Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda oduši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastneduša je. PodľaAlexandra Veľkého bola psychológia náuka o duši.[1] V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína.[2]
Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.
Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny -psychiatria.
Ako modernáveda skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkýmfyziológia,bunková biológia,neurobiológia,biochémia aštatistika. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.
Napriek tomu, že psychológia nemá hmotný predmet skúmania, je možné dokázať jej opodstatnenie vďaka vonkajším prejavom správania človeka a zmenami správania po psychologickej intervencii.
PodľaHegela je psychológia záverečná časťfilozofie subjektívneho ducha, filozofická veda, ktorej predmetom jeduch v podobe dialektickej syntézyduše avedomia, a to vo formeteoretického ducha, praktického ducha a slobodného ducha. Psychológia má preskúmať jednotlivé schopnosti ducha.[3]
