 | Tento článok sa zaoberá aktuálnymvesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |  |
| Psyche | |
| planetárna sonda | |
 Vizualizácia sondy | |
| Prevádzkovateľ | NASA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | JPL |
| Súčasný stav | V príprave |
| Družica | 16 Psyche (plánovaná) |
| Dátum vstupu na orbitu | Orbita A -august2029 (plánovaný) |
| Dátum štartu | 13. október2023 |
| Nosná raketa | Falcon Heavy |
| Kozmodróm | Kennedyho vesmírne stredisko, rampa LC-39A |
| Trvanie misie | 6 rokov 4 roky (cesta) |
| Webová stránka | nasa.gov/psyche jpl.nasa.gov/missions/psyche |
| Hmotnosť | 2 600 kg (štartovacia) 1 650 kg (suchá) |
Psyche jeplanetárna sonda v rámciprogramu Discovery, ktorá má skúmať planétku16 Psyche. Táto planétka sa nachádza vhlavnom pásme planétok medzi obežnými dráhamiMarsu aJupitera a je s priemerom 226 km najväčšouplanétkou typu M. V minulosti bola považovaná za možné obnažené jadroprotoplanéty, keďže sa predpokladá, že je takmer celá tvorenáželezom aniklom (rovnaké zloženie má ajzemské jadro), neskoršie štúdie to však vyvrátili. Taktiež by mohla byť zdrojom kovovýchmeteoroidov.[1][2]
Rozpočet misie sa odhaduje na 960,6 miliónadolárov. Z tejto celkovej sumy bolo 677,1 milióna dolárov určených na vývoj kozmickej sondy, 112,7 milióna dolárov na jej štart a 171 miliónov dolárov na operácie počas jej šesťročnej misie.[3]
Sonda má planétku skúmať zo štyrochobežných dráh v rôznych výškach.[3]
Sonda má niekoľko cieľov:
Kozmická sonda Psyche bude niesťmultispektrálny snímač, gama a neutrónovýspektrometer,magnetometer a rádiový telekomunikačný systém.[5]
Multispektrálny snímač poskytuje snímky s vysokým rozlíšením pomocou filtrov na rozlíšenie medzi kovovými asilikátovými zložkami planétky. Prístroj pozostáva z dvojice identických kamier navrhnutých na získavanie geologických a topografických údajov. Účelom druhej kamery je poskytnúť kontrolu niektorých informácií alebo meraní, ktoré slúžia na zvýšenie presnosti pre optickú navigáciu.[5]
Gamma lúčový a neutrónový spektrometer budú detegovať, merať a mapovať chemické zloženie planétky Psyche. Prístroj je namontovaný na dvojmetrovom ramene, aby sa snímače vzdialili od žiarenia vytvoreného energetickými časticami interagujúcimi s kozmickou sondou a aby sa zabezpečili presné merania.
Magnetometer je určený na detekciu a meraniemagnetického poľa planétky. Skladá sa z dvoch identických vysokocitlivých snímačov magnetického poľa.
Sonda bude využívať rádiový telekomunikačný systém vpásme X na meranie gravitačného poľa planétky s vysokou presnosťou. V kombinácii s topografiou z palubných snímok to poskytne informácie o vnútornej štruktúre planétky.
Misia Psyche má otestovať novúlaserovú komunikačnú technológiu (Deep Space Optical Communications), ktorá kódujedáta vofotónoch navlnových dĺžkach blízkehoinfračervenému žiareniu na komunikáciu medzi kozmickou sondou v hlbokom vesmíre a Zemou.[6] Použitie svetla namiestorádiových vĺn umožňuje kozmickej sonde odosielať a prijímať viac údajov v danom čase.
Budúce ľudské expedície môžu vyžadovať stály prenos snímok a údajov vo vysokom rozlíšení v reálnom čase cez hlboký vesmír, aby sa umožnili včasné aktualizácie počas ciest na dlhé vzdialenosti.
Aj pri maximálnej rýchlosti prenosu dát potrebuje sondaMars Reconnaissance Orbiter (MRO) 7,5 hodiny na prenos všetkých svojich palubných záznamov a 1,5 hodiny na odoslanie jedného obrázku z kameryHiRISE, ktorý sa má spracovať na Zemi.
Nové hyperspektrálne zobrazovače s vysokým rozlíšením kladú ďalšie požiadavky na ich komunikačný systém a vyžadujú ešte vyššiu rýchlosť prenosu dát.
Pôvodne mala sonda odštartovať 5. októbra, ale štart sa kvôli kontrole dusíkových dýz, ktoré sú nevyhnutné pre správnu orientáciu sondy vo vesmíre, presunul o týždeň na 12. októbra.[7] Druhýkrát bol štart presunutý kvôli nepriaznivému počasiu na piatok 13. októbra.[8] Sonda nakoniec odštartovala zKennedyho vesmírneho strediska o 14:19UTC raketouFalcon Heavy. Štart prebehol úspešne a sonda teraz mieri kMarsu, ku ktorému by mala doraziť v máji2026. Pri ňom vykonágravitačný manéver, aby zrýchlila a smerovala svojmu cieľu.[1]
1. apríla2025, počas manévra, ktorý vykonávala Psycheiónovými motormi, bol zaregistrovaný pokles tlaku v prívodnom potrubí xenónu. Sonda prerušila manéver a sú zrušené aj ďalšie manévre prinajmenšom do polovice júna, kým sa problémy nevyriešia.[9]
Po prílete k planétke, ktorý je naplánovaný na august2029, a po 100-dňovej fáze približovania, počas ktorej bude pozorovať jej rotáciu, sonda vstúpi na tzv. orbitu A vo výške 700 km. Na tejto obežnej dráhe bude 55 dní a bude mapovať povrch a magnetické pole planétky. Potom klesne na orbitu B vo výške len 290 km nad povrchom a obežnou periódou ~ 11,5 hodiny, na ktorej bude po dobu 80 dní a na tejto obežnej dráhe bude pokračovať v oboch predchádzajúcich úlohách. O 80 dní neskôr klesne na orbitu C vo výške 170 km a obežnou dobou ~ 6,5 hodiny. Sonda bude mapovať gravitačné pole planétky. O 100 dní neskôr poslednýkrát klesne na orbitu D s výškou 70 km a obežnou periódou 3,5 hodiny. Orbita D je najbližšie k povrchu a preto sonda bude podrobne skúmať celú planétku po dobu 100 dní.[6][10]
.jpg)
Sonda získava všetku svoju energiu z 10solárnych panelov s celkovou plochou 75m² – sú najväčšie, aké boli kedy inštalované na sonde vyvinutej v JPL. Ich výkon je 19,2kW na úrovni obežnej dráhy Zeme (1 AU) a 2,4 kW pri maximálnej uvažovanej vzdialenosti odSlnka (3,3 AU).[6][11] Podľa plánu otvorili asi 1 hodinu po štarte, každý panel za menej ako 8 minút.[12] Tieto solárne panely vytvárajú elektrinu potrebnú pre štyriHallove motory (typiónového motoru).[6][11]
Motory fungujú tak, že vypúšťajú elektricky urýchľovanéiónyxenónu vysokou rýchlosťou von z motora a tým vytvárajúťah. Je síce slabý, no po dlhodobom zrýchľovaní dokáže sonda cestovať vesmírom vysokou rýchlosťou.[13][11] Vďaka svojej nízkej hmotnosti a vysokej účinnosti až 90 % je to preferovaný typ pohonu pre podobné misie.
.jpg)
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na témuPsyche (sonda)
