List z dielaCodex Runicus, ide o dánsku zbierku zákonov z 13. storočia v runovom písme.
Runy aleborunové písmo je starogermánske hranaté písmo. Predpokladá sa, že vzniklo v 1. storočí odvodením od rímskeho písma (alebo gréckeho, etruského). Často sa vytesávali do kameňa (runové kamene) alebo ryli do dreva, zbraní a ozdôb. Písmo bolo vokalizované, jedna runa bola samohláska alebo spoluhláska. Rozlišujú sa dva runové rady, runové abecedy: 1. starší futhark alebo celogermánsky futhar (roky 200 až 800) mal 24 písmen a 2. mladší futhark, severský futhark (roky 800 až 1050) so 16 písmenami. Anglosaská runová abeceda z 9. storočia mala 33 znakov. Vo Švédsku vznikli aj runy s bodkami (stungnar rúnir). Od 10. storočia sa runové písmo používalo iba v Škandinávii.[1][2]
Najviac runových nápisov sa našlo vo Švédsku, viac ako tritisíc. Najstaršie runy vo Švédsku pochádzajú z 3. storočia a našli sa v hrobe blízko obce Stenkyrka na ostroveGotland.[3]
V minulosti aj v súčasnosti sa runám pripisuje magický význam[4]. Runy sa našli aj na území osídlenomslovanskými kmeňmi.[5]
↑runové písmo. In:NOVOTNÝ, Bohuslav, et al.Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 760.
↑JANSSON, Sven Birger Fredrik.Runes in Sweden. [s.l.] : Royal academy of letters history and antiquities : Central board of national antiquities, 1987. 187 s.ISBN978-91-7844-067-2.
↑Runic magic [online]. Nationalmuseet i København, [cit. 2020-02-07].Dostupné online. (po anglicky)
↑MACHÁČEK, Jiří, et al. Runes from Lány (Czech Republic) - The oldest inscription among Slavs. A new standard for multidisciplinary analysis of runic bones.Journal of Archaeological Science, marec 2021, roč. 127.ISSN0305-4403.DOI: 10.1016/j.jas.2021.105333.
