Rieka svätého Vavrinca v užšom slova zmysle nemá klasický prameň, ale vyteká pri mesteKingston zOntárijského jazera, posledného zo sústavy Veľkých kanadských jazier. Spočiatku, na krátkom, asi 150 kilometrovom úseku tvorí prirodzenú hranicu medziKanadou aUSA. V tejto oblasti je rieka posiata mnohými ostrovmi, aj preto sa tento úsek nazýva Tisíc ostrovov. Rieka svätého Vavrinca preteká cez najväčšie mestá kanadskej provincieQuebecMontreal aQuebec a po1 197km sa vlieva doZálivu svätého Vavrinca. Hranice ústia rieky do zálivu sú veľmi postupné a neurčité. Ústie Rieky svätého Vavrinca sa považuje za najväčšie ústie rieky do mora na svete.
Rieka svätého Vavrinca v širšom slova zmysle je chápaná aj ako sústava riek navzájom prepojených Veľkými kanadskými jazerami. Pri takomto chápaní sa za prameň rieky najčastejšie považuje prameň rieky North River v americkom štáteMinnesota. Postupne sa menia mená toku nasledovne: Saint Louis River,Horné jazero, Saint Marys River,Hurónske jazero, Saint Clair River, jazero Saint Clair, Detroit River,Erijské jazero, riekaNiagara, Ontárijské jazero a Rieka svätého Vavrinca. Pri takomto chápaní má rieka dĺžku3 058km a odvodňuje územie s rozlohou 1,03 milióna km2. Priemerný prietok pri ústí je10 400m³/s.
Prvý Európan, ktorý sa plavil po rieke bolJacques Cartier. Dorazil k nej9. júna1534 a zabral okolité územie pre francúzskeho kráľaFrantiška I. Až do začiatku 17. storočia Francúzi označovali Rieku svätého Vavrinca po Montreal a odtiaľ rieku Ottawa názvom Kanadská rieka. Rieka svätého Vavrinca slúžila ako hlavná trasa pre objavovanie severoamerického vnútrozemia Európanmi. Pôvodne bola Rieka svätého Vavrinca splavná iba po kaskády Lachine pri Montreale. Po vybudovaní systému umelých kanálov sa však rieka stala dôležitou dopravnou spojnicou, ktorá umožňuje plavbu námorných lodí až do stredu kontinentu, do Horného jazera.
