| Rozhanovce | |
| obec | |
 Renesančná kúria | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 215 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′00″S21°21′00″V / 48,750000°S 21,350000°V /48.750000; 21.350000 |
| Rozloha | 22,21 km² (2 221 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 637 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 118,73 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1270 |
| Starosta | Matúš Adamčík[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 42 |
| ŠÚJ | 521931 |
| EČV(do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu | Obecný úrad Rozhanovce 044 42 Rozhanovce |
| E-mailová adresa | rozhanovce@zoznam.sk |
| Telefón | 695 01 02 |
| Fax | 695 01 02 |
  Poloha obce na Slovensku | |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Rozhanovce | |
| Webová stránka: rozhanovce.com | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rozhanovce (nem.Roschowetz) súobec naSlovensku v okreseKošice-okolie.
Obec leží v Košickej kotline v doline potoka Hýľ a rieky Torysa. Rozprestierajú sa z menšej časti na rovine a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ. Ležia približne 10 km odKošíc.
Prvé osídľovanie bolo v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry. O skoršom osídlení tejto lokality svedčia aj nálezy zmladšej kamennej doby a opevnená osada zbronzovej doby.
Prvá písomná zmienka o obci je v donačnej listine kráľaŠtefana V. v roku1270 pod názvom Rozgun, keď obec prešla do majetku Rajnolda, ktorý sa stal zakladateľom rodu Rozhanovských (Rozgoňovcov, Rozgonyiovcov). Obec je známa najmäbitkou pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala 15. júna1312. Potom dedina patrila viacerým zemianskym rodom - Kelčovcom (Kelcs), Šóšovcom (Sóos) Almášiovcom (Almássy), Zomboriovcom (Zombory).
Rozhanovce pôsobili ako geto pre košických židov s rabinátom, lebo v Košiciach sa do roku1840 židia nesmeli usadiť. V roku1850 tu sídlil slúžnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy. Najstaršia známa zachovaná fotografia Rozhanoviec bola zverejnená v roku1896 na Abovsko-turnianskej monografii. Na fotozábere je Šóšova kúria a v pozadí sa nachádza kostol so starou vežou pred jej renováciou.
| Rok | 1828 | 1877 | 1892 | 1898 | 1900 | 1913 | 1919 | 1930 | 1940 | 1950 | 1961 | 1970 |
| Počet domov | 83 | 163 | 151 | 154 | 158 | 172 | 166 | 196 | 216 | 232 | 274 | 313 |
Nárečie Rozhanovčanov podľa dialektického členenia slovenského jazyka patrí do východoslovenského nárečia, juhozápadnej skupiny abovského nárečia. V dnešnej dobe už význam nárečia ustupuje pred znaloťou a uplatňovaním spisovného slovenského jazyka. Avšak v tomto nárečí sa prejavuje aj kus dávnej histórie a nemalo by sa na neho zabúdať.
pľeban (kňaz, farár), kuršmid (zverolekár), hamovac (brzdiť), kalap (klobúk), funduš (pozemok), živan (zlodej), bigľajz (žehlička), firhang (záves, záclona), paľem ni! (pozri sa, aha), podz het (poď sem), hyža (izba, dom).
Commons ponúka multimediálne súbory na témuRozhanovce
