| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-41 | ||||
| COSPAR ID: | 1990-090A | ||||
| Raketoplán: | Discovery | ||||
| Posádka: | 5 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-B) | ||||
| Štart: | 6. október1990 | ||||
| Pristátie: | 10. október 1990 | ||||
| Trvanie: | 4 dni 2 hodiny 10 minút | ||||
| Počet obehov: | 66 | ||||
| Apogeum: | 307 km | ||||
| Perigeum: | 300 km | ||||
| Doba obehu: | 90,6 min. | ||||
| Inklinácia: | 28,45° | ||||
| Vzdialenosť: | 2 747 866 km | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) 89 298 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 (Ľ-P) Melnick, Cabana, Akers, Richards a Shepherd | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-41 bola jedenásta misiaamerickéhoraketoplánuDiscovery. Cieľom letu bolo vypustenie sondyUlysses určenej na výskumSlnka.
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Hlavným nákladom raketoplánu bola sonda Ulysses. Aby sa dosiahlo navedenie na plánovanúheliocentrickú dráhu, bola vybavenáurýchľovacím raketovým stupňomIUS, doplneným ešte aj stupňomPAM-S. Celková zostava mala tri stupne a samotná sonda k nej bola pripojená20. júla. Na výrobe sondy sa podieľala aj západnáEurópa, v ktorej bol Ulysses skonštruovaný.
Po predchádzajúcej misiiSTS-31, počas ktorej Discovery vyniesol na obežnú dráhuHubbleov vesmírny ďalekohľad, sa stroj vrátil na chrbteBoeingu 747-SCA zKalifornie naspäť naFloridu. Tam, v montážnej budoveOPF (Orbiter Processing Facility), začala8. mája 1990 príprava na jeho ďalší let. Počas predštartovných príprav došlo k niekoľkým malým nehodám a poruchám. Prípravy sa tak dostali do časového sklzu, ale presun na rampu39-B sa napriek tomu odohral v pôvodne plánovanom termíne (9. septembra) a v testoch sa pokračovalo na rampe. Ulysses prechádzal predštartovnými prípravami nezávisle od Discovery a do jehonákladového priestoru bol aj s urýchľovacou jednotkou umiestnený deň pred prevozom na štartovací komplex.
Odpočítavanie na štart6. októbra1990 prebiehalo bez problémov až do posledného plánovaného prerušenia v čase T-9 minút. Vtedy sa vyskytli dva problémy, jeden technického charakteru a druhý sa týkalpočasia, následkom ktorých sa obnovenie odpočítavania oneskorilo. Ďalšie prerušenia odpočítavania prišli v čase T-5 minút, a T-31 sekúnd. Posledné prerušenie trvalo dve minúty a zavinili ho problémy s preplachovaním nákladového priestoruplynom z pozemných zdrojov. Po ich vyriešení odpočítavanie prebiehalo neprerušene až do konca a tak 6. októbra 1990 v čase 11:47:06UT Discovery odštartoval.Štartovacie okno v prípade tohto letu trvalo dva a pol hodiny.
Štart misie STS-41 prebiehal bez problémov. 124 sekúnd po svojom zažihnutí sa odnádrže ET oddelili už vyhorenéštartovacie motory SRB a napadákoch pristáli vAtlantickom oceáne. Osem a pol minúty po štarte došlo k vypojeniu motorov SSME a o 14 sekúnd neskôr bola oddelená už nepotrebná hlavná nádrž ET. Raketoplán sa vtedy nachádzal nasuborbitálnej dráhe sapogeom vo výške 289 km. 39 minút a 52 sekúnd po štarte došlo k zapáleniu dvojice motorov OMS a tým aj navedenie stroja naobežnú dráhu okoloZeme.
Krátko po dosiahnutí obežnej dráhy zistili piloti raketoplánu drobnú komplikáciu týkajúcu sa jedného z palubnýchpočítačov. Po jej odstránení sa otvorili dvere do nákladového priestoru a začala sa kontrola užitočného zaťaženia.
Približne 5 hodín 20 minút po štarte dala posádka Discovery povel na vyklopenie IUS v uhle 20° vzhľadom na pozdĺžnu os nákladového priestoru. Tým umožnilitelemetrické spojenie nákladu s pozemnými stanicami, ktoré by inak nebolo možné kvôli tieneniu nákladovým priestorom. Po skončení základných kontrol sa oddelili prívodové káble medzi IUS a raketoplánom a komplex bol vyklopený do uhla 58°. Potom dal astronaut Tom Akers povel na odpojenie komplexu od raketoplánu a ten sa vymrštený siedmimi stlačenýmipružinami začal od raketoplánu vzďaľovať rýchlosťou 0,14 m/s. 45 minút vo vypustení sa prostredníctvom diaľkového povelu zažal motor stupňa IUS. Po skončení zážihových manévrov sa Ulysses vzďaľoval od Zeme rekordnou rýchlosťou 15,4 km/s. Hoci cieľom sondy sa malo stať Slnko, bola paradoxne vpyustená opačným smerom, kJupiteru. Jehogravitačné pole ju totiž malo vymrštiť na dráhu, po ktorej bude môcť prelietať nadpólmi Slnka.
Posádka Discovery po skončení prác súvisiacich s vypustením Ulysses spustila automatickýbiologický experiment Chromex-2 (Chromosome and Plant Cell Division in Space) a neskôr tiež PSE (Physiological System Experiments). Počas druhého dňa letu bolo do prevádzky uvedené zariadenie SSBUV (Shuttle Solar Backscatter Ultra Violet Experiment), ktoré umožňovalo merať obsahozónu vzemskej atmosfére. Na palube prebiehal automatický experiment IPMP (Investigation into Polymer Membrane Proeessing) pre firmu Batelle. Prebiehali tiež testy smerujúce k plánovanej záchrannej misii družiceIntelsat, ktorá sa nedostala na plánovanú obežnú dráhu, snímkovanie Zeme a ďalšie.
Experimenty prebiehali aj počas štvrtého dňa letu, kedy sa už začali prípravy na pristátie. Pristátie prebehlo10. októbra v čase 13:57 UT na základniEdwards Air Force Base.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuSTS-41RaketoplánDiscovery (OV-103) | |||
|---|---|---|---|
 |  | ||
Stav: Vo výslužbe. | |||
