 | Tomuto článku alebo sekcii chýbajúodkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešteoveriť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy naspoľahlivé zdroje. |
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-41-G | ||||
| COSPAR ID: | 1984-108A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 5. október1984, 11:03:00UTC | ||||
| Pristátie: | 13. október1984, 16:26:33 UTCKennedy Space Center | ||||
| Trvanie: | 8 dní 5 hodín 23 minút 33 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 133 | ||||
| Apogeum: | 391 km | ||||
| Perigeum: | 351 km | ||||
| Doba obehu: | 92 min. | ||||
| Inklinácia: | 57° | ||||
| Vzdialenosť: | 5 293 847 km | ||||
| Hmotnosť: | 2 034 666 kg (pri štarte) 91 746 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Ľ-P McBride, Scully-Power, Ridová, Crippen, Sullivanová, Garneau, Leestma | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-41-G bola misia raketoplánuChallenger- šiesty let orbitera Challenger a 13. misia vprograme Space Shuttle celkovo. Bol to prvý let so sedemčlennou posádkou, prvý let s dvoma ženami na palube a prvá misia kanadského astronauta. Cieľom letu bolo vypustenie družice ERBS. Hoci sa v médiách objavili špekulácie, že počas letu bol raketoplán ožiarený sovietskym laserovým lokátorom na sledovanie vesmírnych objektov, začo USA kritizovaloSovietsky zväz, tieto informácie boli neskôr vyvrátené samotnými členmi posádky.
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Challenger odštartoval z KSC 5. októbra 1984 o 7:03 EDT. Už 9 hodín po štarte bol satelitERBS vypustený z nákladového priestoru pomocou manipulátora RMS. Urýchľovací stupeň vyniesol satelit na dráhu vo výške 560 km. ERBS bol prvý z troch satelitov určených na sledovanie radiácie a pohybov energie z trópov do polárnych oblastí.
Hlavnou úlohou druhého dňa bolo sprevádzkovanie prístrojaShuttle Imaging Radar-B (SIR-B). SIR-B bol súčasťou experimentálneho balíka OSTA-3 uloženého v nákladovom priestore, ktorý tiež obsahoval veľkoformátové kamery, merače zamorenia ovzdušia a experiment FILE. SIR-B bola vylepšená verzia prístroja OSTA-1 použitého pri leteSTS-2. Skladala sa z panelovej antény z rozmermi 11x2m. SIR-B bol v prevádzke počas celého letu, ale pre problémy z anténou na raketopláne museli byť dáta z neho zaznamenané na palube a na Zem odovzdané neskôr ako sa plánovalo.
Scully-Power vykonával počas celého letu oceánografické pozorovania. Garneau vykonával pokusyCANEX podporované kanadskou vládou, ktoré boli spojené z lekárskymi, robotickými, atmosférickými a klimatickými vedami. Neskôr sa hlavne v bulvárnych médiách objavili informácie, že 10.10.1984 sovietske laserové centrumTerra-3 ožiarilo Challenger nízko výkonným laserom. Hoci to údajne malo spôsobiť nefunkčnosť niektorých palubných prístrojov a dočasné oslepenie posádky, neskôr boli tieto informácie vyvrátené samotnými členmi posádky.Astronauti Leestma a Sullivanová vykonali 11.10.1984 výstup do otvoreného priestoru, pri ktorom otestovali zariadenie na tankovanie družíc (Orbital Refueling System).Raketoplán pristál 13.10. na dráhe SLF naKennedyho vesmírnom stredisku po 54 sekundovom dojazde.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSTS-41-G
.jpg)
