Prvoky (iné názvy:protozoá[1],jednobunkovce[2],jednobunkové živočíchy; staršie:živočíchy jednobunkové[2]; lat.Protozoa,Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medziProtista.
Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých (Gonium,Pandorina), ale i kolónie diferencovaných buniek (Volvox), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmami. Vo vnútri tela má cytoplazmu.
Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopuAnton van Leeuwenhoekom (v roku 1675). V 18. storočí boli nazývanéanimacula infusoria – „zvieratká z nálevov“ (pozrinálevníky (rozlišovacia stránka)). Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi, ako sú oči, ústa so zubami atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.
Dnes poznáme asi 60 000 druhov prvokov.
Žijú spravidla v sladkej alebo slanej vode či inom vlhkom prostredí.
Sú spravidla heterotrofné (t.j. buď parazitické alebo saprofytické alebo symbiotické). Niektoré sú mixotrofné, t.j. heterotrofné aj autotrofné. Ak sa do definície prvokov zahrnú aj taxóny zaraďované alternatívne pod rastliny v tradičnom ponínamí, t.j. napríklad všetky rastlinné bičíkovce, potom sú niektoré prvoky čisto autotrofné.
Príjem potravy u heterotrofných druhov sa uskutočňuje:
- difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky);
- endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o
- príjmom potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.
Bunka obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov. Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich:
- cytoplazmatická membrána – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká (Sarcodina), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiáApicomplexa) alebo dokonca trojitá (Gregarina). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula (Opalinida,Ciliophora). U mnohých skupín produkuje schránku;
- cytoplazma – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky (Ciliophora, väčšinaSarcodina), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené (Lobosia);
- jadro (nukleus) je najdôležitejšou organelou. Obsahuje DNA a v ňom dochádza i k syntéze RNA. Môže byť jedno (väčšina prvokov), alebo dve (makronukleus a mikronukleus uCiliophora), alebo pozorujeme viac nediferencovaných jadier (Opalinata, viaceréSarcodina);
- mitochondrie – dvojvrstvové membranózne organely, ktoré poskytujú energiu pre životné pochody v bunke. U krvných parazitov môžu atrofovať (glukóza a ďalšie živiny sú v nadbytku);
- Golgiho aparát – tubulózna organela, zabezpečuje sekrečnú činnosť bunky. U rastlinných bičíkovcov sa tradične nazývadiktyozóm;
- fagozóm, potravná vakuola, vzniká vliačením bunkovej membrány do cytoplazmy. Splýva s lyzozómom, s mechúrikom naplneným tráviacimi enzýmami, čo umožňuje typické intracelulárne trávenie;
- pulzujúce (kontraktilné) vakuoly – vylučujú nadbytočnú vodu, regulujú teda osmotický tlak v bunke;
- mikrotubuly – majú oporno-pohybovú funkciu. Sú základom bičíkov a bŕv a podieľajú sa i na stavbe pelikuly a mitotického vretienka.
Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byťaméboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi. Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoréZoomastigophorea). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty –cirry alebomembranely.
Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné.
- Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch:
- binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora), šikmom (typické pre skupiny s pevnejším povrchom) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria);
- polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa).
- Pohlavné rozmnožovanie – Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty:
- gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa);
- gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie jekonjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince;
- autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).
Toto je príklad úplného a typického moderného delenia prvokov (uvedené je delenie najvyšších úrovní).
Poznámka:Kríž znamená „vyhynutý“
- PodríšaSarcomastigota
- KmeňAmoebozoa (Lühe, 1913) Cavalier-Smith, 1998
- PodkmeňLobosa (Carpenter, 1861) Cavalier-Smith, 1997
- PodkmeňConosa Cavalier-Smith, 1998
- InfrakmeňMycetozoa (De Bary, 1859) Cavalier-Smith, 1998
- NadtriedaEumyxa (Cavalier-Smith, 1993) Cavalier-Smith, 1998
- TriedaProtostelea C.J. Alexopoulos & C.W. Mims, 1979 orthog. emend
- TriedaMyxogastrea E.M. Fries, 1829 stat. nov. J. Feltgen, 1889 orthog. emend.
- NadtriedaDictyostelia (Lister, 1909) Cavalier-Smith, 1998
- TriedaDictyostelea D.L. Hawksworth et al., 1983, orthog. emend.
- InfrakmeňArchamoebae (Cavalier-Smith, 1983) Cavalier-Smith, 1998
- TriedaPelobiontea F.C. Page, 1976 stat. nov. T. Cavalier-Smith, 1981
- TriedaEntamoebea T. Cavalier-Smith, 1991
- TriedaBreviatea
- TriedaVariosea
- TriedaPhalansterea T. Cavalier-Smith, 2000
- KmeňChoanozoa
- PodríšaBiciliata
- InfraríšaRhizaria Cavalier-Smith, 2002
- KmeňCercozoa Cavalier-Smith, 1998:
- KmeňForaminifera (Eichwald, 1830) Margulis, 1974
- ?TriedaAthalamea Haeckel, 1862
- TriedaXenophyophorea F.E. Schulze, 1904
- TriedaForaminifera Lee, 1990
- RadAllogromiida Loeblich & Tappan, 1961
- RadAstrorhizida Brady, 1881
- RadTextulariida Delage & Herouard, 1896
- RadSilicoloculinida
- RadRobertinida Loeblich & Tappan, 1984
- Rad †Involutinida
- RadCarterinida Loeblich & Tappan, 1981
- RadSpirillinida Hohenegger & Piller, 1975
- Rad †Fusulinida
- RadMiliolida Delage & Herouard, 1896
- RadLagenida Delage & Herouard, 1896
- RadRotaliida Delage & Herouard, 1896
- RadGlobigerinida Delage & Herouard, 1896
- KmeňRadiozoa Cavalier-Smith, 1987
- PodkmeňRadiolaria (Müller, 1858) Cavalier-Smith, 1993:
- InfraríšaExcavata Cavalier-Smith, 2002
- InfraríšaAlveolata Cavalier-Smith, 1991
- KmeňMyzozoa Cavalier-Smith & Chao, 2004
- KmeňCiliophora (Doflein, 1901) Copeland, 1956
- PodkmeňPostciliodesmatophora Gerassimova & Seravin, 1976
- PodkmeňIntramacronucleata Lynn, 1996
- TriedaSpirotrichea Bütschli, 1889
- PodtriedaProtocruziidia de Puytorac, Grain & Mignot, 1987
- PodtriedaHypotrichia Stein, 1859
- PodtriedaChoreotrichia Small & Lynn, 1985
- PodtriedaStichotrichia Small & Lynn, 1985
- PodtriedaOligotrichia Bütschli, 1887
- ?RadArmophorida Jankowski, 1964
- ?RadOdontostomatida Sawaya, 1940 – odontostomatids
- ?RadClevelandellida de Puytorac & Grain, 1976
- ?RadPhacodiniida Small & Lynn, 1985
- TriedaLitostomatea Small & Lynn, 1981
- TriedaPhyllopharyngea de Puytorac et al., 1974
- TriedaNassophorea Small & Lynn, 1981
- TriedaColpodea Small & Lynn, 1981
- RadBryophryida de Puytorac, Perez-Paniagua & Perez-Silva, 1979
- RadColpodida de Puytorac et al., 1974
- RadCyrtolophosidida Foissner, 1978
- RadBursariomorphida Fernandez-Galiano, 1978
- RadSorogenida Foissner, 1985
- RadBryometopida Foissner, 1985
- ?ČeľaďPseudochlamydonellidae Buitkamp, Song & Wilbert, 1989
- ?ČeľaďTectohymenidae Foissner, 1993
- TriedaProstomatea Schewiakoff, 1896
- TriedaPlagiopylea Small & Lynn, 1985
- TriedaOligohymenophorea de Puytorac et al., 1974—oligohymenophoreans
- a viacero rodov
- ?KmeňApusozoa (Cavalier-Smith, 1997) Cavalier-Smith, 2002
- ?KmeňHeliozoa (Haeckel, 1866) Margulis, 1974
- RodKiitoksia Vørs, 1992
- RodPhyllomonas Klebs, 1892
(*) RodGiardia +retordomonády +diplomonády + kmeň (dole nadtrieda)Parabasalia tvorili donedávna skupinu „praprvoky“ (Archaezoa) ešte v: Cavalier-Smith, 2002.
Hlavný článok:Systém živých organizmov
V tradičných slovenských systémoch sa označovali akojednobunkovce a boli zaradené podživočíchy (ako podríša). Živočíchy vtedy zahŕňali tak dnešné „živočíchy“ (vtedy „mnohobunkovce“), ako aj jednobunkovce/prvoky. Príklady pozri podSystém živých organizmov.
V systémoch, ktoré používajú ríšu „Protista“, čo je dnes už veľmi zriedkavé, tvoria prvoky podríšu (a podobne) tejto ríše.
V najnovších svetových systémoch je táto skupina naopak úplne rozpustená a nahradená početnými menšími skupinami. Príklady pozri podSystém živých organizmov.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuPrvoky
Wikidruhy ponúkajú informácie na témuPrvoky
