Pani hrôzy“, „Vládkyňa zabíjania“, „Pomstiteľka neprávostí“. V spojitosti s krvou bola bohyňa označovaná ako Šarlátová pani a bola spájaná aj s menštruáciou.
Sachmet bola zobrazovaná ako levica alebo ako žena s hlavou levice odetá v červenom, farbe krvi. Na jej odeve sa niekedy na úrovni pŕs objavuje ružicový motív, v staroveku symbol spájaný s levmi. VTaremu (Leontopolis, 11. dolnoegyptský kraj) boli v jej chráme držané skrotené levy.
Podľa mytológie bola Sachmet dcérou bohaRéa. Zosobňovala jeho oko, pálivú moc slnka, ktoré prinášalo pomstu zločincom a nespravodlivým. Z tejto funkcie vyplynul Patronát Sachmet nad bojom a zabíjaním a tiež nad ničivou silou slnečných lúčov. Sachmet bola označovaná ako Pani plameňov. Podľa mýtov dala vzniknúť egyptskej púšti svojim ohnivým dychom.
Po každom boji Egypťania pripravovali na počesť Sachemchet slávnosť, ktorá mala krvilačnú bohyňu upokojiť a zažehnať ďalšie ničenie. Pri týchto sviatkoch ľudia tancovali, zabávali sa a pili veľké množstvo piva. Táto slávnosť mala tiež pôvod v mýte. Ré pôvodne stvoril Sachmet, aby sa pomstil ľuďom, ktorí sa usilovali o jeho moc. Neuhasiteľný smäd Sachmet po krvi ale viedol k tomu, že zničila takmer všetkých ľudí, a tak ju Ré oklamal a opil ju pivom zmiešaným s granátovým jablkom (aby malo červenú farbu krvi). Sachmet sa pivom tak opila, že ju prešla jej krvilačnosť a premenila sa na láskavúHathor.
Kňazi bohyne Sachmet museli každý deň v roku vykonať obrady pred inou sochou bohyne, aby uzmierili jej hnev. Predpokladá sa, že preto v zádušnom chrámeAmenhotepa III. na západnom brehu Nílu stálo okolo 700 jej sôch. Tiež sa tradovalo, že jej kňazi, aby uchránili jej sochy pred krádežou alebo vandalizmom, ich pokrývali vrstvouantraxu, takže Sachmet bola považovaná aj za tú, ktorá prináša choroby a môže ich, ak je uzmierená modlitbou, i vyliečiť.
Po splynutí hornoegyptských a dolnoegyptských náboženských predstáv dostala Sachmet nové miesto v božskom panteóne. Ako Hathor bola považovaná za matku Nefertuma, mladej podoby boha-stvoriteľaAtuma, a stotožnená s manželkou Nefertumovho otcaPtaha.
Hoci bola pôvodne Sachmet stotožňovaná s Hathor, v priebehu storočí sa vyvíjali tieto dve bohyne jednotlivo, pretože ich kompetencie boli výrazne odlišné. Neskôr Sachmet sčasti asimilovala veľká božská matkaMut, ktorá prijala znaky Sachmet, Hathor a Bastet.
