Za poslancaNR SR bol prvýkrát zvolený v roku1992 za SDĽ, v rokoch 1994 – 2005 pôsobil v Parlamentnom zhromaždeníRady Európy. Po víťazstve jeho strany SMER-SD vparlamentných voľbách 2006 sformoval koalíciu sMečiarovouĽS-HZDS aSlotovouSNS a stal sa predsedom vlády. V nasledujúcom období 2010 – 2012 pôsobil v opozícii a poparlamentných voľbách 2012, v ktorých strana SMER-SD získala 44,41 % platných hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku2014 neúspešne kandidoval vprezidentských voľbách, kde bol porazený v 2. kole nezávislým kandidátomAndrejom Kiskom, ktorý získal 59,38 % platných hlasov. V parlamentných voľbách 2023 vyhral a opäť sa stal predsedom vlády.
Robert Fico sa narodil15. septembra1964 vTopoľčanoch ako druhý syn v rodine Ľudovíta Fica, ktorý pracoval vo výrobnej oblasti, a Emílie Ficovej, ktorá pracovala ako predavačka obuvi.[4][5] Do veku šiestich rokov žil aj s rodinou v obciHrušovany, potom sa presťahovali doTopoľčian.
Po absolvovaní Základnej školy na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch nastúpil naGymnázium v Topoľčanoch, na ktorom zmaturoval v roku1982.[6] Podľa slov jeho spolužiakov patril k obdivovateľomfilozofie marxizmu-leninizmu aSovietskeho zväzu, napr. jeho spolužiačka z gymnáziaKatarína Šípošová povedala: „Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory.[...] Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť[na oslavy 1. mája] v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal.“[7]
V štúdiu pokračoval naPrávnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1982 – 1986), kde získal tituldoktor práv.[2] Na vysokej škole ho vnímali ako ambiciózneho študenta so zmyslom pre logiku a systémové myslenie, napr.Jozef Moravčík, ktorý bol jedným z prednášajúcich, sa o ňom vyjadril: „Bol veľmi sebavedomý, zapájal sa do diskusií.“ Podľa niektorých spolužiakov bol skôr introvert, ktorému predovšetkým záležalo na výborných študijných výsledkoch. Už v tomto čase sa začal organizovať vo fakultnom výboreSocialistického zväzu mládeže.[7] Fico sa stal členom KSČ14. apríla1986 už na vysokej škole (v základnej organizácii KSČ na Právnickej fakulte UK).[7][2]
Absolvent školenia Akadémie európskeho práva vTrevíri.[8]
Právnická kariéra
Po štúdiu absolvoval základnú vojenskú službu (1986 – 1987) v českom mesteJanovice nad Úhlavou ako asistent vojenského vyšetrovateľa. V rokoch 1987 – 1988 vykonal justičné skúšky a nadobúdal justičnú prax v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon funkcie sudcu. Následne absolvoval postgraduálne štúdium v odboretrestné právo na Ústave štátu a právaSlovenskej akadémie vied (1988 – 1992), kde po obhájení kandidátskej práce „Trest smrti v československom trestnom práve“[8] získal hodnosťkandidáta vied.[2] V roku2001 bol habilitovaný naAkadémii Policajného zboru nadocenta v študijnom odbore „Bezpečnostné služby“, po obhajobe habilitačnej práce na tému „Nutná obrana“.[3][8]
Od absolvovania školy od roku1986 až do roku1995 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, v rokoch1992 až1995 ako zástupca riaditeľa. Do roku 2018 bol naďalej zamestnancom tohto ministerstva[8] ale len raz v roku2000 si čerpal pracovné voľno a nedostával od ministerstva mzdu ani iný príjem.[9]
V rokoch1994 – 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva aEurópskym súdom pre ľudské práva. Zo 14 prejednávaných prípadov, pri ktorých vystupoval ako agent SR, súd v 7 prípadoch konštatoval porušenie niektorého článkudohovoru zo strany SR a 7 skončilo dohodou.[10]
Do februára 2019 neúspešne kandidoval na sudcuÚstavného súdu keď ho nominoval podpredseda parlamentuMartin Glváč (Smer).[8]
Členstvo v Komunistickej strane Česko-Slovenska: 1986 – 1990
„
Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí... Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy... Netvrďme preto, že všetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera.
Členstvo v Strane demokratickej ľavice: 1990 – 1999
Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku1992 zaStranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vznikla ponovembri 1989 premenovaním z vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku2006 poslancomNárodnej rady Slovenskej republiky. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpilPeter Weiss a za svojho nástupcu označil 31-ročného Roberta Fica. Niekoľko hodín pred začiatkom zjazdu však Fico kandidatúru stiahol v prospechĽubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Povoľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia stránSDK,SDĽ,SMK aSOP. Robert Fico začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv.Benešove dekréty. V tom čase bol najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ, ale kvôli nezhodám stranu opustil.
Založenie vlastnej strany SMER
„
Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši.
Dňa 15. septembra 1999, v deň svojich 35. narodenín oznámil odchod zo strany Strany demokratickej ľavice. Opustil aj poslanecký klub SDĽ a vládnu koalíciu a stal sa nezávislým poslancom.[13][14]
Vdecembri1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER,Robert Fico vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej SDĽ a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky ktorúpo voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny (vláda M. Dzurindu).[chýba zdroj]
Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastoktretia cesta. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala akostrana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD.
Preferencie strany postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k1. januáru2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMER-om.
Integrácia ľavicových strán
V roku2004 sa Robertovi Ficovi podarilo zjednotiť ľavicové strany. Tri strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami, a toSDĽ,Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla v roku2002 odštiepením z SDĽ) aSociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň v roku2004 a od1. januára2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva vStrane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku2006 pozastavené z dôvodu utvorenia vládnej koalície so stranou SNS, v zahraničí veľmi kontroverzne vnímanej.
Volebné obdobie 2002 – 2006
Robert Fico bol v roku2002 opätovne zvolený za poslanca NR SR. Stal sa členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Strana SMER sa stala so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku zaHZDS aSDKÚ a obsadila 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Pre SMER bol volebný výsledok sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii. Pred voľbami Fico vyhlásil, že „ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde.“. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel.
Počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča bola úspešnejšia. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku2004 si udržiava stabilne prvé miesto s preferenciami tesne pod 30 %. Robert Fico dlhodobo vedie v prieskumoch verejnej mienky rebríček popularity slovenských politikov.
Strana SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila vparlamentných voľbách v roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novýmpredsedom vlády, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD,SNS aĽS-HZDS.
18. decembra2013 Fico oznámil, že bude kandidovať v marcovýchprezidentských voľbách,[18] napriek tomu, že v roku2009 prípadnú prezidentskú kandidatúru odmietol so slovami: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku2014 už v politike nebudem.[19]'“
Volebné výsledky
V prvom kole získal 28 % hlasov, najviac zo všetkých kandidátov, a spolu sAndrejom Kiskom postúpil do druhého kola.[20] Rozdiel medzi kandidátmi bol len 4 procentné body.[21]
V druhom kole získal 893 841 (40,61 %) hlasov.[22] Z volebných obvodov získal týchto trinásť: Bánovce nad Bebravou, Brezno, Čadca, Humenné, Michalovce, Považská Bystrica, Prievidza, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom. Všetky ostatné obvody získal Kiska.[23]
Doparlamentných volieb5. marca2016 vstupovala strana SMER-SD oslabená oproti preferenciám, ktoré mali v roku2012, ale stále ako strana s najväčšou podporou na Slovensku.[24] Robert Fico bol znovu postavený ako líder kandidátky a kandidát na funkciu premiéra. SMER-SD získal vo voľbách nakoniec 28,28 % hlasov, čo je o 16,13 % menej ako v roku2012. Napriek strate polovice elektorátu neboli ostatné politické strany schopné vytvoriť vládnu koalíciu bez SMERu. PrezidentAndrej Kiska poveril Fica zostavením vlády9. marca2016.[25] Fico začal úspešné rokovania so stranamiSNS,MOST – HÍD,#SIEŤ a vyhlásil, že táto kombinácia je jedinou povolebnou alternatívou.[26] Nová vláda bola vymenovaná23. marca 2016. Jedna z koaličných strán (#SIEŤ) sa následne rozpadla a mnoho z jej poslancov sa stalo nestrannými.
Krátko po vymenovaní vlády musel byť premiér Fico hospitalizovaný pre vážne zdravotné problémy vNÚSCH. Kvôli hospitalizácii zrušil návštevu Česka aj účasť na konferenciiGlobsec 2016. Bola mu vykonaná operácia srdca a vložený dvojnásobný bypass (aortokoronárne premostenie).[27] Už čoskoro po náročnej operácii,4. mája 2016, viedol Fico rokovanie vlády, za čo bol kritizovaný pre nezodpovedný prístup k zdraviu a škodlivý precedens pre iných pacientov.[28]
Na jar2016 minister Glváč povýšil Roberta Fica z hodnosti poručík do hodnosti plukovník. Podľa Glváča „ide o súčasť systémového povyšovania vojakov v zálohe. Robert Fico, ako je verejne známe, absolvoval základnú vojenskú službu.“[29]
Počas stupňujúcej sa politickej krízy na Slovensku,14. marca 2018 premiér Fico prehlásil, že za predpokladu, že prezident Kiska bude ctiť výsledok volieb, a právo stranySmer-SD nominovať nového predsedu vlády, je ochotný v záujme upokojenia situácie na Slovensku podať demisiu.[30]
Volebné obdobie 2020 – 2023
Po návrate do Parlamentu bol zvolený za člena Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.[31]
Vpredčasných parlamentných voľbách 2023 kandidoval na 1. mieste kandidátky SMERu a získal 531 528 hlasov, teda najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidujúcich. SMER-SD s Ficom na čele vyhral voľby so ziskom 22,94 % a 42 mandátov v NR SR.[32] 25. októbra 2023 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala štvrtú vládu Roberta Fica.[33]
1993 – 1999: člen delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždeníRady Európy
1999 – 2000: vedúci delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždeníRady Európy
od 1999: predseda strany SMER-SD
2006 – 2010: predseda vlády SR
2010 – 2012: podpredseda NR SR
2012 – 2016: predseda vlády SR
2016 – 2018: predseda vlády SR
2018 – 2023: poslanec NR SR
od 2023: predseda vlády SR
Kritika
Robert Fico bol kritizovaný za viacero kontroverzných výrokov. V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročiaMatice slovenskej povýšil práva majoritnej slovenskej národnosti nad práva menšín, pričom sa vyjadril, že „...od menšín na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu. Skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností.“[37] Voči tomuto tvrdeniu sa pre médiá ohradili zástupcoviačeskej,poľskej,maďarskej irómskej menšiny na Slovensku.[38]
Kritika sa týkala aj netransparentného vyčleňovania finančnej podpory z rezervy predsedu vlády. Prostriedky, ktoré mali slúžiť na pokrytie nepredvídaných výdajov využíval na výstavbu multifunkčných športových ihrísk, ktoré často sám slávnostne otváral, čo jeho kritici a opozícia považovali za financovania sebaprezentácie zo štátnych peňazí. Taktiež 17 000 eur vyčlenil fitnes modelkeEve Martinkovej.[39]
V septembri2013 čelil neúspešnému pokusu o vyslovenie nedôvery zo strany 56 opozičných poslancov NR SR z klubovKDH,MOST – HÍD,SDKÚ-DS,OĽaNO a nezaradených poslancov (de facto stranaNOVA).[40]Dôvodom bol podľa nich netransparentná príprava 49-percentného podieluSPP, ku ktorej materiály mala vypracovať firmaJ&T Investment Advisors, s. r. o., dcérska firma akcionára SPP – spoločnostiEPH.[41] Robert Fico po dvoch hodinách zasadnutia opustil rokovaciu miestnosť, pričom ho nasledovali aj poslanci klubuSmer-SD. Neskôr sa vyjadril, že dôvodom bol výstupDaniela Lipšica, ktorý jeho vládu prirovnal k „lokajom slúžiacim finančným skupinám“. Opoziční poslanci označili tento akt za nedôstojný.[42] Za návrh napokon hlasovalo 59 poslancov, proti 82 (klub Smer-SD), zdržal sa jeden a ôsmi neboli prítomní.[43]
Na základe ostrej kritiky – spojenej s nekompromisným financovanímpredsedníctva EÚ na Slovensku zo strany – niektorých novinárov R. Fico nazval „špinavými protislovenskými prostitútkami“, výrokom, ktorý spochybnili aj zahraničné médiá.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa Robert Fico zosobášil s právničkouSvetlanou rod. Svobodovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdia.[4] Jej otec sa v roku1988 stal podpredsedom Najvyššieho súdu ČSSR. V rovnakom roku uskutočnili Ficovci svadobnú cestu naMaltu, čo historikĽubomír Morbacher (Ústav pamäti národa) komentoval pre denníkPravda nasledovne: „Režim nerád videl, že sa nejakí mladomanželia vyberú na svadobnú cestu do kapitalistického zahraničia, pretože to zakladalo možnosť, že utečú. Ak sa takto niekto dostal, predpokladám, že to bol človek lojálny k režimu a existovali aj pre ten režim na to dôvody, že je lojálny[...] a existovali záruky, že nezostane na Západe.“[45] Podobne sa vyjadril Miroslav Lehký (Ústav pro studium totalitních režimů) pre denníkSME.[7]
Fico, Robert (1991), Trest smrti v československom trestnom práve (a súvisiace medzinárodné aspekty) : záverečná správa výskumnej úlohy spracovanej na Právnickom ústave MS SR, Bratislava: Právnický ústav Ministerstva spravodlivosti SR,OCLC35620211
Fico, Robert (1998), Trest smrti, Bratislava: Kódexpress,ISBN8096794388
↑Fico prespáva aj v Hiltone. Nad pomery žije aj jeho nová priateľka, čakateľka na prokuratúre [online]. N Press, [cit. 2020-06-10].Dostupné online.
↑abcdRobert Fico In:Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-01-09].Dostupné online. Archivované 2019-01-10 z originálu.
↑abTASR. Fico získal diplom docenta v odbore bezpečnostnej služby.SME (Bratislava: Petit Press), 2001-09-27.Dostupné online [cit. 2021-12-18].ISSN1335-4418.
↑abcdefgdoc. JUDr. Robert Fico, CSc. navrhnutý na kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2019-01, [cit. 2019-01-09].Dostupné online.
↑KOVÁČ, Peter. Fico je nielen šéf Smeru. Už roky je zamestnancom ministerstva spravodlivosti.SME (Bratislava: Petit Press), 2019-01-08.Dostupné online [cit. 2019-01-09].ISSN1335-4418.
↑Judgement search [online]. European court of human rights.Dostupné online. (anglicky)
↑Rozhovor s hosťom Robertom Ficom: Úspešné sú neštandardné subjekty [online]. Slovo, 22. november 2000, [cit. 2013-03-07]. Archivovaná stránka.Dostupné online. Archivované 2003-01-05 z originálu.
↑BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Fico v prihláške do KSČ: Som prísny ateista.SME (Bratislava: Petit Press), 2014-01-17.Dostupné online [cit. 2017-09-07].ISSN1335-4418.
↑Robert Fico má 60 rokov, počas bohatej politickej kariéry sa štyrikrát stal premiérom [online]. Pravda.sk, 2024-09-15, [cit. 2024-09-16].Dostupné online.
↑MAJERSKÝ, Ivan.Poslanec Róbert Fico 15. septembra 1999 oficiálne oznámil svoj odchod zo Strany demokratickej ľavice. Opustil aj poslanecký klub SDĽ a vládnu koalíciu. Definitívne sa stal nezávislým poslancom. [online]. TASR, [cit. 2024-09-16].Dostupné online.
↑Fico: Keď chceme, sme majstri v populizme [online]. Hospodárske noviny, 28. jún 2011, 17:47.Dostupné online.
↑Voľby do NR SR 2010: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13.Dostupné online.
↑Voľba podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 9. júl 2010.Dostupné online.
↑Minúta po minúte: Fico oznámil, že kandiduje na post prezidenta [online]. Petit Press, 18.12.2013, [cit. 2013-12-18].Dostupné online.
↑Sú známe oficiálne výsledky prezidentských volieb 2014 [online]. TREND Holding, 2014-03-16, [cit. 2014-03-16].Dostupné online. Archivované 2014-03-17 z originálu.
↑Do 2. kola prezidentských volieb postupuje Fico a Kiska, rozdiel je len 4 % [online]. P E R E X, a. s., 2014-03-15, rev. 2014-03-16, [cit. 2014-03-16].Dostupné online.
↑Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online].Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014-03-30, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-03-30].Dostupné online. Archivované 2014-03-30 z originálu.
↑TASR. Prieskum: Voľby by vyhral Smer-SD pred stranami SNS a #Sieť.teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-02-19.Dostupné online [cit. 2016-05-05].
↑BARIAK, Ladislav. Andrej Kiska poveril Roberta Fica zostavením vlády.Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-03-09.Dostupné online [cit. 2019-01-09].
↑SITA. Vznikajúca vláda je jedinou alternatívou, tvrdí Fico.Pravda (Bratislava: Perex), 2016-03-19.Dostupné online [cit. 2016-05-05].ISSN1336-197X.
↑ Premiér Fico sa podrobil úspešnej operácii srdca.SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-22.Dostupné online [cit. 2016-05-05].ISSN1335-4418.
↑TASR;. Fico viedol krátko po operácii srdca rokovanie vlády.SME (Bratislava: Petit Press), 2016-05-04.Dostupné online [cit. 2016-05-05].ISSN1335-4418.
↑ŠNÍDL, Vladimír. Vláde velí plukovník Fico, povýšili ho päť dní pred voľbami.Denník N (Bratislava: N Press), 2017-01-18.Dostupné online [cit. 2019-01-09].ISSN1339-844X.
↑ Gorila, Kauza CT, i prezidentské voľby. Robert Fico mal v politike viac ťažkých okamihov.SMEN.Dostupné online.
↑NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15].Dostupné online.
↑SME.sk. Volebná komisia potvrdila výsledky volieb. Aké bude zloženie parlamentu?.SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-01.Dostupné online [cit. 2023-10-25].ISSN1335-4418.
↑Dominik Pálka, RTVS.Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-10-25, [cit. 2023-10-25].Dostupné online.
↑TASR/TERAZ.sk. PO ROKOVANÍ VLÁDY V HANDLOVEJ POSTRELILI PREMIÉRA ROBERTA FICA.teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-05-15.Dostupné online [cit. 2024-05-15].
↑Slovakia: Prime Minister Fico injured in shooting - reports – DW – 05/15/2024 [online]. .Dostupné online.
↑Slovak PM Robert Fico in hospital after shooting [online]. .Dostupné online.
↑Na Roberta Fica se snáší kritika za slova adresovaná menšinám [online]. EurActiv.cz, 28. marec 2013, [cit. 2013-03-08].Dostupné online. Archivované 2013-03-04 z originálu. (po česky)
↑JESENSKÝ, Mikuláš.Menšiny: Premiér Fico ponižuje vlastných občanov [online]. SME, 27. február 2013.Dostupné online.
↑ČTK.Rozhazovačný Fico platí ze státního třeba modelku [online]. Týden.cz, 7. jún 2010, [cit. 2014-01-10].Dostupné online. Archivované 2014-01-10 z originálu.
↑Opozícii sa nepodarilo Fica odvolať [online]. TA3, 19. september 2013, [cit. 2014-01-10].Dostupné online. Archivované 2014-01-10 z originálu.
↑KERN, Miroslav; BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Fico: Odvolávanie je divadlo. Akcionári SPP si vymieňali informácie.SME (Bratislava: Petit Press), 2013-09-13.Dostupné online [cit. 2019-01-09].ISSN1335-4418.
↑Hlasovanie podľa klubov : Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi FICOVI (tlač 703) [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2013-09-19, [cit. 2019-01-09].Dostupné online.
↑Kaliňáka zadržala NAKA, spolu s Ficom je obvinený zo založenia zločineckej skupiny [online]. Denník N, 2022-04-20, [cit. 2022-04-20].Dostupné online.
↑TASR. Kiska vymenoval nových profesorov, medzi nimi aj Ficovu manželku.SME (Bratislava: Petit Press), 2016-11-09.Dostupné online [cit. 2019-01-09].ISSN1335-4418.
↑TASR. Premiér Robert Fico si v Prahe prevzal Rad Bieleho leva.teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-10-28.Dostupné online [cit. 2019-01-09].
↑Česká republika : Státní vyznamenání : Řád Bílého lva : Seznam vyznamenaných [online]. Praha: Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2019-01-09].Dostupné online.
VAGOVIČ, Marek.Vlastnou hlavou 2 : Ako za Fica ovládala štát mafia. 1. vyd. Bratislava : Ringier Axel Springer Slovakia, 2020. 263 s.ISBN978-80-89854-19-6.
Vysvetlivky: PNR –predseda NR SR, PPNR – podpredseda NR SR, P – predseda poslaneckého klubu, PP – podpredseda poslaneckého klubu. Posledná aktualizácia: 7. septembra 2019
Marian Kotleba (mandát odsúdením za trestný čin zanikol)
Vysvetlivky: PNR –predseda NR SR, PPNR – podpredseda NR SR, P – predseda poslaneckého klubu, PP – podpredseda poslaneckého klubu. Posledná aktualizácia: 1. júla 2023