| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Saturn-Apollo 5 | ||||
| COSPAR ID: | 1964-005A | ||||
| Nosná raketa: | Saturn I | ||||
| Posádka: | bez posádky | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 34) | ||||
| Štart: | 29. január1964 16:25:01UTC | ||||
| Pristátie: | 30. apríl1966 --:--:--UTC | ||||
| Trvanie: | 791 dní | ||||
| Počet obehov: | ~ 12 000 | ||||
| Apogeum: | 760 km | ||||
| Perigeum: | 264 km | ||||
| Doba obehu: | 94,8 min. | ||||
| Inklinácia: | 31,5° | ||||
| Hmotnosť: | 17 550 kg | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
SA-5 (Saturn-Apollo 5) bol prvý štart raketySaturn I Block II. Rad Block II mal vylepšený prvý a funkčný druhý stupeň vrátane prístrojovej sekcie umiestnenej nad ním. Prvýkrát sa tiež objavujú kýlové plochy na zadnej časti rakety. Išlo o prvúorbitálnu misiu v rámciprogramu Apollo.
Úlohou misie bolo otestovať letové vlastnosti a spoľahlivosť raketySaturn I Block II. Prevedenie Block II sa líšilo od predchádzajúcej verzie hlavne pridaním plne funkčného druhého stupňa, predĺženými nádržami prvého stupňa a novým navádzacím systémom. Koncepcia zväzku motorov spaľujúcich kvapalnývodík, ktorá je využitá na druhom stupni, mala byť preverená o niekoľko rokov skôr na raketovom stupni Centaur. Projekt mal však dvojročný sklz a prvý štart sa konal mesiac pred SA-5 a koncepcia teda nebola riadne vyskúšaná. Prvý stupeň mal vylepšené motory a predĺžené nádrže, mohol preto byť prvýkrát natankovaný na plánovanú kapacitu340 000 kg paliva. Navádzací systém bol prvýkrát umiestnený na vrchu druhého stupňa. Prvýkrát boli tiež použité kýlové plochy na zvýšenie stability počas letu.

Druhý stupeň bol naCape Canaveral dopravený vseptembri1963 z testovacieho zariadenia firmyDouglas vSacramente pomocou upraveného lietadlaBoeing 377, ktorý bol kvôli rozšírenému trupu nazývanýPregnant Guppy. Kvôli komplexnosti nového stupňa a navigačnej jednotky trvali prípravy na štart až dojanuára1964. Počas príprav sa vyskytli problémy svýťahmi na deväťdesiat metrovej podpornej konštrukcii komplexuLC 34, čo spomaľovalo prácu.[1]
Štart bol plánovaný na 27.januára1964, ale kvôli úniku kvapalnéhokyslíka bol o dva dni odložený. Ďalší pokus už prebehol bez problémov a raketa úspešne odštartovala. Počas letu bolo do pozemného strediska odoslaných 1183 meraní a raketu sledovalo šesťteleskopov. Do výšky 1000 metrov bola raketa natáčaná kamerami, ktoré sledovali každý jej pohyb. Oddeľovanie druhého stupňa prebehlo bez problémov, spätné rakety spomalili prvý stupeň a ten dopadol doAtlantického oceánu800 km od miesta štartu. Separácia bola filmovaná z kamerových podvesov na prvom stupni a po dopade bol získaný materiál vyzdvihnutý z mora. Zážih druhého stupňa prebehol taktiež bez problémov. Pomocné rakety mu udelili prvotný impulz a všetkých šesť motorov bolo zažihnutých. Zážih pomocných rakiet bol potrebný, pretože vbeztiažovom stave môžekvapalné palivo „stratiť kontakt“ s hrdlom palivového vedenia a do motora by tak neprúdilo palivo. Malé zrýchlenie tak vďakazotrvačnosti spôsobí natlačenie paliva k nasávaniu motora.
Zážih druhého stupňa trval osem minút. Druhý stupeň vstúpil na eliptickú orbitu a svojou hmotnosťou takmer 17 ton vytvoril rekord v hmotnosti umelého telesa na obežnej dráhe. Celková hmotnosť sa skladala zo samotného druhého stupňa (6 500 kg), prístrojovej sekcie,aerodynamických prvkov (1 150 kg) a 9,5 tonového modelu kabíny vyplneného vlhkým pieskom na simuláciu užitočného zaťaženia.
BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B..Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978.Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)