| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-98 | ||||
| COSPAR ID: | 2001-006A | ||||
| Raketoplán: | Atlantis | ||||
| Posádka: | 5 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 7. február2001 23:13:02 UTC | ||||
| Pristátie: | 20. február2001 20:33:05 UTC | ||||
| Trvanie: | 12 dní, 18 hodín, 36 minút, 39 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 171 | ||||
| Výška: | 226 km | ||||
| Inklinácia: | 51,6 stupňov | ||||
| Vzdialenosť: | 8,5 miliónov km | ||||
| Hmotnosť: | 2 050 344 kg (pri štarte) 90 225 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Cockrell, Polansky, Curbeam, Jones, Ivinsová | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-98 bola misia americkéhoraketoplánuAtlantis, ktorej hlavným cieľom bolo pripojiť americký laboratórny modulDestiny kMedzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Počas misie prebehli trivýstupy do otvoreného vesmíru.
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Veľkú časť nákladového priestoru raketoplánu zaberal modul Destiny. Je to americký laboratórny modul predstavujúci centrum všetkých vedeckých experimentov na ISS. Jeho dĺžka je 8,5 metra, priemer 4,3 metra a hmotnosť okolo 15 ton. Aj kvôli jeho veľkej hmotnosti tvorilo posádku raketoplánu len päť osôb. Destiny mal byť spojený priamo s prvým americkým modulomUnity a prechodový tunelPMA-2, ktorý bol dovtedy napojený na Unity, mal raketoplán premiestniť na opačný koniec modulu Destiny. Okrem modulu Destiny a spojovacieho uzla s Medzinárodnou vesmírnou stanicou sa v nákladovom priestore nachádzal už len nosič ABA. Celková hmotnosť užitočného zaťaženia dosahovala17 600 kg.
Po svojej predchádzajúcej misiiSTS-106 saorbiter Atlantis vrátil do hangáruOPF, kde prebehlo bežné poletové ošetrovanie a odstrojovanie. V tom istom čase v montážnej haleVAB prebiehala montáž motorovSRB, medzi ktoré bola vložená nová odľahčená nádržExternal Tank. Prípravy na let STS-98 sa istý čas zdržali, pretože kvôli vážnej chybe pri predchádzajúcom leteSTS-97 museli byť podrobne preverené káblové rozvody na motorochSSME.
2. januára bolo laboratórium Destiny prevezené zo svojho doterajšieho domova, montážnej haly SSPF, naštartovaciu rampu 39-A, konkrétne do montážneho priestoru PCR13. V týchto priestoroch malo čakať na príjazd raketoplánu. Po prevezení Atlantidy do haly VAB a zmontovaní štartovacieho komplexu sa2. januára začal raketoplán na pásovom transportériMLP-X premiestňovať na štartovaciu rampu. Krátko po výjazde z haly však došlo k poruche jedného z dvochpočítačov kontrolujúcich a vyvažujúcich celý komplex. Presun bol preto zastavený a celá štartovacia zostava sa musela vrátiť do VAB. Po výmene transportéru sa raketoplán dostal na rampu s jednodenným oneskorením.
5. a6. januára prebehlo skúšobné odpočítavanie, 6. januára bol Destiny vložený do nákladového priestoru raketoplánu. Prvý dátum štartu bol určený na19. január o 05:11 UT. Štart však odvolali ešte pred začatím záverečného odpočítavania pre poruchu káblu motora SRB.18. januára z nákladového priestoru vyložili Destiny a vzápätí sa Atlantis musel vrátiť do montážnej haly, už druhýkrát v priebehu príprav na túto misiu. Po previerkach sa štartovací komplex vrátil na rampu26. januára a nový termín štartu bol7. február.
4. februára o 22:00 sa začalo odpočítavanie v čase T -43 hodín. Odpočítavanie prebiehalo hladko, plánovaný štart neohrozovalo anipočasie. Tesne pred štartom sa objavila chyba na jednotke napájacieho napätie multiplex MDM. Odpočítavanie však pokračovalo a tak sa raketoplán Atlantis vzniesol zKennedyho vesmírneho strediska8. februára presne o 23:13:02,058UT.
Štart prebehol hladko. V čase V T +140 sekúnd sa od nádrže ET oddelili motory SRB a v čase T +520 s boli vypojené hlavné motory SSME. O 15 sekúnd neskôr sa od orbitera oddelila prázdna hlavná palivová nádrž a raketoplán sa ocitol na dočasnejsuborbitálnej dráhe 74 – 316 km. Po dosiahnutíapogea sa po 83,9-sekundovom zážihu motorov OMS Atlantis dostala na obežnú dráhu 205 – 322 km.9. februára o 01:02 UT posádka otvorila dvere do nákladového priestoru a potom vysunulaparabolickú anténu slúžiacu na komunikáciu vpásme Ku. Pred prvým odpočinkom uskutočnili piloti prvú korekciu obežnej dráhy, po ktorej sa obežná výška Atlantidy zmenila na 306-361 km.
Na druhý deň letu prebehla ďalšia korekcia dráhy, skúšky manipulátoru RMS, preverenieskafandrov a prípravaprechodovej komory. Počas tretieho letového dňa prebiehali bezprostredné prípravy na spojenie so stanicou. Po preletení stretávacej dráhy sa o 15:57 UT raketoplán otočil o 180°, takže sa pohyboval motormi napred. Stanica bola takisto zorientovaná do polohy vhodnej na stretnutie. Všetkysolárne panely stanice sa natočili hranou proti prilietajúcemu raketoplánu, aby ich spaliny z jeho motorov nepoškodili. Ku kontaktu došlo v čase 16:51 UT, keď sa zámky na stretávacom zariadení raketoplánu ODS zachytili na prechodovom tuneli PMA-3 stanice. Spojenie potvrdil veliteľ Cockrell slovami: "Zachytenie potvrdené." Capcom Mario Runco na to odpovedal: "Výborná práca."
Od okamihu pevného spojenia, ktoré nastalo o 17:01 UT, prebral orientáciu a stabilizáciu celého komplexu raketoplán a solárne panely mohli byť opäť natočené kSlnku. V priebehu spojeného letu sa dráha celého komplexu zvýšila približne o25 km. Po kontrole hermetickosti spoja o 19:03 UT posádky otvorili prielez a stretli sa. Potom nasledoval prenos nákladu z paluby raketoplánu do stanice. Spolu s nákladom sa do modulu Unity dostali aj tri konektory, ktoré boli nevyhnutné prevýstup do otvoreného priestoru. Napokon ich našiel Shepherd a cez prechodový tunel ich odovzdal posádke Atlantisu.
Po odpočinku čakala posádku najprv neplánovaná zmena dráhy, aby sa vyhli neidentifikovateľnému kusukozmických smetí. Cockrell uskutočnil korekciu, počas ktorej bola zároveň zvýšená výška stanice s vesmírnou loďou. Po prípravách na výstup do otvoreného priestoru vystúpili Jones a Curbeam z prechodovej komory EAL raketoplánu dovesmíru.
Prvý výstup do otvoreného priestoru začal oficiálne v čase 15.50 UT, kedy siastronauti prepojili skafandre na vlastné batérie. Najprv sa Jones vydal k priehradovej konštrukcii ITS-Z1, aby skontroloval, či sú mechanické zámky MBM (Manual Berthing Mechanism) pripravené na dočasné pripojenie tunela PMA-2. Curbeam zatiaľ zostal v nákladovom priestore, kde odpojil káble, ktorými sa do modulu Destiny dostávalaelektrická energia. Potom začal demontáž transportného krytu spojovacieho uzla PCBM (Passive Common Berthing Mechanism). Medzitým Ivinsová primanévrovala modul PMA-2 k MBM a Jones ručne uzamkol spojovacie zámky. Po tomto manévri premiestnila Ivinsová manipulátor RMS k samotnému modulu Destiny. O 17:35 UT, po odomknutí zámkov, ho opatrne vyzdvihla z nákladového priestoru raketoplánu. Presun bol veľmi pomalý, rýchlosťou iba 30 milimetrov za sekundu. Curbeam celú operáciu sledoval z nákladového priestoru. Keď bol modul dostatočne vysoko, začala ho Ivinsová otáčať o 180°. Po otočení sa modul Destiny začal posúvať k modulu Unity a v čase 19:00 UT sa ich spojovacie uzly zachytili. O 19:12 UT bolo dokončené pevné spojenie obidvoch modulov. Od tejto chvíle Destiny už patril k Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorej dĺžka vďaka nemu vzrástla o 9 metrov a vnútorný objem sa zväčšil o 100 kubických metrov.
Okolo 19.20 UT začal Jones prepájanie káblov modulu Destiny a Curbeam sa pustil do prepájania potrubia pre chladiace médium (amoniak) medzi Destiny aITS-Z1. Pritom však došlo k únikuamoniaku. Kýmriadiace stredisko skúmalo, ako so spájaním potrubia pokračovať, obaja astronauti prepojili zostávajúce káble. NaZemi dospeli k rozhodnutiu, že spoje je potrebné rozobrať a očistiť odkryštálikov amoniaku, aby táto nečistota nedeformovala vnútorné tesnenie spoja. Potom prepájanie amoniakových potrubí pokračovalo. Po ukončení elektronického ahydraulického prepojenia si Curbeam očistil skafander od amoniaku. Vzápätí sa obaja vrátili do prechodovej komory, v ktorej po čiastočnom napustenívzduchu o 23.24 UT skončil prvý výstup do kozmu. Potom však musel byť vzduch znova vypustený a nanovo napustený, aby sa komora zbavila prípadných stôp amoniaku. Celý výstup trval 7 hodín 34 minút.
Po skončení výstupu Jones a Curbeam začali odkladať skafandre a inú výbavu na výstup, zatiaľ čo všetci ostatní astronauti z ISS aj raketoplánu sa venovali aktivácii Destiny. Teplota v novom module však neplánovane vzrástla až na 40 °C. Termoregulačný systém laboratória bol o 2:25 UT aktivovaný povelom zo Zeme a Cockrell potvrdil, že funguje. Posádka si s hodinovým oneskorením dopriala odpočinok.
Počas piateho dňa letu posádka o 14:38 UT slávnostne otvorila prielezy do modulu Destiny. V rámci toho Shepherd podpísal odovzdávací protokol o prevzatí modulu dlhodobou posádkou. Potom, ako si astronauti obhliadli stanicu, začali s jej oživovaním, napríklad s inštaláciou rôznych ventilov a rozvodov, aby pripojili Destiny k sústave komplexu. Jones s Curbeamem vyčistili a skontrolovali skafandre a jednotky jednotky SAFER (Simplified Aid for EVA (Extravehicular Activity) Rescue) v rámci príprav na druhý výstup do otvoreného priestoru. Okolo 22:00 UT sa uzavreli prielezy medzi raketoplánom a stanicou, aby sa na palube Atlantidy mohol znížiťatmosférický tlak pred druhým výstupom do otvoreného priestoru. Potom posádka opäť začala odpočívať.
Po ukončení odpočinku sa začali prípravy na druhý výstup do otvoreného priestoru a okolo 14:15 UT Jones spolu s Curbeamom začali s obliekaním skafandrov. Približne o hodinu neskôr Ivinsová opäť oživila manipulátor RMS. O 15:59 UT oficiálne Jones a Curbeam vystúpili druhýkrát do otvoreného priestoru. Curbeam sa presunul na koniec modulu Destiny a zložil ochranný kryt ACBM (Active Common Berthing Mechanism) zo spojovacieho uzla. Jones zatiaľ na konštrukcii ITS-Z1 ručne odomkol zámky pútajúce tunel PMA-2. Po odomknutí zámkov Ivinsová presunula manipulátorom tunel PMA-2 k uzlu ACBM, kde sa o 17:28 UT obe telesá zachytili. Po ukončení pevného spojenia a odpojení manipulátoru astronauti začali inštalovať pracovné plošiny na povrch laboratória. Po ukončení všetkých montáží a demontáží sa Jones a Curbeam vrátili do prechodovej komory. O 22:49 UT sa po 6 hodinách a 50 minútach skončil druhý výstup do otvoreného priestoru.
13. februára mali posádky odpočinkový deň, počas ktorého prebehla príprava na tretí a posledný výstup do otvoreného priestoru a oživovanie systémov Destiny. Prebehla tiež ďalšia korekcia dráhy. Nasledujúceho dňa Jones a Curbeam opäť začali prípravy na výstup do otvoreného priestoru.
Tretí výstup do otvoreného priestoru sa začal o 14:48 UT. Po výstupe do nákladového priestoru Atlantisu Jones demontoval záložný anténový systém SASA (S-band Antenna Support Assembly) na stene nákladového priestoru raketoplánu. Odpojenú anténu dal Curbeamovi, ktorý stál na plošine na konci manipulátoru RMS. Ivinsová, ktorá opäť obsluhovala manipulátor, premiestnila Curbeama k ITS-Z1, kde Curbeam anténu namontoval. Po skončení montáže Curbeam ešte začal kontrolu rýchlospojov na potrubiach čpavku a Jones demontoval posledné svorníky pútajúce pravostranný radiátor na konštrukciu ITS-P6. Po skončení týchto úloh sa obaja astronauti venovali fotodokumentácii a Cockrell dal zatiaľ diaľkovým povelom príkaz na rozloženie pravostranného radiátoru. Pred návratom do prechodovej komory Jones a Curbeam nacvičovali transport bezvládneho astronauta do prechodovej komory. Výstup skončil o 20:13 UT a trval 5 hodín 25 minút.
Po skončení tretieho výstupu a odpočinku dokončili posádky prenášanie nákladu. Celkove bolo na palubu ISS dopravených asi1 500 kg nákladu. Nasledujúceho dňa sa obidve posádky rozlúčili a uzavreli vstupné prielezy. Po ukončení hermetickosti spoja sa odomkli zámky spojovacieho uzla a o 14:05:50 UT sa raketoplán Atlantis odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Odpojený raketoplán pilotoval Polanski. Po oblete stanice o 14:48 UT prešla Atlantis na samostatnú obežnú dráhu.
Počas desiateho dňa letu sa posádka venovala kontrole systémov pred pristátím a upratovaním vnútorných priestorov. Pristátie malo prebehnúť nasledujúceho dňa,18. februára. Prípravy na pristátie pokračovali a o 14:08 UT boli dokonca uzavrené dvere do nákladového priestoru raketoplánu, lenže pre zlé počasie a silný bočnývietor bolo pristátie odložené, najprv o jeden obeh, a potom o celý deň. Situácia sa opakovala aj na druhý deň, kedy počasie nevyhovovalo ani na KSC, ani na základniEdwards AFB vKalifornii.20. februára bolo počasie na Floride stále rovnako nevhodné na pristávanie, posádke však už zostávali zásoby elektrickej energie iba na 24 hodín. Riadiace stredisko napokon dalo súhlas s pristátím na Edwards AFB. Raketoplán teda už tretíkrát uzavrel dvere do nákladového priestoru a otočil sa motormi OMS napred. NadIndickým oceánom prebehol 168-sekundovým zážihom motorov OMS brzdiaci manéver. Raketoplán začal vstupovať dozemskej atmosféry a jej myslenú hranicu prekročil v čase 20:02 UT. O 20:33:05 UT sa dotkol pristávacej dráhy a úplne zastavil v čase 20:34:02 UT.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSTS-98RaketoplánAtlantis (OV-104) | |||
|---|---|---|---|
 |  | ||
Stav: Vo výslužbe. | |||
