Pokusy s psychokinézou sú založené na pozorovaní osoby, ktorá deklaruje svoju schopnosť sústredením vôle vyvolaťpsychokinetický jav a pozorovaním (meraním) prostredia, v ktorom a na ktoré pôsobí. Sleduje sa výkonnosť a najmä vierohodnosť javu (vylúčenie skrytého pôsobenia iného známeho fyzikálneho princípu, ktorý by mohol pozorovanúpsychokinetickú manifestáciu vyvolať). Po dôslednom vylúčení podvodníkov doteraz ostáva isté množstvo nevysvetlených prejavov, ktoré sú do skupiny PK zaradené.
Princíp a podstata psychokinézy zatiaľ nie je jednoznačne známa či dokázaná. Sú rôzne ambiciózne pokusy vysvetliť tieto javymagneticky,elektricky, pomocoufluida (ktorého podstata väčšinou nie je známa). Jediné rozhranie, na ktorom sa zatiaľ experimentátori spoľahlivo môžu zhodnúť, je však sústredená predstava daného javu na strane človeka a potom samotný jav na strane druhej (ak nastane). Pokusy o vysvetlenie princípu medzi týmito dvoma rozhraniami je vo verejne dostupnej literatúre veľmi rozpačité.
Prejavy psychokinézy boli pozorované nielen v blízkosti človeka, ktorí sústredením vôle jav vyvolal, ale aj na väčšie vzdialenosti, z čoho by sa dalo usúdiť, že v oblasti PK priestor nehrá rolu.Príklady prejavov PK:
Medzi historicky najznámejšie psychokinetické manifestácie patria napríkladbiblickéJežišovo chodenie povode, nasýtenie tisícov ľudí párchlebmi. ZIndie sú známelevitáciejogínov.A.D.Neale opisuje vo svojich zápiskoch z pobytu v komunitetibetských mníchov tréningy, pri ktorých mladí mnísi súťažili, kto vysuší v mráze vonku na svojom tele za noc viac mokrých plachiet, starších mníchov, ktorí dali prednosťmeditácii vo výške niekoľkých metrov nad zemou, či špeciálnych mníchov-poslov, ktorí dokázali v drsnejprírodetibetského pohoria v hlbokom sústredení prekonať desiatky kilometrov skokmi s dĺžkou desiatok metrov.
