| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-51-F | ||||
| COSPAR ID: | 1985-063A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 29. júl1985 | ||||
| Pristátie: | 6. august1985 | ||||
| Trvanie: | 7 dní 22 hodín 45 minút 26 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 127 | ||||
| Apogeum: | 321 km | ||||
| Perigeum: | 312 km | ||||
| Doba obehu: | 90,9 minút | ||||
| Inklinácia: | 49,5° | ||||
| Vzdialenosť: | 5 284 543 | ||||
| Hmotnosť: | 2 033 687 kg (pri štarte) 98 309 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 (Ľ-P): England, Henize, Musgrave, Fullerton, Acton, Bridges, Bartoe | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-51-F (Spacelab 2) bola devätnásta misia vprograme Space Shuttle a ôsmy letraketoplánuChallenger. Aj keď hlavným cieľom letu boli vedecké experimenty v moduleSpacelab uloženom v nákladovom priestore, viac pozornosti pútali pokusy pripravené spoločnosťamiCoca-Cola aPepsi, ktoré sa snažili, aby ich nápoje boli dostupné aj pre astronautov. Zároveň to bol jediný letraketoplánu, pri ktorom musel byť pri štarte použitý jeden z núdzových manévrov.
Gordon Fullerton (2) - veliteľRoy Bridges (1) - pilotStory Musgrave (2) - 1. letový špecialistaAnthony England (1) - 2. letový špecialistaKarl Henize (1) - 3. letový špecialistaLoren Acton (1) - 1. palubný špecialistaJohn-David Bartoe (1) - 2. palubný špecialistaV zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Hlavným nákladom bolo laboratóriumSpacelab-2, ktoré sa skladalo z hermetického modulu a troch externých paliet s experimentami. Hlavným cieľom bolo preveriť systémy Spacelabu a merať prostredie v okolí raketoplánu. Vedecké experimenty sa týkaliastronómie,plazmovej, atmosférickej a solárnej fyziky a technologického výskumu.
Medzi hlavné ciele tiež patrilo testovanieInstrument Pointing System (TPS) na obežnej dráhe. Tento unikátny prístroj odESA bol vyrobený na merania s presnosťouuhlovej sekundy. Zo začiatku sa vyskytli problémy, ale test nakoniec prebehol úspešne.
Pri tejto misii bol použitý Spacelab Infrared Telescope. Bol to 15,2 cm veľkýhéliom chladenýinfračervený teleskop nastavený na 1,7 až 118 um svetelnejvlnovej dĺžky.
Prvý pokus 12. júla1985 bol odvolaný len 3 sekundy pred vzletom pre poruchu vo ventile motoruSSME č.2.
Challenger odštartoval29. júla o 17:00 EDT. Po 3 minútach 31 sekundách došlo k strate jedného vysokotlakového teplotného snímača. O 2 minúty a 12 sekúnd vypadol aj druhý snímač a centrálny motor SSME sa automaticky vypol. Neskôr rovnaký snímač v druhom motore tiež zlyhal a údaje zo zostávajúceho sa blížili k nebezpečným hodnotám. InžinierkaJenny Howardová konala rýchlo, aby zabránila posádke vypnúť motor na základe údajov zo snímača - prípadné vypnutie by malo za následok nehodu.
Po vypnutí SSME motora sa zapálili motory OMS - pre dodanie rýchlosti a zníženie hmotnosti o 1995 kg (núdzový manéver ATO - Abort To Orbit).
Raketoplán mal v dôsledku štartovacích problémov nižšiu obežnú dráhu ako sa plánovalo, ale aj napriek tomu boli hlavné ciele misie splnené. Nižšia dráha však negatívne ovplyvnila výsledky niektorých experimentov. Z raketoplánu bola napríklad uvoľnená malá družica PDP (Plasma Diagnostics Package), ktorá mala merať plazmu v okolí raketoplánu po zapnutí motorov OMS. Pre nedostatok pohonných látok, ktoré boli neočakávane vyplytvané pri štarte, sa však namiesto plánovaných piatich zážihov OMS uskutočnili iba dva. Posledné zapálenie motorov OMS pri tomto experimente navyše spôsobilo otras, ktorý pravdepodobne spôsobil poruchu ďalekohľadu SOUP (Solar Optical Universal Polarimetr). Preto sa ho podarilo uviesť do prevádzky až 4. augusta a pozorovania ním museli byť zreorganizované.
Na nižšej dráhe raketoplánu sa tiež intenzívnejšie absorbovalo slnečné žiarenie, ktoré k nemu preniklo. To nepriaznivo ovplyvnilo merania slnečnéhospektrometra CHASE (Coronal Helium Abundance Spacelab Experiment).
Challenger pristál6. augusta1985 o 19:45:26 UTC na základniEdwards AFB v Kalifornii. Dojazd meral 2612m (8569 stôp). Pristátie však bolo odložené o 17 obletov Zeme kvôli činnostiam týkajúcich sa manévru ATO. Raketoplán sa vrátil naKennedy Space Center 11. augusta 1985.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSTS-51-FTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuSTS-51-F na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
.jpg)
